Viac snehu je až v polohách nad 800 m a vrch Oblá má len 673 m. Aj keď to bude len jeden vrch, určite v spojení s okolím a s množstvom turistických a cykloturistických trás nám poskytne zadosťučinenie a uspokojenie za novými, nepoznanými miestami prírody.

Trasa

Zámutov – lyžiarsky vlek Zámutov – Výhon – Bartáková (rozhľadňa) – dolina Lomnica – Oblá – lúka Ľubovica – dolina Lomnica – Záruba – Bilikova chata (ranč Zaľubova) – Zámutov

Východiskom putovania bude podhorská dedina Zámutov, ležiaca hneď na úpätí v severnej časti Slanských vrchov na ich východnej strane pri Zámutovskom potoku. V iných článkoch bolo opísaných množstvo nádherných miest, ktoré táto časť poskytuje. Zo Zámutova vedie modrá značka smerom na Praporec, kde sa pod ním dá napojiť na zelenú smerujúcu do Zlatej Bane s možnosťou zo sedla Grimov laz odbočiť na žltú a nenechať si ujsť návštevu najvyššieho vrchu Slanských vrchov - Šimonky.

Z miest, ktoré by mohli zaujímať turistu, spomeniem aspoň NPR Zámutovské skaly, Zámutovskú jelšinu, Zbojnícku misku a samozrejme LNCH Zámutovská kolejka. Spomenutých miesta sú na severozápade, ale spomeniem aj možnosti na juhozápad, s východiskom v Juskovej Voli, a to zelenou značkou Menší vrch, modrou Makovica s napojením na žltú miestnu, ktorá nám poskytne skalné miesta pod Pariakovou. K trasám sa môžeme dostať zo Zámutova po žltej do Juskovej Vole alebo cyklotrasou č. 023, ktorá prechádza práve pod miestom, ktoré dnes bude cieľom a to vrch Oblá.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Je nedeľné ráno, cestou som volal priateľovi Stanovi, že čo má dnes v pláne a či by mi nechcel robiť sprievodcu v jeho kraji. Súhlasil, a tak budem mať aspoň spoločnosť a samozrejme, že s patričnými znalosťami terénu a miesta. Auto nechávam v dedine vo dvore u priateľa, ale problém nechať auto hocikde na parkovisku nie je. Po posledných prípravách vyrážame v ústrety dnešnému dňu. V ruksaku je všetko, čo potrebujeme, zapínam záznam trasy, vešiam si foťák na krk, tak ako vždy pri každej prechádzke v prírode a môžeme vyraziť. Pôjdeme hneď cestou dole k Zámutovskému potoku, kde ho prechádzame lávkou a sme pod lyžiarskou zjazdovkou s vlekmi, ktoré dnes nie sú v prevádzke, ale je vidieť, že sa tu lyžovalo. Prevádzkujú sa len počas dostatočnej vrstvy snehu, ale je vidieť, že trať bola upravená. Stúpame hore po zjazdovke nahor, aby sme sa napojili na LNCH Zámutovska kolejka a aby sme sa oblúkom neskôr dostali až hore k vrcholu zjazdovky.

Niekde v druhej tretine svahu odbočujeme na lesnú cestu, ktorá je trasou spomínaného náučného chodníka. Ním sa dostaneme k miestu pomenovanému Výhon a podľa neho je pomenovaná aj štôlňa, ktorá je zavretá. Volá sa Výhonová dzira a mal som možnosť navštíviť toto miesto v podzemí. Cez zimu v nej prebývajú netopiere, škoda však, že nie je umiestnená informačná tabuľa, ktorá tu má prichystané miesto. Neviem, možno sa niekde stratila alebo nezostali peniaze na jej výrobu? Veď od uvedenia náučného chodníka uplynuli asi štyri roky.

Pokračujeme v ceste na lúku pod Oblou, kde je vyhliadka a tabuľa o poľovníctve s výhľadom smerom na juh Slanských vrchov. Hneď pred nami je Oblá, za ňou vľavo Menší vrch a Rakytová a v diaľke dnes nie je vidieť Mošník s jeho dominantou v podobe radaru pre leteckú dopravu. Len 100 metrov smerom na sever je vidieť vrchol zjazdovky s drevenou búdkou, ktorá je dosť poškodená a slúžila v dávnejších dobách lyžiarom a obsluhe vlekov. Je odtiaľ nádherný pohľad na samotnú dedinu Zámutov, okolie smerom severovýchod a východ.

Odchádzame a po niekoľkých desiatkach metrov prídeme ešte k jednej vyhliadkovej vežičke, ktorá je umiestnená na vrchole Bartákovej. Dnes sa nám stráca výhľad do diaľky, ale aj tak je vidieť Ošvarsku, Čulkov, Čiernu skalu, Jaseňov hrebeň, Malinu a Železník, v mrakoch sa nám stratil Praporec a Šimonka. Samozrejme, samotná dedina je ako na dlani. Opúšťame vyhliadku a po niekoľkých metroch aj náučný chodník a odbočiac vľavo ideme lesom k starému stromu, v ktorom je prasklina, a tak sa v nej odfotíme.

O chvíľu sme na lúke a okraji lesa, kadiaľ vedie spomenutá žltá značka z Juskovej Vole. Prechádza miestami kadiaľ niekedy viedla úzkokoľajka z Čemerného, kde sa po nej v minulosti zvážalo vyťažené drevo a dnes je súčasťou LNCH. Značkovaný chodník by nás doviedol na cyklotrasu č. 023 a odbočiac vpravo by sme sa dostali naspäť do Zámutova. Pred nami vľavo je dnešný cieľ, a tak sa vraciame na lúku pod vedenie VVN a nad miestny ovčín.

Sme len niekoľko metrov od cyklotrasy, krátime si však cestu z lúky cez potok Lomnica, ktorý je len sčasti zamrznutý a o chvíľku sme na cyklotrase. Ušetrili sme niekoľko desiatok, možno aj stoviek metrov chôdze po asfaltovej ceste, ktorou prechádza cyklotrasa. Oddychujeme v miestach, kde okolo závory vchádzame na zvážnicu, ktorá nás bude viesť pod vrchom Oblá, točiac sa nahor po jej východnej strane.

Oblá (673 m)

Nachádza sa juhozápadne od obce Zámutov, za potokom Lomnica, nad červenou cyklotrasou č. 023 (Pavlovce – Izra), z ktorej sme odbočili pri rampe na zvážnicu. Po nej budeme pokračovať hore až na luku s poľovníckou chatkou na Židovom laze. Celou cestou kráčame v snehu a v koľajach až sa dostaneme na lúku a dolinu medzi Dubovou a Ľubovičným vrchom a z druhej strany Oblej. Z lúky máme výhľad na Dubovú a Ľubovičný vrch, kde sa na hrebni ukazujú skalné zoskupenia a jednotlivé skalky ako Perúnov kyjak a skala podobná kravičke (opísané počas inej prieskumnej túry). Určite spomenuté vrchy a miesta stoja za návštevu, ale to sa dá posúdiť, len ak ich človek prejde a preskúma.

Viditeľnosť je veľmi slabá, a tak smerom na severovýchod začíname stúpať nahor k vrcholu Oblá. Pod vrcholom prechádzame peknými brezovým porastom. Konečne sme na vrchole, kde stál starý trigonometrický bod v podobe vysokej drevenej stavby. Jeho drevené zvyšky sú niekde pod padnutým stromom a zapadnuté snehom. Po chvíľke nachádzame vrcholový kameň, a tak môžeme konštatovať, že sme splnili výstup. Jeho vrchol nie je veľmi výrazný a zaujímavý, dookola les a zopár kameňov, na južnej strane je po výrube výhľad na juh Slanských vrchov. Dobre nám padne dúšok teplého bylinkového čaju a už sa obzeráme kadiaľ ísť späť.

Odchádzame, ale tak, aby sme sa nevracali späť k chatke na Židovom laze. Z vrcholu smerujeme na sever a dole k druhej zvážnici lesom, kde sa trocha zastavíme na rúbani s výhľadom na Ľubovičný vrch, viac na sever sa v diaľke črtajú tri biele škvrny zasnežených lúk Vyšný a Panský laz. Na Vyšnom laze je prameň Zimná studňa. Ostatné vyššie položené vrcholy a miesta Slanských vrchoch sú zastreté v mrakoch.

Dostali sme sa dole na zvážnicu a pokračujúc vľavo po nej sa dostaneme až pod Ľubovičný vrch, kde sa cesta stáča dole dolinou. Chceme sa však dostať na jednu lúku pod VVN napätím, ktorá sa nazýva Ľubovica, a tak sa snažíme pokračovať vrstevnicou Ľubovičného vrchu v stopách jelenej zveri. Veď kto najlepšie pozná miesto kŕmenia, ako obyvatelia lesov. Prť nás dovedie až k lesnej cestičke, ktorá schádza z Ľubovičného vrchu práve na lúčku Ľubovica. O chvíľku sme na nej a je vidieť, že stopa zveri viedla práve sem a pach krmoviska to ešte viac zvýrazňoval.

Z lúky máme pekný výhľad na východ a je vidieť menšie vrchy medzi Zámutovom a Juskovou Voľou - Valenčicu a Drinu. Prichádza mi na myseľ, že práve Valenčica a Železník sú spomínané v knihe Cholera, počas sedliackeho povstania v roku 1831. Bolo pod nimi niekoľko šibeníc, kde panstvo vešalo vzbúrencov pre výstrahu. Aj tieto miesta mám v úmysle navštíviť a spoznať ich skryté miesta. Na druhej strane lúky vedľa poľovníckeho posedu pokračuje cesta severným smerom až k potoku a ceste zo Zámutova smerujúcej pod Dubník, kde sa rozdelí vľavo smerom na Červenicu cez Dubnícke bane a vpravo do Zlatej Bane.

Dostali sme sa na cestu pri starom kameňolome, ktorý si obzrieme a pokračujeme len po cestičke povedľa potoka Lomnica dole k dedine. Cestou ma občas zaujme nejaká skalka na jednej či druhej strane doliny. Dostávame sa k miestu, kde sme ráno odbočili zo žltej značky a kde cestu pretína náučný chodník. Pokračujúc k dedine spomeniem ešte odbočku cesty s informáciou o poľovníckej strelnici Blatiny a po chvíľke sme pri ranči Zaľubová a pri vstupnej bráne k Bilikovej chate, vedľa ktorej priteká Zámutovský potok a za ním sa ukazuje vrchná časť dediny.

Pokračujeme novovybudovanou ulicou dolu, kde nás sprevádza žltá značka, ktorou sme sčasti dnes išli. Po pravej ruke za potokom vyčnieva Bartaková a je vidieť vyhliadkovú vežu, na ktorej sme ráno obdivovali okolie. Posledné desiatky metrov a sme na mieste, odkiaľ sme ráno vyrážali a kde mám zaparkované auto. Na druhej strane je lesná správa, kde je expozícia o lesných činnostiach, lesnej železničke a o živote lesných robotníkov.

Zhodnotenie

Vychádzka v prírode určite každému z nás prinesie niečo nové. O niečo ho obohatí a tak to bolo aj dnes. Veď účelom bolo navštíviť jeden vrch medzi značkovanými chodníkmi a spoznať aspoň čiastočne jeho krásu, okolie, výhľady, ktoré ukrýva pred svetom vo svojich zalesnených stráňach. Aj keď nič prekvapujúce vrch Oblá dnes neposkytol, tak napriek tomu sme spoznali nové časti Slanských vrchoch počas krátkej prechádzky v zimnej atmosfére. Už len čaro zimy a bielej snehovej pokrývky bolo nádherné. Brodiť sa snehom, hľadieť do diaľav, obdivovať okolie a jeho krásu. Turista by mal hľadať čaro vo všetkom, čo mu príroda ukáže. Byť aj za to málo vďačný a zas a znova sa tešiť na prechádzky v nej.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek