Litmanovská ľadová jaskyňa, Rozštiepená skala a Rozvalená skala

Túru začínam pri poslednej autobusovej zastávke v Litmanovej v blízkosti lyžiarskeho strediska. Najprv chcem nájsť Litmanovskú ľadovú jaskyňu, ktorá sa nachádza najďalej, a potom Rozštiepenú a Rozvalenú skalu, ktoré sú oproti jaskyni. Podľa popisu by som mala ísť rovno žltou značkou ako sa ide na sedlo Rozdiel (Przełęcz Rozdziela), pozdĺž potoka Rozdiel, po jeho ľavej strane. Keď prejdem 300 metrov, na pravej strane potoka uvidím z lesa vyčnievajúcu skalu, za ktorou musím odbočiť doprava. Nad skalou bude jaskyňa.

Ešte pri zastávke stretávam muža a opýtam sa ho na jaskyňu. "Pani, na čo tam chcete ísť? Tam je teraz mokro." povie a na zemi kreslí cestu. Vyzerá to trochu inak ako v popise, podľa ktorého som sa rozhodla ísť. Idem teda rovno, ako napísala majiteľka ubytovania. Rýchlo prechádzam cez lyžiarske stredisko, idem pozdĺž potoka ľavou stranou a keď prejdem 300 m, vidím skalu, pri ktorej mám prekročiť potok. Nie je tu žiaden mostík a vody je veľa. Musím skákať po kameňoch a nie je to vôbec ľahké. Som na druhej strane a podľa popisu som by mala ísť dohora povedľa skaly pri potoku.

Tak idem nahor, kopec je strmý a šmykľavý, musím si dať pozor. Máme január, ale okrem snehu je tu obrovské blato i moje topánky a nohavice sú rýchlo špinavé. Cesta je dosť náročná a neviem, či idem správne. Trochu blúdim, lebo vyšliapaných chodníkov je dosť veľa a les je hustý. Rýchlo stratím vyšliapané chodníky. Celý čas sa snažím ísť v blízkosti kopca s vyčnievajúcou skalou, ale nie je to vôbec ľahké, lebo sa zabáram do snehu a všade ležiacich suchých konárov. Viem, že jaskyňa je zavalená, vidím miesto zatarasené suchými konármi a verím, že tam je jaskyňa. Nie je. Pozerám dookola a neviem kam mám ísť. Vrátim sa nadol.

Keď kráčam dolu - hurá! Vidím skalu a je to Rozštiepená skala, vyzerá úplne ako v popise. Pozerám na mapku a vidím, že skala je na ľavej strane vyšliapaného chodníka, a vyššie na pravej strane sa nachádza jaskyňa. Rozhodnem sa obísť kopec a pozrieť sa ako vyzerá zhora. Nebol to dobrý nápad. Na začiatku kráčam pohodlným chodníkom. Chodník rýchlo stratím a keď dôjdem na vrchol kopca, uvidím lúku a hustý les. Chcem sa vrátiť, ale stratila som cestu. Blúdim medzi lúkou a lesom a hľadám vlastné stopy, ktoré by mali na mňa čakať v snehu. O pár minút ich konečne vidím, a vraciam sa ku skale.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vidím, že to nemá zmysel. Trochu ma poteší Rozštiepená skala. Vyzerá krásne. Skladá sa z dvoch časti, medzi ktorými sa nachádza úzky chodník, ktorým sa dá prejsť. Chodník ide dole, je mokrý a šmykľavý, tak ním nepôjdem. Pravdepodobne sa za ním nachádza Rozvalená skala.

Nechcem strácať čas hľadaním jaskyne, ktorú nenájdem, tak idem dodola. Klesám vyšliapaným a pohodlným chodníkom. Vyjdem pri stredisku na pravej strane potoka - o tejto ceste mi hovoril muž, ktorého som ráno stretla. Dole sa ešte opýtam na cestu do jaskyne, ale nikto mi nevie pomôcť.

Zajacova, Marcinova a Čubatá skala

Zajacova skala sa nachádza na pravej strane konečnej zastávky (keď ideme smer poľská hranica). Podľa popisu je výstup nenáročný a bezpečný, ale keď chceme ísť úplne dohora, mali by sme ísť so sprievodcom, ktorý nám ukáže cestu. Skalu z dvoch strán lemuje potok, tak musím hľadať nejaký mostík. Za zastávkou odbočím doprava, idem 300 m a vidím kovovú lávku. Trochu sa triase, ale bez ťažkosti ňou prejdem na druhú stranu. Stúpam pár metrov, potom odbočím doprava a strmým a nenáročným úzkym chodníkom pôjdem dohora. Prejdem ešte 100 metrov a budem na konci skaly. Chcem vyliezť na vrchol, ale nemôžem nájsť žiadnej cesty. Skala je mokrá a šmykľavá, tak pôjdem nadol a vrátim sa k zastávke. Tam vidím dve dosky, ktoré použijem ako lávku a som na západnom konci skaly. Stúpam kúsok, ale ani tam nevidím cestu na vrchol.

Marcinova skala sa nachádza oproti Zajacovej skale, na druhej strane ulice. Najprv chcem nájsť Čubatú skalu, ktorá je za Marcinovou skalou. Pôjdem žltou značkou ako na sedlo Rozdiel, a keď som v lyžiarskom stredisku, odbočím doľava a budem stúpať nie viac než 5 minút a už uvidím Čubatú skalu. Nie je veľká, ale stojí pyšne na vrchole medzi dvomi lyžiarskymi trasami. Podľa popisu môžu na ňu vyliezť len skalolezci.

Prejdem lyžiarsku trasu a som na Marcinovej skale, ktorá je najväčšia, len čiastočne bralnatá a podľa mňa najmenej atraktívna. Je prístupná z každej strany a vôbec nie je náročná. Z vrcholu skaly uvidíme celú krásu Zajacovej skaly.

Litmanovská ľadová jaskyňa ešte raz

Keď som navštívila skaly, rozhodnem sa ísť na obecný úrad, možno nájdem niekoho, kto vie, ako mám ísť k Ľadovej jaskyni. Keď som dole, (hurá!) mám šťastie, lebo stretnem muža, ktorý mi ráno kreslil na zemi cestu k jaskyni. O chvíľu sa dozviem, že mám ešte väčšie šťastie, lebo muž vraví: "Poďme, ukážem vám."

Tak sme išli, hoci popravde muž išiel a ja som za ním pobehla. Keď on ide a ja bežím, trochu sa rozprávame a dozviem sa, že pán Janko (nemladý) celý život býva v Litmanovej a dobre pozná okolité lesy a jaskyňu, do ktorej chodieval ako chlapec. Jaskyňa sa nachádza menej než 2 km od zastávky. Ľudia hovoria, že nie je veľká, ale pán Janko si myslí, že je dosť dlhá a vedie do Poľska. Je to Ľadová jaskyňa, lebo v nej nájdeme ľad aj v lete, keď je horúco. Veľa rokov ľudia chodievali do jaskyne po ľad. Potom prišli odborníci, urobili prieskum a zavalili jaskyňu, aby tam ľudia viac nechodievali. Pán Janko sa ma ešte opýta či som zblízka či zďaleka, a keď hovorím, že zo stredného Poľska, povie: "z veľmi ďaleka".

Ideme (znamená pán Janko ide, ja bežím) rovnakou cestou, ktorou som sa vracala od Rozštiepenej skaly a sme pri skale. A ideme úplne totožnou cestou, ktorou som išla na začiatku. Pán Janko mi hovorí, že keď budem cítiť väčší chlad, bude to znamenať, že jaskyňa je blízko, lebo z nej vystupuje studený vzduch. Ideme a prichádzame na rovnaké miesto, v ktorom som sa zastavila, a potom som sa vrátila dole. Pán Janko pozerá, či tam nie je. A nie je. Ide vyššie a vyššie a ja za ním. O pár minút počujem: "Tu je jaskyňa (hurá!)." Pri vstupe je sneh a pán Janko mi povie, že tam nemám ísť, lebo tam môže byť diera. Tak len stojím, pozerám a fotím. Vstup do jaskyne je malý, zatarasený a celá lokalita úplne zarastená.

Ideme späť a nehľadám už Rozvalenú skalu. Nie všetko predsa môžem mať. Som šťastná, že som stretla pána Janka, ktorý ma zaviedol k jaskyni. Keď som znova pri zastávke, začína pršať. Dnešná túra je zakončená. Som trochu unavená, topánky a nohavice sú špinavé a mokré. Snívam len o tom, ako si sadnúť a napiť sa kávy.

Pár poznámok

Možno niekto dobre pozná všetky atrakcie Litmanovej. Vie, kde je Rozvalená skala, pozná cestu k Ľadovej jaskyni a vie ako vyliezť na Zajacovú skalu. Bolo by super, ak by doplnil môj popis. Bola by som veľmi rada, lebo podľa mňa skaly stoja za návštevu. Rozvalená skala sa nachádza v blízkosti Rozštiepenej skaly. Ako vyliezť na vrchol Zajacovej skaly sa treba niekoho opýtať. To ale ešte nie je všetko, lebo ma čaká druhá časť mapky s atrakciami pri obci Jarabina (Baraní roh, Lysá skala a Jaskyňa pod Vabcom).

Túra do Litmanovských skál nebola samozrejme jediným cieľom môjho januárového výletu na Slovensko. Navštívila som aj pár iných lokalít a všade som stretla ľudí ako pán Janko, ktorí mi nezištne pomohli. Viem, že nie je to len tak, že som mala šťastie. Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí sú ochotní nezištne pomôcť iným. Nie je ľahké prijať ich pomoc. Vždy sa cítime povinní odvďačiť sa im. A ako sa môžem odvďačiť ľuďom, ktorých pravdepodobne viac nestretnem? Všetkým, ktorí mi pomohli, ešte raz ďakujem.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek