Túra

Lavanttaler Alpen - okruh Hochalpe na snežniciach

27.02.18
Medvediu roklinu (Bärenschützklamm) a susedný Hochlantsch pozná veľa turistov zo Slovenska. Avšak do kopčekov západne od riečky Mur zájde iba málokto. Je tu veľa oblých lúčnatých hrebienkov a svahy sú popretkávané spleťou zvážnic. Znamená to, že pohorie je ideálne na prechádzky so snežnicami.

Gleinalpe

Západne od rieky Mur ležia Lavanttalské Alpy (Lavanttaler Alpen). Pohorie sa delí na viacero skupín a prvou, pri pohľade zo Slovenska, je Gleinalpe. V marci 2016 som v snežniciach prešiel cez Lenzmoarkogel (1991 m), najvyšší kopec skupiny. Problém bol, že mi nevyšlo počasie. V hustej hmle som videl sotva na pár metrov, a tak som kráčal s očami upretými na kompas. Tohoto roku som sa do Gleinalpe vrátil a počasie mi prialo viac.

Vybral som sa na Hochalpe. Je to do oblúka zahnutý hrebienok, ktorého lúčnaté vrcholy majú čosi viac ako 1600 metrov. Auto som odstavil na parkovisku Roßstall (730 m), ktoré leží v dolinke Gamsgraben nad dedinkou Gams. Parkovisko je privátne, ale peniaze za auto tam nevyberajú. Na chrbát som si vyhodil veľký batoh so snežnicami a vybral som sa dolu dolinou. Prečo dolu? Pretože sa potrebujem dostať do susedného údolia, z ktorého vystúpam na hrebeň. Nuž a keď celý hrebeň prejdem, zo sedla to bude necelá hodinka k autu.

Zvážnicami do Laufnitzgraben

Po kilometri (695 m) som zahol do skalnatej dolinky Priwallergraben. Za potokom som si všimol menšiu skalnú bránu a zistil som, že je tu viac zvážnic, ako tvrdia mapy. Nuž čo, budem sa riadiť nielen mapou, ale aj intuíciou. Cesta ma viedla hore dolinou a po čase zahla na svah. Predo mnou sa zjavila lúčka s nádhernou samotou. Z komína stúpal dym, samota je obývaná.

Nad samotou som sa prehupol cez sedlo (950 m) a začal som schádzať do dolinky Laufnitzgraben. Cesta križovala oplotený pozemok, našťastie, brány na obidvoch stranách boli otvorené. Na ceste ma dobehol mladý Rakúšan. Parkoval kúsok podo mnou a, tak ako ja, plánoval prejsť hrebeň Hochalpe na snežniciach. Bol prekvapený, že tu vidí turistu. Ešte viac ho ohúrilo, keď zistil, že som zo Slovenska. Do Gleinalpe nechodí veľa turistov.

Štajerák oblasť poznal, okruh už išiel, tak som sa ním nechal viesť. V doline Laufnitzgraben (780 m) som však zistil, že sme zbehli o trochu nižšie, ako som zamýšľal. To preto, že si Rakúšan naplánoval o čosi dlhšiu trasu, ako ja. V prvom stúpaní sme sa rozlúčili, lebo jeho tempo bolo nad moje sily. Naviac, chcel som aspoň občas spraviť nejaký obrázok (fotografovanie je skvelá výhovorka! ☺).

Na hrebeň

Je nádherné slnečné počasie. Až do polovice tohoto týždňa bolo Gleinalpe bez snehu. Vo štvrtok a v piatok snežilo, a tak sú všetky konáriky obalené bielymi vankúšikmi. Mrzne, no v doline a na svahoch je bezvetrie. Jednoducho, ideálne počasie na prechádzku.

Až po lúčku nad Wieser Alm sa dalo ísť po koľajach od auta, avšak ďalej vodič nešiel. Nastal čas, obuť si snežnice. Spočiatku som nimi sem-tam drhol zem, postupne však snehu pribúdalo.

Prišiel som ku krížu Gendamerie Kreuz (1198 m). Pôvodne som si názov na mape prečítal zle a hútal som, čo tu hľadá žandársky kríž. Hneď vedľa kríža stojí smrek - matuzalem. Ďalší prastarý smrek som videl na opačnom konci hrebeňa. Nechávajú ich tu kvôli genofondu?

Prechádzka hrebeňom

Vyšiel som na ploský vrchol kopčeka Bei den drei Pfarren (1428 m). Na lúke sa do mňa oprel sviežejší vetrík a dal mi pocítiť, že hoci svieti slnko, celkom slušne mrzne. Čo najrýchlejšie som upaľoval do smrečiny, v ktorej bolo závetrie.

Na hrebeni bolo asi 30 cm nového snehu, v závejoch aj dvakrát viac. Sneh bol mäkký, preto som využíval stopy Rakúšana. Vďaka nim som nemusel riešiť ani problémy s orientáciou. Vedel som, kam ma stopy dovedú, aj kadiaľ pôjdu. Okrem nás dvoch tu od sneženia nikto na snežniciach nešiel.

Vyšiel som na Herren Kogel (1642 m). Trochu sa zatiahlo a na severe sa zjavila sivá stena, ktorá sa pomaly blížila. Začal poletovať sneh, ale prestalo fúkať. Z kopca pri troch farároch bolo pekne vidno Röthelstein a Schöckl na východe, z Herren Kogela masív Speikkogelu na juhozápade.

Vedľajší Wetter Kogel (1643 m) je o meter vyšší. Keď som naň vyšiel, ploský kopec sa mi zdal nižší ako Herren Kogel. Asi preto, že sú za ním vyššie masívy. Na vrcholovej lúke je zopár skalných trosiek, ktoré sa ponášajú na bralo na Skalisku v našich Volovských vrchoch. Na svahoch som vyplašil kamzíky. Odhrabávali sneh a z vyčistených fľakov sa snažili čosi zožrať… No, bolo to skôr šedivé až čierne ako zelené.

Zostup

Zbehol som z lúk do lesa. Keď vykuklo slnko, sneh sa topil a keď zašlo, tvorili sa cencúle. Stromy tak dostávali ľadovú výzdobu. Občas čosi zašuchotalo a zo smreku sa s kúdolom zosypala dávka snehu.

Zbehol som do sedla a zahol som na cestu. Pomaly som začínal mať dosť. Predsa len, pôvodne som plánoval o čosi kratšiu prechádzku. Ešte pár serpentín v snežniciach a na rázcestí som si ich mohol vyzuť. Už bolo na čase. Bez snežníc som si na odhrnutej ceste vykračoval ako baletka. Teda, až na batoh na chrbte.

Záver

Výlet som začínal o 7.30 h a skončil som ho o 17.00 h. Som trochu dolámaný, ale spokojný. Pred týždňom som šliapal celý deň v hmle, pred pár dňami zasa v oblakoch. Teraz mi to konečne vyšlo tak, ako treba. Boli aj výhľady, aj snehová výzdoba a aj sa človek trochu prešiel.

Fórum nová téma
Lavanttaler Alpen - okruh Hochalpe na snežniciach 27/02/18 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Gutensteiner Alpen - vidmo na Gaissteine Vidmo (Brockenské strašidlo, gloriola) je meteorologický úkaz, s ktorým sa môžeme stretnúť na horách. Vzniká vtedy, keď je slnko nízko nad obzorom a svieti na pozorovateľa, za ktorým je hmla. Na bielej stene sa zjaví tieň, okolo ktorého je čosi ako dúha (svätožiara). Vidmo som v horách zažil už viackrát, ale nikdy nebolo také výrazné a nikdy som ho nevidel tak dlho, ako na Gaissteine. 07/01/20 Martin Knor Svet
Ferrata Totes Gebirge – Loser (klettersteig Sisi a Sophie) Jedna z najnáročnejších ferrát v Mŕtvych horách (Totes Gebirge) je Loser Panorama Klettersteig “Sisi”. Ide o športovú ferratu, a je zrejmé, že bola postavená preto, aby sa viac ľudí vybralo na kopec spoplatnenou cestou. Na mňa však také čosi neplatí. Pokiaľ môžem, parkujem na úpätí kopca, pretože chcem návštevu ferraty spojiť s turistickou prechádzkou. A tak to bolo aj na Loseri. 17/12/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Dachstein - na Stoderzinken cez Notgasse Konečne prišlo babie leto. Zo zoznamu plánovaných túr vyberám Dachstein, pretože tam som tohoto roku ešte nebol. Pôjdem na prechádzku podľa pána Paulisa, ktorý dáva reportáže zo svojich výletov na internet. Už ani neviem, prečo treba ísť cez Notgasse. Ale keď tadiaľ chodieva pán Paulis, nebude to zlá voľba. Druhým cieľom je obehať ferraty, ktoré sú tesne pod vrcholom kopca. 10/12/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Test Ponožky Hanwag Merino Trek, Merino Hike a Trek Bunion Vlnené aj syntetické ponožky majú svoje výhody – jedny vydržia dlho odolávať smradu, druhé zas lepšie odvádzajú pot a lepšie udržia nohu suchú. Veľa turistických ponožiek sa však snaží rôzne ich mixovať a využiť súčasne dobré vlastnosti syntetiky aj vlny. Tak je tomu aj pri Hanwag ponožkách. V priebehu letnej a jesennej sezóny sme vyskúšali viacero modelov – nižšie a tenšie Merino Hike, stredne hrubé Merino Trek a tiež variant pre haluxový palec, Bunion. dnes Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Pražská stovka 2019 Pražská stovka je takmer legendárne podujatie, ktoré podobne ako viaceré iné v súčasnosti spája ultra trailových bežcov s turistickými diaľkoplazmi a všetkých medzi tým, avšak vyniká dlhou tradíciou (tento rok sa konal 26. ročník) a vyznačuje sa niektorými zaujímavými špecifikami, najmä v porovnaní s väčšinou slovenských ultra trailových akcií. V každom prípade každoročne priťahuje množstvo účastníkov a patrí k najväčším podujatiam tohto typu v ČR a SR, čo sa kvantity i kvality týka. Aj pokiaľ ide o konkurenciu medzi bežcami, z ktorých sa tu obvykle zíde celkom slušná skupina zo širšej "československej" elity. včera Peter Gemeran Rozhovory
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. včera Tomáš Trstenský Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lavanttaler Alpen - okruh Hochalpe na snežniciach 27/02/18 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Noriské Alpy (Norische Alpen) – Lavanttalské Alpy (Lavanttaler Alpen)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 1643 m n. m.

    • min: 695 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1400 m

    • klesanie: 1400 m

  • Vzdialenosť
    • 25 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 04.02.3018

  • Doprava
    • privátne parkovisko Roßstal nad dedinkou Gams

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.54 (0.21)