Túra

Lavanttaler Alpen - okruh Hochalpe na snežniciach

27.02.18
Medvediu roklinu (Bärenschützklamm) a susedný Hochlantsch pozná veľa turistov zo Slovenska. Avšak do kopčekov západne od riečky Mur zájde iba málokto. Je tu veľa oblých lúčnatých hrebienkov a svahy sú popretkávané spleťou zvážnic. Znamená to, že pohorie je ideálne na prechádzky so snežnicami.

Gleinalpe

Západne od rieky Mur ležia Lavanttalské Alpy (Lavanttaler Alpen). Pohorie sa delí na viacero skupín a prvou, pri pohľade zo Slovenska, je Gleinalpe. V marci 2016 som v snežniciach prešiel cez Lenzmoarkogel (1991 m), najvyšší kopec skupiny. Problém bol, že mi nevyšlo počasie. V hustej hmle som videl sotva na pár metrov, a tak som kráčal s očami upretými na kompas. Tohoto roku som sa do Gleinalpe vrátil a počasie mi prialo viac.

Vybral som sa na Hochalpe. Je to do oblúka zahnutý hrebienok, ktorého lúčnaté vrcholy majú čosi viac ako 1600 metrov. Auto som odstavil na parkovisku Roßstall (730 m), ktoré leží v dolinke Gamsgraben nad dedinkou Gams. Parkovisko je privátne, ale peniaze za auto tam nevyberajú. Na chrbát som si vyhodil veľký batoh so snežnicami a vybral som sa dolu dolinou. Prečo dolu? Pretože sa potrebujem dostať do susedného údolia, z ktorého vystúpam na hrebeň. Nuž a keď celý hrebeň prejdem, zo sedla to bude necelá hodinka k autu.

Zvážnicami do Laufnitzgraben

Po kilometri (695 m) som zahol do skalnatej dolinky Priwallergraben. Za potokom som si všimol menšiu skalnú bránu a zistil som, že je tu viac zvážnic, ako tvrdia mapy. Nuž čo, budem sa riadiť nielen mapou, ale aj intuíciou. Cesta ma viedla hore dolinou a po čase zahla na svah. Predo mnou sa zjavila lúčka s nádhernou samotou. Z komína stúpal dym, samota je obývaná.

Nad samotou som sa prehupol cez sedlo (950 m) a začal som schádzať do dolinky Laufnitzgraben. Cesta križovala oplotený pozemok, našťastie, brány na obidvoch stranách boli otvorené. Na ceste ma dobehol mladý Rakúšan. Parkoval kúsok podo mnou a, tak ako ja, plánoval prejsť hrebeň Hochalpe na snežniciach. Bol prekvapený, že tu vidí turistu. Ešte viac ho ohúrilo, keď zistil, že som zo Slovenska. Do Gleinalpe nechodí veľa turistov.

Štajerák oblasť poznal, okruh už išiel, tak som sa ním nechal viesť. V doline Laufnitzgraben (780 m) som však zistil, že sme zbehli o trochu nižšie, ako som zamýšľal. To preto, že si Rakúšan naplánoval o čosi dlhšiu trasu, ako ja. V prvom stúpaní sme sa rozlúčili, lebo jeho tempo bolo nad moje sily. Naviac, chcel som aspoň občas spraviť nejaký obrázok (fotografovanie je skvelá výhovorka! ☺).

Na hrebeň

Je nádherné slnečné počasie. Až do polovice tohoto týždňa bolo Gleinalpe bez snehu. Vo štvrtok a v piatok snežilo, a tak sú všetky konáriky obalené bielymi vankúšikmi. Mrzne, no v doline a na svahoch je bezvetrie. Jednoducho, ideálne počasie na prechádzku.

Až po lúčku nad Wieser Alm sa dalo ísť po koľajach od auta, avšak ďalej vodič nešiel. Nastal čas, obuť si snežnice. Spočiatku som nimi sem-tam drhol zem, postupne však snehu pribúdalo.

Prišiel som ku krížu Gendamerie Kreuz (1198 m). Pôvodne som si názov na mape prečítal zle a hútal som, čo tu hľadá žandársky kríž. Hneď vedľa kríža stojí smrek - matuzalem. Ďalší prastarý smrek som videl na opačnom konci hrebeňa. Nechávajú ich tu kvôli genofondu?

Prechádzka hrebeňom

Vyšiel som na ploský vrchol kopčeka Bei den drei Pfarren (1428 m). Na lúke sa do mňa oprel sviežejší vetrík a dal mi pocítiť, že hoci svieti slnko, celkom slušne mrzne. Čo najrýchlejšie som upaľoval do smrečiny, v ktorej bolo závetrie.

Na hrebeni bolo asi 30 cm nového snehu, v závejoch aj dvakrát viac. Sneh bol mäkký, preto som využíval stopy Rakúšana. Vďaka nim som nemusel riešiť ani problémy s orientáciou. Vedel som, kam ma stopy dovedú, aj kadiaľ pôjdu. Okrem nás dvoch tu od sneženia nikto na snežniciach nešiel.

Vyšiel som na Herren Kogel (1642 m). Trochu sa zatiahlo a na severe sa zjavila sivá stena, ktorá sa pomaly blížila. Začal poletovať sneh, ale prestalo fúkať. Z kopca pri troch farároch bolo pekne vidno Röthelstein a Schöckl na východe, z Herren Kogela masív Speikkogelu na juhozápade.

Vedľajší Wetter Kogel (1643 m) je o meter vyšší. Keď som naň vyšiel, ploský kopec sa mi zdal nižší ako Herren Kogel. Asi preto, že sú za ním vyššie masívy. Na vrcholovej lúke je zopár skalných trosiek, ktoré sa ponášajú na bralo na Skalisku v našich Volovských vrchoch. Na svahoch som vyplašil kamzíky. Odhrabávali sneh a z vyčistených fľakov sa snažili čosi zožrať… No, bolo to skôr šedivé až čierne ako zelené.

Zostup

Zbehol som z lúk do lesa. Keď vykuklo slnko, sneh sa topil a keď zašlo, tvorili sa cencúle. Stromy tak dostávali ľadovú výzdobu. Občas čosi zašuchotalo a zo smreku sa s kúdolom zosypala dávka snehu.

Zbehol som do sedla a zahol som na cestu. Pomaly som začínal mať dosť. Predsa len, pôvodne som plánoval o čosi kratšiu prechádzku. Ešte pár serpentín v snežniciach a na rázcestí som si ich mohol vyzuť. Už bolo na čase. Bez snežníc som si na odhrnutej ceste vykračoval ako baletka. Teda, až na batoh na chrbte.

Záver

Výlet som začínal o 7.30 h a skončil som ho o 17.00 h. Som trochu dolámaný, ale spokojný. Pred týždňom som šliapal celý deň v hmle, pred pár dňami zasa v oblakoch. Teraz mi to konečne vyšlo tak, ako treba. Boli aj výhľady, aj snehová výzdoba a aj sa človek trochu prešiel.

Fórum nová téma
Lavanttaler Alpen - okruh Hochalpe na snežniciach 27/02/18 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Ferrata Dolomity – Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro Tofany sú jednou z najznámejších častí Dolomitov. Výstup na Tofanu di Rozes som opísal v minulom článočku, v tomto opíšem okruh cez Tofanu di Mezzo a Tofanu di Dentro, ktorý som absolvoval hneď ďalší deň. Až večer pred túrou som si pozrel odhadované časy ferrát a trochu som sa naľakal. Naštudoval som si zopár ústupových trás, avšak dúfal som, že okruh zvládnem celý podľa pôvodného plánu. 17/09/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. včera Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. 13/10/19 Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lavanttaler Alpen - okruh Hochalpe na snežniciach 27/02/18 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Noriské Alpy (Norische Alpen) – Lavanttalské Alpy (Lavanttaler Alpen)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 1643 m n. m.

    • min: 695 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1400 m

    • klesanie: 1400 m

  • Vzdialenosť
    • 25 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 04.02.3018

  • Doprava
    • privátne parkovisko Roßstal nad dedinkou Gams

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.54 (0.23)