Bolo krásne slnečné počasie, nálada výborná a po malom občerstvení sme začali skúmať skalné útvary. Páčili sa nám veľmi, no Majka zabudla na opatrnosť, zle sa chytila, spadla a zranila si členok. Vyzeralo to vážnejšie, a tak sme to vzdali a vrátili sa domov.

Na pohotovosti zistili, že má „iba“ vyvrtnutý členok, ale znamenalo to, že na pár mesiacov sa musela turistiky vzdať. Dlho sme nemali odvahu sa tam vrátiť, ale v marci Majka zahlásila, že je pripravená si Dielec zopakovať. Verili sme, že teraz to bude so šťastnejším koncom!

Skalní trpaslíci 2017

Z vláčika sme vystúpili na železničnej stanici v Brusne. Chvíľu sme išli zelenou značkou, ktorá ide celou Sopotnickou dolinou až na hrebeň Nízkych Tatier, konkrétne na Veľkú Chochuľu.

Hneď za hlavnou cestou sme sa však odpojili a vystúpili na skalnatý ostroh v ústí Sopotnickej doliny. Výrazný skalný útvar vedľa cestnej križovatky je známy aj tým, že v minulosti slúžil ako nedobrovoľný „billboard“ politickým stranám a našim politickým „osobnostiam“.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na ostrohu stojí kríž a je odtiaľ pekný výhľad na kus Horehronia. Fúkal vietor a zďaleka nebol taký krásny deň ako pred dvomi rokmi, ale vôbec nám to neprekážalo. Janka nám porozprávala zaujímavosti o najbližšom okolí a pomenovala kopce, ktoré bolo vidieť.

Od kríža vedie poľná cesta cez Dielec, niektorí z nás však traverzovali strmý svah Dielca nad Sopotnickou dolinou, aby si obzreli skalné útvary, ktoré sú tu akoby rozsypané po celom svahu. Pred dvomi rokmi som tu fotila prvé jarné kvietky, teraz jar však trošku meškala, aj keď je pravda, že sme išli podľa kalendára o dva týždne skôr.

Z Dielca sme pozvoľna klesli do sedla a odtiaľ chodníčkom popod les sme traverzovali hrebeň. Tu sa začali objavovať znova skalky a na malej čistinke pod skalnou pyramídou sme si posedeli. Za skalnou pyramídou sme zišli v lese dolu svahom poobzerať si „skalných trpaslíkov“. Tentoraz s oveľa väčším rešpektom!

Nachádzajú sa tu rôzne vežičky, ihly, skalné bloky, štrbiny a jedno pekné skalné okno, ktoré si tí štíhlejší preliezli.

V riedkom borovicovom lese sa objavil prvý kvetinový posol jari – púčik ponikleca prostredného. Ďalej sme pokračovali hrebeňom cez les po peknom lesnom chodníku až k lúke so skládkou dreva. Spevnená lesná cesta zvádza dať sa na východ, ale treba ju len prekrižovať a pustiť sa lesnou cestou na sever. Asi o 10 minút sme prišli k nášmu cieľu, na lúku pod Bukovým dielom.

Bukový diel je najjužnejším vrchom rázsochy vybiehajúcej na juh z Ondrejskej hole. Medzi ním a Bukovým dielom je Mlynárová a Chabenec (Kabanec). Samotný Bukový diel má dva vrcholy, ale oba sú zalesnené a bez výhľadov.

Zato z lúky Prídel pod Bukovým dielom sú pekné výhľady a samotná lúka je krajinársky doslova nádherná. Lúka je zvlnená, mierne sa zvažuje západným smerom, rastú na nej krásne solitéry a hlavne, je posiata rôznymi menšími vápencovými skalnými útvarmi – podľa Janky – skalnými trpaslíkmi.

Skaly sa nachádzajú asi uprostred lúky Prídel a sú veľmi rozmanité. Môžeme obdivovať veľké rozoklané balvany, malé vežičky, skalné stienky. Najviac skál je na prudkom svahu. Niektoré skaly sú porastené kvetenou, niektoré sú škrapovité, niektoré prevŕtané malými otvormi a nájdu sa aj okienka.

Mňa si najviac získala borovica ako bonsai. Rastie osamelá na skalnom previse v nehostinných podmienkach. Vzrastom malá, ale vidno, že má nejaký rôčik, a napriek drsným podmienkam sa urputne drží života. Je nádherná, aj keď určite nie v klasickom zmysle slova.

Poprezerali sme si skaly zo všetkých strán a aj keď fúkalo, posedeli sme hodnú chvíľu na slniečku a užívali si pekné výhľady na Horehronie.

Pomaly prišiel čas na návrat. Prešli sme krásnou lúkou Prídel na jej východný okraj, k lesnej ceste, ktorú križuje cyklotrasa spájajúca Sopotnickú dolinu s Bukovskou dolinou. Lesnou cestou, ktorá traverzuje východnú stranu Dielca, sme sa pobrali smerom na Brusno.

Ešte nás zaujal opílený smrek a Alenka sa tam hneď zahrala na medveďa, no a keď sa nám vzápätí postavil do cesty úžasný buk, to som neodolala ani ja a zahrala som sa na opicu.

Cestou do Brusna sa nám otvárali pekné výhľady do údolia Hrona a na vrch Hradisko nad Nemeckou, ktorý sme hneď zaradili do plánu budúcich túr. V Brusne sme zakotvili v miestnej krčme, spokojní a šťastní, že tentoraz to naozaj dobre dopadlo.

Záver

Prečo som sa rozhodla napísať o tejto vychádzke? V Brusne sú známe kúpele, kde si chodia liečiť svoj pohybový aparát mnohí turisti. Možno sa niekto inšpiruje a spestrí si malou túričkou kúpeľný pobyt. Alebo sa tu na chvíľu zastavia turisti prichádzajúci z veľkých hôr a dostanú chuť na „jednohubku“. Len im nesmie prekážať, že tam nevedie značený chodník.

Užitočné odkazy:

• www.hradiska.sk
• Rádiovíkend - v okolí Medzibrodu (reportáž)

Autori fotografií: Danka Tomášiková, Alenka Bencová, Evka Párničanová, Ľudka Szeteiová, Peter Szetei a Igor Valkovec

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek