Túra

Tiesňavy, Duča, Stratenský kaňon a Havrania skala

05.03.18
Nakukneme do dedinky učupenej pod kopcami Slovenského raja, ležiacej na brehoch Hnilca. Prírodným lákadlom budú okolité tiesňavy, ktoré síce atraktivitou zaostávajú za roklinami severnej časti Raja, ale ponúkajú taktiež hodnú dávku oddychu umocnenú minimom ľudí. Priťahujú nás sem najmä dve voľne prístupné jaskyne, prepadlisko Duča a výhľad z Havranej skaly. Zaujímavosťou bude taktiež Občasný prameň.

Budeme sa pohybovať v Národnom parku Slovenský raj, geomorfologicky ide o oblasť Slovenské rudohorie a jeho podcelok Spišsko-gemerský kras.

Je koniec októbra, dni sa skracujú. V Tatrách “zúri” jedna z prvých snehových nádielok, sú vydané výstrahy na silný vietor a keďže nechceme napĺňať štatistiky HZS, tak naše ciele meníme na poldennú prechádzku okolím Stratenej.

1. deň

Stratená – Pod Hanesovou II – Dobšinská ľadová jaskyňa – Stratenský kaňon – Stratená (trasa na mape)

Tiesňavy

Vystupujeme z autobusu v strede obce. Prechádzame ponad Hnilec. Pred železničným viaduktom míňame studničku. Pri spätnom pohľade sa nám zjavujú prvé atraktívne scenérie dedinky so skalnými zrázmi Sokolích skál a s roklinou Sokolica. Pokračujeme popri potoku tečúcom z tiesňavy nazývanej Tiesňavy. A ako inak, aj bystrina nesie meno Tiesňavy. Zaujímavé by bolo zistiť, ako jej hovoria domáci. Pred samotným vkročením do dna rokliny míňame ešte jednu studničku. Zurčiaci potok nám pomáha prekonať drevený mostík. Na druhej strane nás čaká malý, sedemschodíkový drevený rebrík, ktorý je tu pravdepodobne z dôvodu erózie a na pomoc v prípade šmykľavého obdobia. Stúpame hore. Pri skale v riadnom zráze si na klzkej skale dopomáhame reťazou. Na protiľahlý bok tiesňavy vedie železný most. Sme možno v 5- až 8-metrovej výške nad dnom.

Chodníkom postupne klesáme naspäť až k potoku. Občas použijeme zopár železných mostíkov a drevený rebrík (môže mať odhadom maximálne do 5 metrov). Ako pokračujeme dnom ďalej, úžľab sa zužuje. Potok je miestami pod popadanými torzami stromov, občas sa musíme prikrčiť a podliezť. Miesto dostáva príchuť divočiny. Je až nepredstaviteľné, že tadiaľto voľakedy viedla cesta. Napokon je ďalší postup nemožný. V polovici tiesňavy nás značka neúprosne vyvádza do úbočia kopca. Po krátkom lesnom úseku vychádzame na lúku Pod Hanesovou II. Nachádza sa tu ohnisko so sedením a provizórnou konštrukciou na rozloženie celty. Smerovník nás posiela na severný okraj lúky. Kľučkujeme pomedzi kopy trusu podobajúceho sa na konský. Na kraji lesa sa zjavuje značka.

Zelená jaskyňa, prepadlisko Duča, Dobšinská ľadová jaskyňa

Ponárame sa do iného sveta, do sveta zeleného zamatu. Do krajiny skál vyhladených eróziou a pokrytých machom. Pod nohami nám šuchocú listy sfarbené jeseňou. Stúpame hore, dychčíme a vykrúcame krky hľadajúc jaskyňu. Po čase počuť nadšené výkriky detí, že ju našli a aby sme sa ponáhľali. Ako keby nám mohla ujsť. Vchod je priamo od turistického chodníka, vlastne dva vstupy. Keďže je voľne prístupná, nečakáme kvapľovú výzdobu, ale jej veľkosť nás milo prekvapila. Nie je to žiadna malá diera.

Po preskúmaní sa vydávame ďalej na cestu. Ako naberáme výšku, skaly zostávajú za nami. Ideme jesenným zmiešaným lesom. Lesný chodník sa kľukatí medzi hrebienkami, respektíve veľkými preliačinami pripomínajúcimi malé prepadliská. Hľadáme tabuľku označujúcu prepadlisko Duča, ale márne. Až temer nad vstupným portálom Dobšinskej ľadovej jaskyne je obrovská prepadlina podobajúca sa na kráter s odhalenými skalami na jeho okraji. Tabuľky nieto, ale na nič kolosálnejšie sme nenatrafili. Popadané listy zakrývajú chodníčky, a tak na dno a ani na skalný okraj sa radšej nevydávame. Schádzame k spomínanej ľadovej jaskyni. Je zatvorená, sezóna skončila (máj – september), neprekáža to. Vo vnútri sme už boli. Nikde nikoho. Sledujeme ako z kopca nad chodníkom vyviera malý pramienok vody. Pokojnou chôdzou schádzame dole k hlavnej cestnej komunikácii. Aj tu vyzerá všetko zatvorené. Dobre, nebudeme čakať na autobus a vyrážame po červenej do Stratenej.

Stratenský kaňon, Stratená

Po nejakých 400 metroch opúšťame cestu a popri horárni vchádzame do lesa. Traverzujeme severné úbočie vrchu Duča a napokon sa popod železnicu dostávame opäť na cestnú komunikáciu. Našťastie po 400 metroch ju opäť opúšťame, aby sme vkročili do Stratenského kaňonu. Prechádza ním cesta, ktorá sa využívala pred vybudovaním tunela. V súčasnosti majú vstup len turisti a cyklisti. Je tu náučný chodník, ktorý bol ako prvý na Slovensku zriadený aj pre vozíčkárov. Cesta sa kľukatí tak ako tečie Hnilec. Nad hlavami sa nám vypínajú skalné bralá. Míňame rázcestie so žltou vedúcou na Havraniu skalu. Netušíme, že počasie sa ešte nevybláznilo a opäť nás sem o dva dni doslova vyženie z Tatier. Dni sú krátke, pomaly sa zvečerieva a my sa poberáme do dediny nájsť nejaké posedenie v teple.

V druhej polovici obce nachádzame útulné pohostinstvo. Pod starými nablýskanými hasičskými relikviami si doprajeme niečo hrejivé a aj výživné. Konštatujeme, že sme síce nemali šťastie na dieslový “okuliarnik” ťahajúci rýchlik, ale zato príroda tu bola čarovná a ľudoprázdna. Je tma, keď nastupujeme do autobusu smer Poprad.

2. deň

Stratenský kaňon – Havrania skala – Občasný prameň – Stratená (trasa na mape)

Havrania skala s jaskyňou

Ako bolo spomenuté, podmienky na turistiku sú v Tatrách naďalej nepriaznivé, a tak sa znova vyberáme na prechádzku na sever od Stratenej. Šofér autobusu nám ochotne zastavuje pri parkovisku hneď za Stratenským tunelom. Tentokrát vchádzame do kaňonu z druhej strany. Aj tu Perinbaba všetko pocukrovala snehom, uvidíme koľkože ho vysypala hore v lesoch. Pri smerovníku sa stáčame na sever, nasledujeme žltú. Atraktívnosť výšľapu sa zvyšuje pokračovaním kaskádami bezmenného prítoku Hnilca. Jeho vlnky naberajú silu z topiaceho sa snehu. Potôčik si v skalách vyhĺbil úctyhodnú úžľabinu. Priam jedna diera v skale pripomína jaskyňu. Stúpame vyššie a vyššie. Snehu je akurát na zakrytie oranžového lístia, chodník je bez stôp iných turistov.

Po čase križujeme zvážnicu, aby sme sa po vyšliapaní kopca pripojili na ďalšiu. Kráčame úbočím kopca Remiaška. Z holín by sa nám otvárali výhľady na juh, ale oblačnosť, poletujúci sneh a protisvetlo im veľmi neprajú. Neskôr sme znova v lese. Stúpame hore úzkym chodníkom pomedzi z ničoho nič sa vynárajúce skaly. Miestami sa rozpažením takmer dotýkame protiľahlých skál. Prechádzame veľkou zasneženou lúkou. S pribúdajúcou nadmorskou výškou cítime, že cieľ je blízko.

Od smerovníka nás žltý trojuholník doprevádza až na samotný vrchol. Na jednom skalnom mieste by sa nám ponúkal výhľad na Vysoké Tatry a severnú časť Raja, ale dnes nie. Samotný vrchol poskytuje obmedzený rozhľad iba na východ až juhovýchod. Trocha ubúda oblačnosti a rozpoznávame vodnú nádrž Palcmanskú Mašu/Dedinky či Dobšinský kopec. Až doma zisťujeme z fotky a popisu, že sa dajú nájsť miesta s výhľadmi na Kráľovu hoľu. Chlapi sa zapisujú do vrcholovej knihy a schádzame zasneženým šmykľavým terénom dole.

Za smerovníkom pokračujeme priam “padákom” okolo skál k Občasnému prameňu. Obozretnejší si nasadzujú retiazkové mačky. Hneď za prvými skalkami sa stáčame priamo pod bralo Havranej skaly. Opäť počuť radosť detí. Máme ju tu. Ako zvyčajne, sintrová výzdoba chýba, ale kolosálnosť je fascinujúca a nahrádza absentujúce kvaple. V hlavách nám vŕta, kde a ako sa tu na kopci vytvorila jaskyňa.

Občasný prameň

Zostupujeme prudko dole. Pod snehom je vysoká vrstva šmykľavého lístia. Po chvíli sme pri smerovníku, nasledujeme zelenú značku. Zastavujeme sa pri prístrešku s informačnou tabuľou. K Občasnému prameňu nám treba zísť kúsok do dolinky pod cestu. Máme šťastie, voda tečie, prírodná podzemná nádrž v tvare obráteného písmena V sa dnes hojne napĺňa z okolitého topiaceho sa snehu. Sú tu spravené akési kaskády na hydrologické merania SHMÚ. V prístrešku sa občerstvíme a vraciame sa zelenou do Stratenej.

Počasie sa mení, obloha sa rapídne zaťahuje, čím sa v lese vytvára prítmie, husto sneží. Tak teda Tatry poslali nečas aj sem. Ďalšie a ďalšie klesanie pôsobí monotónne, pri pohľade na hodinky sa snažíme byť čím skôr dole. Z letargie nás prebúdzajú až Sokolie skaly a roklina Sokolica. Nebyť zmeny počasia, určite by sme obdivovali skalné okno pri chodníku, ale teraz našu pozornosť upútavajú malé klzké kamienky ukryté pod lístím a snehom. Jednohlasne nám v hlavách znie, že sa sem musíme niekedy vrátiť a poriadne si poprezerať tiesňavu.

Keď vychádzame pri cintoríne z lesa vidíme, že sneží poriadne. Behom stíhame autobus. Posedenie v teple pohostinstva tentokrát vymieňame za driemanie na sedadlách autobusu.

Ešte dodám, že v širšom okolí sa nachádza sezónne otvorená Dobšinská ľadová jaskyňa, vodná plocha Palcmanská Maša/Dedinky, technicky náročnejšia Zejmarská roklina, prípadne technická zaujímavosť v podobe jednosedadlovej lanovky čakajúcej na naplnenie svojho osudu.

Návštevu nami práve prejdených krás okolia Stratenej odporúčam v období dostatočnom na vlahu. Mimo sezóny ide o chodníčky, ktorým sa zatiaľ vyhýbajú hlavné prúdy výletníkov.

Informácie z tabúľ

Zelená jaskyňa Jaskyňa je v triasových vápencoch. Predstavuje starý ponor potoka v Tiesňave, neskôr sa jej priestory rozšírili mrazovým zvetrávaním. Celková dĺžka je 31 m.

Náučný chodník Stratenský kaňon a jeho informačné panely

U - Úvodný panel A - História B - Jaskyne C - Flóra D - Turistika E - Geologické pozadie horného toku Hnilca F - Stratenský kaňon - geológia G - Stratenský kaňon – fauna H - Vznik roklín Slovenského raja

Jaskyňa v Havranej skale Taktiež je vytvorená v triasových vápencoch. Ide o zlomovo-koróznu jaskyňu dotvorenú mrazovým zvetrávaním. Oblúkový otvor s rozmermi 6,5 x 5,5 m prechádza do mierne stúpajúcej chodby dlhej 25 m. Za skalným stupňom s výškou 7 m pokračuje ďalej zhruba 13 m. Celkovú dĺžku má 39 m.

Občasný prameň Vyviera z dolomitových súvrství hydrogeologickej štruktúry Geráv. Ide o periodickú vyvieračku s výdatnosťou min. 0 l/s - max. 45,6 l/s. O existencii prameňa sa vedelo už viac ako pred 130 rokmi. K výveru vody dochádza po naakumulovaní vody v podzemných systémoch dutín a priestorov napojených na výver násoskovým spôsobom.

Dionýz Štúr (1827 - 1893) Bol geológom a prírodovedcom svetového významu. Činnosť Občasného prameňa popísal v rokoch 1863 a 1867. Určil vzájomnú spätosť Álp a Karpát, ale aj rozdiel týchto dvoch vysokohorských sústav. V roku 1865 spracoval prvú geologickú mapu. Bol riaditeľom Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, založil geologické múzeum, zaoberal sa štúdiom všetkých geologických útvarov na území Rakúska-Uhorska. Cenné sú jeho botanické štúdie a herbár. Napísal takmer 270 vedeckých prác.

Užitočné informácie

Pačia sa ti články tohto autora/autorky?
Prihlás sa na odber nových článkov a tento si môžeš odložiť medzi obľúbené
Fórum 9 príspevkov
Tiesňavy, Duča, Stratenský kaňon a Havrania skala 16/03/18 09:49 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Kvetnica – banský náučný chodník a bunker vo Vernári Na spojnici Poprad - Telgárt nájdeme niekoľko technických a historických zaujímavostí. My sme sa tentokrát boli pozrieť na novobudovaný náučný chodník, a to banský NCH v Kvetnici. Do neďalekej horskej obce Vernár nás prilákala replika partizánskeho bunkra. 07/03/19 Roman Matkovčík Nízke Tatry
Túra Matka Božia a Medvedia hlava z Novoveskej Huty Na severovýchodnom okraji NP Slovenský raj sa v hore Matka Božia nachádza rovnomenná skalná vyhliadka. Rozhľad môžeme hravo porovnať so známym Tomášovským výhľadom. Nájdeme tu pokoj vďaka polohe mimo stredu záujmu cestovného ruchu. Vedú sem chodníky z Čingova, Spišskej Novej Vsi a Novoveskej Huty. My sa vyberieme najkratšou cestou z Novoveskej Huty cez vŕšok Medvedia hlava. 01/03/19 Roman Matkovčík Slovenský raj
Túra Sološnica – Vápenná – Plavecké Podhradie v zime Navštívime pomerne dlhý bralnatý hrebeň s výhľadmi na lesy Malých Karpát a okolie Trnavy. Čerešničkou bude rozhľadňa, ktorá pridá pohľad na Záhorie a Záruby - najvyšší vrch pohoria. Počas prechodu hrebeňa nám bude v diaľke robiť spoločnosť nekorunovaná kráľovná tunajších Karpát - Vysoká. My sami sa budeme pohybovať po Vápennej, treťom najvyššom vrchole, nazývanom aj Roštún (752 m). Pri návrate do civilizácie budeme z chodníka vidieť jaskyňu Studničky. 17/02/19 Roman Matkovčík Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Štefánikovou magistrálou Môj denník počas cesty Štefánikovou magistrálou. Už zopár rokov som chcel vyraziť na túto cestu, avšak vždy som uprednostnil rôzne iné výlety alebo športové podujatia. Po zdravotných problémoch s chrbticou a dlhom liečení som sa rozhodol venovať len turistike a šport brať iba ako občasnú rekreáciu. A tak sa mi konečne podarilo naplánovať dovolenku venovanú magistrále. Od jari 2018 začali moje prípravy a taktiež zadováženie si rôznej výbavy. Plný odhodlania, zistených informácii a očakávaní, čo ma počas cesty postretne, som vyrazil 20. augusta 2018 o 7.23 h na dobrodružstvo dlhé 120 km. dnes Palino Bajcar Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina
Cyklotúra Podhorie Slanských vrchov 2 Konečne sa dostávam po ročnej odmlke k projektu podhoria, začatom v roku 2016 ako spoluputujúci priateľa Tona, ktorý ho začal realizovať ako prvý a rád by som prešiel a uzatvoril okruh tiež. Veď hory a ich dediny s tradíciami určite stoja za námahu. Bez dobrého parťáka je to však nejaké nemastné-neslané, vo dvojici nám to s priateľom šliapalo, pešo či bicyklom, oveľa lepšie. Podstatné je však, že som sa rozhýbal a dúfam, že to nejako doputujem do zdarného konca. včera Marián Jaššo Slanské vrchy
Test SOTO WindMaster – varič do veterného počasia Regulačný ventil a horák so zvýšenou odolnosťou voči vplyvu vetra sú dve hlavné vychytávky turistického variča WindMaster japonskej značky SOTO. V balení dostanete k variču dva typy nožičiek – jednu odľahčenú trojnožku (TriFlex) pre užšie nádoby a jednu štvornožku (4Flex) so skladacími koncami pre širšie nádoby. WindMaster sme vyskúšali začiatkom marca počas slnečného, no chladného a veterného dňa. 20/03/19 Ľubomír Mäkký Varenie a jedlo

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tiesňavy, Duča, Stratenský kaňon a Havrania skala 16/03/18 09:49 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)

  • Počet dní
    • 2

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1156 m n. m. – Havrania skala

    • min: 800 m n. m. – Stratená

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1259 m

    • klesanie: 1251 m

  • Vzdialenosť
    • 18 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 28.10.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8736 ° SŠ
      dĺžka: 20.3294 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8736 ° SŠ
      dĺžka: 20.3294 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Stratená (tri studničky), Dobšinská ľadová jaskyňa (dve studničky), Občasný prameň

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Stratená (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.84 (0.24)