Sikľavá skala, Vysoký vrch a Slovinská skala

Kvôli práci v Česku sa mi nedarí navštevovať slovenské lesy tak často ako za študentských čias, o to menej ešte písať na Hikingu. Po dlhšej dobe sa načrtla možnosť užiť si s klubom príjemnú túru známymi krajmi v okolí Poráča. To, čo spočiatku vyzeralo ako prechádzka v zahmlenom lese, sa neskôr zmenilo na fotografické orgie. No poďme pekne od začiatku.

Trasa

Olcnava – vodopád Sikľavá skala – Vysoký vrch – Poráč – Suchinec – Slovinská skala (Romanova tureň) – Slovinky

Začiatky túry sa niesli v znamení depresívnych scenérií kameňolomu, ocele odstavených strojov, hrdzavejúcich stĺpov, vrcholcov zničených kopcov zahalených v nízkej oblačnosti. Estetika rozpadu ma očarila, nechal som zvyšok skupiny ísť vopred a venoval sa fotografii. Ďalej som pokračoval známou cestou v tichosti sám. Treba sa pripraviť na vodnatý úsek zelenej značky v časti od kameňolomu. Istú chvíľu potok tečie presne v dráhe pohybu a možnosti sa mu vyhnúť sú veľmi limitované, pri napr. intenzívnych zrážkach sú mokré nohy istotou. Les pri chodníku sa cestou mení, spravidla s pribúdajúcou diaľkou a nadmorskou výškou nadobúda svoju divokosť, čo sa prejaví občasným preliezaním padnutých starých kmeňov.

Prichádzam k vodopádu Sikľavá skala, kde sa stretávam so zvyškom oddychujúcej skupinky. Názov má podobný ako Šiklavá skala pri neďalekých Matejovciach, no netreba sa zmýliť, ide o dva rôzne útvary. Zelená značka pokračuje nad vodopád prudkým stúpaním. Odštepuje sa skupina nadšencov Šarkanovej diery, pokračujú náučným chodníkom.

Viditeľnosť ďalej klesá, ako sa zabárame do oblakov, a s ňou miestami aj orientácia. Pod Vysokým vrchom sa rozhodujeme, či sa oplatí čakať na zázrak v podobe čistého neba, či voliť istotu teplej krčmy so studeným pivom. Naviac v Poráči nájdete remeselný pivovar Buchvald, čo pre mňa ako milovníka kvalitného piva bol silný argument. Ale...

Predsa len sme zaregistrovali zvýšenie jasu a pri pohľade nad nás obloha vzbudzovala nádej. Inverzná oblačnosť sa rozhodla usadiť hlbšie do dolín. Zmena plánu, všetci vyťahujeme zrkadlovky a nevieme sa dofotiť ďalekých výhľadov. Vysoký vrch so svojou výškou 874 m n. m. nie je žiaden obor, no svoju funkciu lokálnej dominanty plní skvele.

Kruhový výhľad zahŕňa celé Tatry, najvýraznejšie vidno Vysoké, Belianske a z Nízkych Tatier iba Kráľovu hoľu. Smerom na sever sa nachádzajú Levočské vrchy, na severovýchode sa týči Branisko, hranica regiónov Spiša a Šariša, juhovýchodu kraľuje Kojšovská hoľa a tentoraz je zaujímavý aj južný pohľad k inverziou zahalenému Poráču.

Bol som z časových dôvodov postavený pred neľudskú dilemu – ísť na pivo z pivovaru alebo ostať na kopci a pokúsiť sa o zaujímavé časozberné video s prelievajúcou sa hmlou. Výsledok voľby je viditeľný v priloženom videu. Kvôli pár sekundám videa som obetoval vyše pol hodiny, no výsledok stojí za to. Všetci sme sa stretli v poráčskej krčme a išlo sa ďalej.

Komu sa nebude chcieť pri krajnici zdolávať serpentíny príjazdovej cesty do Poráča, trasa sa dá skrátiť po značke náučného chodníka, ktorý vedie k banskej štôlni Všechsvätých, bohužiaľ uzavretej. Úsek na Suchinec vedie prevažne lúčnym terénom s otvorenými výhľadmi do viacerých smerov. Strmšie stúpanie je očakávateľné v okolí zjazdovky. Opakovane si obzeráme Tatry a Poráč. Snehu tu napadlo o poznanie viac ako na protiľahlých kopcoch a je to cítiť v náročnosti terénu. Aj keď borci vpredu poctivo prešliapavajú sneh, zabáranie je nepríjemné. Teším sa na posledné stúpanie neznačenou cestou na Slovinskú skalu (Romanova tureň).

Chodník v strmom teréne vidieť zreteľne, je jasné že nie sme prvá skupina turistov, ktorá tade v blízkej dobe prešla. Zasneženou planinou v ubúdajúcom svetle pred západom Slnka len tak preletíme, treba čo najskôr stihnúť skalu. Ešte posledné strmé stúpanie na Slovinskú skalu (Romanova tureň, 1014 m) a stojíme pri vrcholovom kríži. Nebol čas poriadne obdivovať strácajúce sa výhľady. Za lepších podmienok by mali byť viditeľné Vysoké Tatry i Kráľova hoľa.

Zostup k zelenej značke prebiehal s čelovkami, a nebol jednoduchý. Všadeprítomný sneh, kamene pod nohami a strmý svah komplikovali pohyb. Nakoniec ale všetci dorazili úspešne na lesnú cestu pod vrchom a ďalej sa dostali na zelenú značku do Sloviniek. Škoda len, že v tme a hmle nebolo z posledných potencionálnych výhľadov nič.

Zhodnotenie

Hiking.sk ponúka viaceré zaujímavé túry v oblasti. Kto má veľa času, môže skúsiť napr. celú hrebeňovku Hnileckých vrchov s najvyšším vrchom Bukovec a určite neopomeniem vyhliadkový Holý vrch. Na rôznych miestach hrebeňa sa nachádzajú rôzne rozsiahle lúky, planiny a skaly. Osobitne zaujímavá musí byť planina Slovinskej skaly na jar. V sezóne kvitnutia šafranov sa rôzne fotogenické scenérie dajú vymyslieť po ceste od Poráča do Závadky. Mimochodom, pivo Buchvald, ktoré som spomínal, čapujú tiež v centre blízkej Spišskej Novej Vsi.

Za fotografie z jaskyne Šarkanova diera ďakujem Ľubomírovi Cupperovi.