Túra

Tiesňavy, Duča, Stratenský kaňon a Havrania skala

05.03.18
Nakukneme do dedinky učupenej pod kopcami Slovenského raja, ležiacej na brehoch Hnilca. Prírodným lákadlom budú okolité tiesňavy, ktoré síce atraktivitou zaostávajú za roklinami severnej časti Raja, ale ponúkajú taktiež hodnú dávku oddychu umocnenú minimom ľudí. Priťahujú nás sem najmä dve voľne prístupné jaskyne, prepadlisko Duča a výhľad z Havranej skaly. Zaujímavosťou bude taktiež Občasný prameň.

Budeme sa pohybovať v Národnom parku Slovenský raj, geomorfologicky ide o oblasť Slovenské rudohorie a jeho podcelok Spišsko-gemerský kras.

Je koniec októbra, dni sa skracujú. V Tatrách “zúri” jedna z prvých snehových nádielok, sú vydané výstrahy na silný vietor a keďže nechceme napĺňať štatistiky HZS, tak naše ciele meníme na poldennú prechádzku okolím Stratenej.

1. deň

Stratená – Pod Hanesovou II – Dobšinská ľadová jaskyňa – Stratenský kaňon – Stratená (trasa na mape)

Tiesňavy

Vystupujeme z autobusu v strede obce. Prechádzame ponad Hnilec. Pred železničným viaduktom míňame studničku. Pri spätnom pohľade sa nám zjavujú prvé atraktívne scenérie dedinky so skalnými zrázmi Sokolích skál a s roklinou Sokolica. Pokračujeme popri potoku tečúcom z tiesňavy nazývanej Tiesňavy. A ako inak, aj bystrina nesie meno Tiesňavy. Zaujímavé by bolo zistiť, ako jej hovoria domáci. Pred samotným vkročením do dna rokliny míňame ešte jednu studničku. Zurčiaci potok nám pomáha prekonať drevený mostík. Na druhej strane nás čaká malý, sedemschodíkový drevený rebrík, ktorý je tu pravdepodobne z dôvodu erózie a na pomoc v prípade šmykľavého obdobia. Stúpame hore. Pri skale v riadnom zráze si na klzkej skale dopomáhame reťazou. Na protiľahlý bok tiesňavy vedie železný most. Sme možno v 5- až 8-metrovej výške nad dnom.

Chodníkom postupne klesáme naspäť až k potoku. Občas použijeme zopár železných mostíkov a drevený rebrík (môže mať odhadom maximálne do 5 metrov). Ako pokračujeme dnom ďalej, úžľab sa zužuje. Potok je miestami pod popadanými torzami stromov, občas sa musíme prikrčiť a podliezť. Miesto dostáva príchuť divočiny. Je až nepredstaviteľné, že tadiaľto voľakedy viedla cesta. Napokon je ďalší postup nemožný. V polovici tiesňavy nás značka neúprosne vyvádza do úbočia kopca. Po krátkom lesnom úseku vychádzame na lúku Pod Hanesovou II. Nachádza sa tu ohnisko so sedením a provizórnou konštrukciou na rozloženie celty. Smerovník nás posiela na severný okraj lúky. Kľučkujeme pomedzi kopy trusu podobajúceho sa na konský. Na kraji lesa sa zjavuje značka.

Zelená jaskyňa, prepadlisko Duča, Dobšinská ľadová jaskyňa

Ponárame sa do iného sveta, do sveta zeleného zamatu. Do krajiny skál vyhladených eróziou a pokrytých machom. Pod nohami nám šuchocú listy sfarbené jeseňou. Stúpame hore, dychčíme a vykrúcame krky hľadajúc jaskyňu. Po čase počuť nadšené výkriky detí, že ju našli a aby sme sa ponáhľali. Ako keby nám mohla ujsť. Vchod je priamo od turistického chodníka, vlastne dva vstupy. Keďže je voľne prístupná, nečakáme kvapľovú výzdobu, ale jej veľkosť nás milo prekvapila. Nie je to žiadna malá diera.

Po preskúmaní sa vydávame ďalej na cestu. Ako naberáme výšku, skaly zostávajú za nami. Ideme jesenným zmiešaným lesom. Lesný chodník sa kľukatí medzi hrebienkami, respektíve veľkými preliačinami pripomínajúcimi malé prepadliská. Hľadáme tabuľku označujúcu prepadlisko Duča, ale márne. Až temer nad vstupným portálom Dobšinskej ľadovej jaskyne je obrovská prepadlina podobajúca sa na kráter s odhalenými skalami na jeho okraji. Tabuľky nieto, ale na nič kolosálnejšie sme nenatrafili. Popadané listy zakrývajú chodníčky, a tak na dno a ani na skalný okraj sa radšej nevydávame. Schádzame k spomínanej ľadovej jaskyni. Je zatvorená, sezóna skončila (máj – september), neprekáža to. Vo vnútri sme už boli. Nikde nikoho. Sledujeme ako z kopca nad chodníkom vyviera malý pramienok vody. Pokojnou chôdzou schádzame dole k hlavnej cestnej komunikácii. Aj tu vyzerá všetko zatvorené. Dobre, nebudeme čakať na autobus a vyrážame po červenej do Stratenej.

Stratenský kaňon, Stratená

Po nejakých 400 metroch opúšťame cestu a popri horárni vchádzame do lesa. Traverzujeme severné úbočie vrchu Duča a napokon sa popod železnicu dostávame opäť na cestnú komunikáciu. Našťastie po 400 metroch ju opäť opúšťame, aby sme vkročili do Stratenského kaňonu. Prechádza ním cesta, ktorá sa využívala pred vybudovaním tunela. V súčasnosti majú vstup len turisti a cyklisti. Je tu náučný chodník, ktorý bol ako prvý na Slovensku zriadený aj pre vozíčkárov. Cesta sa kľukatí tak ako tečie Hnilec. Nad hlavami sa nám vypínajú skalné bralá. Míňame rázcestie so žltou vedúcou na Havraniu skalu. Netušíme, že počasie sa ešte nevybláznilo a opäť nás sem o dva dni doslova vyženie z Tatier. Dni sú krátke, pomaly sa zvečerieva a my sa poberáme do dediny nájsť nejaké posedenie v teple.

V druhej polovici obce nachádzame útulné pohostinstvo. Pod starými nablýskanými hasičskými relikviami si doprajeme niečo hrejivé a aj výživné. Konštatujeme, že sme síce nemali šťastie na dieslový “okuliarnik” ťahajúci rýchlik, ale zato príroda tu bola čarovná a ľudoprázdna. Je tma, keď nastupujeme do autobusu smer Poprad.

2. deň

Stratenský kaňon – Havrania skala – Občasný prameň – Stratená (trasa na mape)

Havrania skala s jaskyňou

Ako bolo spomenuté, podmienky na turistiku sú v Tatrách naďalej nepriaznivé, a tak sa znova vyberáme na prechádzku na sever od Stratenej. Šofér autobusu nám ochotne zastavuje pri parkovisku hneď za Stratenským tunelom. Tentokrát vchádzame do kaňonu z druhej strany. Aj tu Perinbaba všetko pocukrovala snehom, uvidíme koľkože ho vysypala hore v lesoch. Pri smerovníku sa stáčame na sever, nasledujeme žltú. Atraktívnosť výšľapu sa zvyšuje pokračovaním kaskádami bezmenného prítoku Hnilca. Jeho vlnky naberajú silu z topiaceho sa snehu. Potôčik si v skalách vyhĺbil úctyhodnú úžľabinu. Priam jedna diera v skale pripomína jaskyňu. Stúpame vyššie a vyššie. Snehu je akurát na zakrytie oranžového lístia, chodník je bez stôp iných turistov.

Po čase križujeme zvážnicu, aby sme sa po vyšliapaní kopca pripojili na ďalšiu. Kráčame úbočím kopca Remiaška. Z holín by sa nám otvárali výhľady na juh, ale oblačnosť, poletujúci sneh a protisvetlo im veľmi neprajú. Neskôr sme znova v lese. Stúpame hore úzkym chodníkom pomedzi z ničoho nič sa vynárajúce skaly. Miestami sa rozpažením takmer dotýkame protiľahlých skál. Prechádzame veľkou zasneženou lúkou. S pribúdajúcou nadmorskou výškou cítime, že cieľ je blízko.

Od smerovníka nás žltý trojuholník doprevádza až na samotný vrchol. Na jednom skalnom mieste by sa nám ponúkal výhľad na Vysoké Tatry a severnú časť Raja, ale dnes nie. Samotný vrchol poskytuje obmedzený rozhľad iba na východ až juhovýchod. Trocha ubúda oblačnosti a rozpoznávame vodnú nádrž Palcmanskú Mašu/Dedinky či Dobšinský kopec. Až doma zisťujeme z fotky a popisu, že sa dajú nájsť miesta s výhľadmi na Kráľovu hoľu. Chlapi sa zapisujú do vrcholovej knihy a schádzame zasneženým šmykľavým terénom dole.

Za smerovníkom pokračujeme priam “padákom” okolo skál k Občasnému prameňu. Obozretnejší si nasadzujú retiazkové mačky. Hneď za prvými skalkami sa stáčame priamo pod bralo Havranej skaly. Opäť počuť radosť detí. Máme ju tu. Ako zvyčajne, sintrová výzdoba chýba, ale kolosálnosť je fascinujúca a nahrádza absentujúce kvaple. V hlavách nám vŕta, kde a ako sa tu na kopci vytvorila jaskyňa.

Občasný prameň

Zostupujeme prudko dole. Pod snehom je vysoká vrstva šmykľavého lístia. Po chvíli sme pri smerovníku, nasledujeme zelenú značku. Zastavujeme sa pri prístrešku s informačnou tabuľou. K Občasnému prameňu nám treba zísť kúsok do dolinky pod cestu. Máme šťastie, voda tečie, prírodná podzemná nádrž v tvare obráteného písmena V sa dnes hojne napĺňa z okolitého topiaceho sa snehu. Sú tu spravené akési kaskády na hydrologické merania SHMÚ. V prístrešku sa občerstvíme a vraciame sa zelenou do Stratenej.

Počasie sa mení, obloha sa rapídne zaťahuje, čím sa v lese vytvára prítmie, husto sneží. Tak teda Tatry poslali nečas aj sem. Ďalšie a ďalšie klesanie pôsobí monotónne, pri pohľade na hodinky sa snažíme byť čím skôr dole. Z letargie nás prebúdzajú až Sokolie skaly a roklina Sokolica. Nebyť zmeny počasia, určite by sme obdivovali skalné okno pri chodníku, ale teraz našu pozornosť upútavajú malé klzké kamienky ukryté pod lístím a snehom. Jednohlasne nám v hlavách znie, že sa sem musíme niekedy vrátiť a poriadne si poprezerať tiesňavu.

Keď vychádzame pri cintoríne z lesa vidíme, že sneží poriadne. Behom stíhame autobus. Posedenie v teple pohostinstva tentokrát vymieňame za driemanie na sedadlách autobusu.

Ešte dodám, že v širšom okolí sa nachádza sezónne otvorená Dobšinská ľadová jaskyňa, vodná plocha Palcmanská Maša/Dedinky, technicky náročnejšia Zejmarská roklina, prípadne technická zaujímavosť v podobe jednosedadlovej lanovky čakajúcej na naplnenie svojho osudu.

Návštevu nami práve prejdených krás okolia Stratenej odporúčam v období dostatočnom na vlahu. Mimo sezóny ide o chodníčky, ktorým sa zatiaľ vyhýbajú hlavné prúdy výletníkov.

Informácie z tabúľ

Zelená jaskyňa Jaskyňa je v triasových vápencoch. Predstavuje starý ponor potoka v Tiesňave, neskôr sa jej priestory rozšírili mrazovým zvetrávaním. Celková dĺžka je 31 m.

Náučný chodník Stratenský kaňon a jeho informačné panely

U - Úvodný panel A - História B - Jaskyne C - Flóra D - Turistika E - Geologické pozadie horného toku Hnilca F - Stratenský kaňon - geológia G - Stratenský kaňon – fauna H - Vznik roklín Slovenského raja

Jaskyňa v Havranej skale Taktiež je vytvorená v triasových vápencoch. Ide o zlomovo-koróznu jaskyňu dotvorenú mrazovým zvetrávaním. Oblúkový otvor s rozmermi 6,5 x 5,5 m prechádza do mierne stúpajúcej chodby dlhej 25 m. Za skalným stupňom s výškou 7 m pokračuje ďalej zhruba 13 m. Celkovú dĺžku má 39 m.

Občasný prameň Vyviera z dolomitových súvrství hydrogeologickej štruktúry Geráv. Ide o periodickú vyvieračku s výdatnosťou min. 0 l/s - max. 45,6 l/s. O existencii prameňa sa vedelo už viac ako pred 130 rokmi. K výveru vody dochádza po naakumulovaní vody v podzemných systémoch dutín a priestorov napojených na výver násoskovým spôsobom.

Dionýz Štúr (1827 - 1893) Bol geológom a prírodovedcom svetového významu. Činnosť Občasného prameňa popísal v rokoch 1863 a 1867. Určil vzájomnú spätosť Álp a Karpát, ale aj rozdiel týchto dvoch vysokohorských sústav. V roku 1865 spracoval prvú geologickú mapu. Bol riaditeľom Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, založil geologické múzeum, zaoberal sa štúdiom všetkých geologických útvarov na území Rakúska-Uhorska. Cenné sú jeho botanické štúdie a herbár. Napísal takmer 270 vedeckých prác.

Užitočné informácie

Diskusia
Tiesňavy, Duča, Stratenský kaňon a Havrania skala 16/03/18 09:49 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Dolina Kościeliska a tri blízke doliny Zakopaného Poľské horské mestečko Zakopané ponúka nespočetné množstvo aktivít so širokým spektrom prírodných krás. Túto výhodu mu prináša ideálna poloha na rozhraní Vysokých, Západných Tatier a Podhalia. Tentokrát navštívime najbližšie doliny tunajších Západných Tatier. Pritiahli nás sem potôčiky, skalné útvary a relatívne veľká voľne prístupná jaskyňa. Taktiež nakukneme do jednej z najdlhších poľských tatranských dolín. 16/10/18 Roman Matkovčík Tatry, Západné Tatry
Túra Králický Sněžník (pohorie a vrchol) plus okolie Ako predstaviť mini pohorie s rovnomenným najvyšším vrcholom? Je obkolesené Jeseníkmi, respektíve Orlickými horami, ku ktorým sa často omylom pripája. Na východe susedí s Rychlebskými horami. Králický Sněžník sa rozprestiera na oboch stranách česko-poľskej hranice na území tzv. Sudety. Z pútavých naj by som spomenul, že ide o tretie najvyššie pohorie v ČR a samotný vrchol je na 11. mieste. Vyviera tu rieka Morava. Bystriny prameniace v pohorí tečú do troch morí: Čierneho, Severného a Baltického. Turistov tiež prilákajú rozhľadne či jedna z najstarších poľských horských chát - Schronisko na Śnieżniku. 02/10/18 Roman Matkovčík Svet
Túra Slovenský raj - 3 dni v zime Zima sezóny 2017/2018 bola rozpačitá. Poriadne ochladenie prichádza až v poslednej tretine na prelome februára/marca. Pri nevhodnom počasí na výhľady z kopcov sa mi vynára spomienka na Zimný prechod tiesňavami Slovenského raja organizovaný Klubom slovenských turistov (KST). Padá rozhodnutie, pôjdeme za krásami vyčarovanými vodou a mrazom. Zavítame do Suchej Belej, poobzeráme si okolie Dediniek a Zejmarskú roklinu. Nakoniec absolvujeme pokus o prechod Hornádu. 08/07/18 Roman Matkovčík Slovenský raj
Najnovšie články na titulke
 
Túra Dobrovodský kras Vo svojich článkoch sa snažím písať hlavne o zaujímavých miestach v širšom okolí Zvolena. Samozrejme, chodíme aj do vzdialenejších pohorí, ale myslím si, že o nich by mali písať hlavne domáci turisti. Pri našom táraní sa po Malých Karpatoch sme však objavili zaistený chodník, o ktorom som nenašla zmienku na Hikingu, a tak som sa rozhodla o ňom napísať. Ale tiež preto, že túra sa mi veľmi páčila. dnes Danka Tomášiková Malé Karpaty
Túra Cesta hrdinov SNP: Devín – Amonova lúka Začala jeseň. Spomienky na poslednú absolvovanú etapu nášho prechodu E8 zo začiatku leta pomaly obrusuje čas a ďalšie putovanie je zatiaľ v nedohľadne nasledujúceho roka 2019. Rozhodol som sa, že využijem čas a napíšem dlho odkladaný článok, z aktuálne poslednej etapy, ktorú som doteraz na Hikingu spracovať nestihol a zároveň k prvej, ktorú sme v rámci našich pochodov absolvovali. 15/12/18 Tomáš Deneš Malé Karpaty
Pozvánka Outdoor filmový festival Oščadnica 2018 V dňoch 29. a 30.12.2018 sa v priestoroch DK Oščadnica uskutoční 5.ročník tradičného festivalu Outdoor filmový festival Oščadnica (OFF Oščadnica). Organizátori pozývajú divákov na horské filmy z domácej, ale aj zahraničnej produkcie. Sú medzi nimi snímky o dobrodružných výpravách do najvyšších hôr planéty, ale aj neuveriteľné výkony na hranici ľudských možností v Alpách. 14/12/18 Redakcia Iné

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tiesňavy, Duča, Stratenský kaňon a Havrania skala 16/03/18 09:49 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)

  • Počet dní
    • 2

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1156 m n. m. – Havrania skala

    • min: 800 m n. m. – Stratená

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1259 m

    • klesanie: 1251 m

  • Vzdialenosť
    • 18 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 28.10.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8736 ° SŠ
      dĺžka: 20.3294 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8736 ° SŠ
      dĺžka: 20.3294 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Stratená (tri studničky), Dobšinská ľadová jaskyňa (dve studničky), Občasný prameň

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Stratená (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.83 (0.22)