Túra

Brusnianske gule, vodopád Spuštiak a Volova ric

01.03.18
Do okolia Handlovej chodievame pomerne často. Máme radi Griče, Pfafenberg, Bielu skalu a z druhej strany Bralovú a Hájsku skalu. Pri jednej túlačke sme sa pokúsili nájsť PP vodopád Spuštiak, ktorý sme našli zakreselný na mape VKÚ Harmanec. Mal sa nachádzať v Chotárnej doline v Kunešovskej hornatine a hoci sme prešli celú dolinu a našli plno zaujímavých skalných útvarov, vodopád sme nenašli.

Vypytovali sme sa aj domácich, ale nikto o vodopáde ani nepočul, len jedna pani spomenula, že je tam nejaká jaskyňa, ktorú ľudia volajú Volova ric. Tak o tej sme zase my nič nepočuli! Samozrejme, nevzdali sme to a o rok sme sa znovu pokúsili hľadať. A pre prípad, že by sme vodopád opäť nenašli, rozhodli sme sa ísť najskôr na jednu „tutovku“ – Brusnianske gule.

Pieskovcové gule

Pieskovcové gule sú zaujímavý prírodný fenomén, ktorý doteraz nemá jednotné vedecké vysvetlenie. Nachádzajú sa vzácne v rôznych kútoch sveta. Na Slovensku máme dve známe lokality na Kysuciach – Megoňky a Klokočovské skálie. Menej známou lokalitou je Brusno–Chrenovec. Lokalita sa nachádza priamo v obci, hneď vedľa cintorína v starej pieskovni.

O tom, že miestni vedeli o nej už dávno, svedčia mnohé záhradky v dedine, v ktorých sa pieskovcová guľa stala centrom unikátnej skalky.

Zásluhu na zviditeľnení lokality má študentka Lenka Zemanovičová, ktorá si Brusnianske gule zvolila za hlavnú tému svojej SOČ-ky a dostala sa ňou do celoslovenského kola. Následne vypracovala projekt na získanie finančných prostriedkov na vybudovanie NCH a zorganizovala študentskú brigádu na vyčistenie a úpravu lokality (Brigáda v Brusne–Chrenovci a SOČ 2012).

Brusnianske gule

Našla som diaľkový autobus, ktorý mal zastávku aj priamo v Brusne-Chrenovci. Od zastávky sme sa vybrali smerom k cintorínu a už cestou sme videli pieskovcové gule. Prvú sme našli pri barokovom stĺpe so sochou Panny Márie. Je na nej umiestnená tabuľka s informáciou.

Potom sme gule videli aj v záhradkách. Na miestnom cintoríne je pomník obetiam I. svetovej vojny a trojvršie pod slovenským krížom je tiež z pieskovcovej gule. O chvíľu sme boli pri odbočke do pieskovne a tu stála informačná tabuľa NCH. Treba podotknúť, že dosť improvizovaná a časom poznačená.

Vo vysokej pieskovcovej stene bolo hneď vidieť zopár gúľ alebo útvarov podobných guliam. Okrem toho boli v stene vymodelované vodou rôzne zaujímavé reliéfy. Odbočili sme vľavo a cestou sme prišli k ďalšej pieskovcovej stene. V stene, ale aj po zemi bolo veľmi veľa gúľ rôznych veľkostí a tvarov. Najviac sa nám páčila guľa s baretkou. Tieto gule sú veľmi ťažké, aj malá guľa s priemerom okolo 10 cm váži aj 3 kilogramy.

Vrátili sme sa späť a pokračovali drevenými schodíkmi doprava. Na malej čistinke je oddychové miesto s ohniskom a okolo všade rôzne gule či iné sféroidné útvary. Chodníček nás ďalej viedol na okraj lesa a dohora k ďalšiemu oddychovému miestu s ohniskom, lavičkou a skalou v podobe misy. V mise bola malá priehlbina s vodou. Napriek tomu, že na skale bol veľkými modrými písmenami nápis P O R I A D O K, bol okolo ohniska poriadny bordel. A tak sme si vysúkali rukávy a spravili tam p o r i a d o k.

Odskočili sme si ešte na lúku pokochať sa výhľadmi a nižšou cestou okolo ďalšej pieskovcovej steny sme sa vrátili do dediny. V miestnej krčmičke sme si dali kávu a odobrali sa na železničnú zastávku v Chrenovci. Mám neuveriteľný talent popliesť čísla a časy. Vďaka tomuto môjmu talentu sme skoro zmeškali vlak. Našťastie Alenka vie dobre utekať!

Vodopád Spuštiak

Tak ideme na to! Nájdeme – nenájdeme?

Vystúpili sme na železničnej zastávke Remata, čo je známa rekreačná oblasť pod Bralovou skalou. Ako dieťa som tam bola na mojom prvom pionierskom tábore. Páčilo sa mi tam, no aj som dosť trpela – to viete, dievča z dediny, prvýkrát preč z domu a okolo mňa samé mestské detičky...

Najskôr sme chceli nájsť Volovu ric, vraj je hneď vedľa asfaltovej cesty. A tak sme každú chvíľu vybiehali do strmého svahu a hľadali nejaké jaskynné otvory. Podozrivých dier v skalách bolo dosť, ale žiadna jaskyňa.

Došli sme k chate Plesnivec a Alenka sa rozhodla, že vypáči nejaké informácie od miestnych. O Spuštiaku nechyrovali a Volovu ric vraj nájdeme cestou za studničkou. A tak sme s nádejou šliapali ďalej.

Na ohybe cesty sme uvideli pekne upravenú, aj keď trošku schátranú studničku. Upútal nás na betónovej platni položený krásny biely krčiažtek. Išli sme ďalej, ale žiadna jaskyňa za studničkou nebola.

Prešli sme popod železničný viadukt, minuli sme ústie Chotárnej doliny a pokračovali ďalej cestou k ústiu susednej bezmennej dolinky, ktorá sa ťahá popod svah Vysokej (934,6 m). Tu sme si dali malý obed a rozmýšľali čo ďalej. Na dievčatách bolo vidno, že už majú pomaly toho dosť, a to sme mali ešte prekonať asi 150 výškových metrov sutinovým terénom.

Rozhodli sme, že pôjdeme pokiaľ budú vládať a potom sa uvidí. Vydali sme sa proti prúdu malého potôčika starou, zarastenou lesnou cestou a čuduj sa svete, asi po 200 metroch kde sa vzal, tu sa vzal, vľavo od nás Spuštiak stál! Čakali sme, že bude niekde v strminách pod Vysokou a on si tu na malom bočnom potôčiku padá cez andezitový prah! Vlastne sa to ani nedá nazvať potôčikom, je to len taká „čurka“. Stratený v bukovom lese, zovretý medzi strmé andezitové svahy, aj napriek pochmúrnemu počasiu pôsobil veľmi malebne. V prvej chvíli sme zaváhali, že či je to naozaj on, ale tabuľka na strome nás definitívne presvedčila.

Samozrejme, boli sme zvedaví ako to vyzerá nad prahom a začali sme sa štverať povedľa vodopádu. Lenže - strmý, mokrý andezitový svah s napadaným lístím a pod lístím kotúľavé skaly! Proste išlo to systémom „krok dopredu – šmyk naspäť“. Už sme to chceli vzdať, keď Ľubko zakričal: „Je tu reťaz!“ Veľmi som sa jej potešia.

Nad skalným prahom potôčik ani nevidieť, je zapadaný konármi, kameňmi a lístím, ale podľa pomerne hlbokého koryta tu na jar alebo po výdatnom daždi musí občas voda dobre hučať.

Pozreli sme si ešte miniatúrnu jaskyňu vo svahu vedľa vodopádu, vytešili sme sa so salamandrou a dali sa spokojní na návrat, obdivujúc cestou nádherné farby začínajúcej farebnej jesene.

Volova ric

Jaskyniarsky klub Handlová na svojich stránkach uvádza jaskyňu pod názvom Volova (riť) zadná diera. Vracali sme sa naspäť ku studničke, že sa napijeme a vyjdeme krížom cez les na železničnú zastávku. Prichádzame ku studničke a zrazu nám to došlo! Zle sme si vysvetlili to „za studničkou“. Nad studničkou totiž bolo nenápadné bralo a to skrývalo jaskyňu Volova ric.

Nedočkavo sme vybehli briežkom a hneď skúmali jaskynku. Čakalo nás zaujímavé prekvapenie. Okrem toho, že má pekný portál, jaskynkou preteká aktívny tok. Bol to taký malý zázrak – vidieť na jednom malom mieste aj vyvieranie aj ponor potôčika. A následne, keď potôčik pretečie útrobami svahu, vyviera pri ceste ako studnička. Záverečný výstup lesom ponad tunel a zbieranie húb na večeru bolo len bodkou za krásne stráveným dňom.

Záver

Boli to len maličkosti. Ale človek má v živote najväčšiu radosť práve z maličkostí. Slovenská príroda má tisíce takýchto maličkostí, len ich treba objavovať. A komu to odporučiť?

Prvú etapu, Brusnianske gule, hádam všetkým, ktorí budú okolo prechádzať a budú mať hodinku času. Zvlášť by som to odporúčala deťom. Je to krátke a môžu sa hrať na pátračov, lebo gule sú naozaj poskrývané kade–tade. Sú tu dve oddychové miesta a z lúky tiež pekné výhľady. Druhú časť, keďže je to bez značiek, odporúčam len dobrodružným povahám.

Komu viac napovedia pohyblivé obrázky môže si pozrieť video.

Autori fotografií: Danka Tomášiková a Alenka Bencová

Pačia sa ti články tohto autora/autorky?
Prihlás sa na odber nových článkov a tento si môžeš odložiť medzi obľúbené
Fórum 6 príspevkov
Brusnianske gule, vodopád Spuštiak a Volova ric 16/03/18 17:29 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Javorinka V roku 2018 bola neskutočne dlhá, teplá a slnečná jeseň. Ešte v polovici novembra bolo tak teplo, že sa aj na horách dalo sedieť na zemi. Koncom novembra sa však prudko ochladilo a udreli mrazy až do -10 stupňov, na ktoré sme sa akosi nestihli aklimatizovať. 16/03/19 Danka Tomášiková Poľana
Túra Jelenecké kremencové hôrky Kremencové hôrky ma fascinujú už od prvého stretnutia. Bola to „láska na prvý pohľad“ a trvá dodnes. Tribeč je nevysoké pohorie, veď najvyšší vrch má len 830 m, a tak o to viac prekvapuje množstvo vysokých skalných stien, bášt a veží. Nie sú však sústredené na jednom či dvoch miestach, ale sú akoby rozhádzané po jeho okrajoch. Z mierne zvlnenej krajiny sa zrazu niekde pred vami vztýči vysoká skalná stena. Alebo naopak, kráčate zalesneným plochým chrbtom a odrazu stojíte na okraji kolmého skalnatého zrázu. A navyše kremencové skaly sú pekné – belostné alebo často s ružovým nádychom. 02/03/19 Danka Tomášiková Tribeč
Túra Mlynárov vrch a Zámčisko zo Starej Huty Stále viac a viac nás baví objavovať nové, neokukané skalné útvary, jaskynné portály, malé tiesňavky či vodopádiky. Ideálny čas na objavné túry je obdobie medzi zimou a jarou. Mali sme nejaké indície, že okolo Starohutianskeho vodopádu by sa dalo nájsť dačo zaujímavé, a tak sme sa tam v druhej polovici marca vybrali. 23/02/19 Danka Tomášiková Pohronský Inovec
Najnovšie články na titulke
 
Túra Štefánikovou magistrálou Môj denník počas cesty Štefánikovou magistrálou. Už zopár rokov som chcel vyraziť na túto cestu, avšak vždy som uprednostnil rôzne iné výlety alebo športové podujatia. Po zdravotných problémoch s chrbticou a dlhom liečení som sa rozhodol venovať len turistike a šport brať iba ako občasnú rekreáciu. A tak sa mi konečne podarilo naplánovať dovolenku venovanú magistrále. Od jari 2018 začali moje prípravy a taktiež zadováženie si rôznej výbavy. Plný odhodlania, zistených informácii a očakávaní, čo ma počas cesty postretne, som vyrazil 20. augusta 2018 o 7.23 h na dobrodružstvo dlhé 120 km. dnes Palino Bajcar Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina
Cyklotúra Podhorie Slanských vrchov 2 Konečne sa dostávam po ročnej odmlke k projektu podhoria, začatom v roku 2016 ako spoluputujúci priateľa Tona, ktorý ho začal realizovať ako prvý a rád by som prešiel a uzatvoril okruh tiež. Veď hory a ich dediny s tradíciami určite stoja za námahu. Bez dobrého parťáka je to však nejaké nemastné-neslané, vo dvojici nám to s priateľom šliapalo, pešo či bicyklom, oveľa lepšie. Podstatné je však, že som sa rozhýbal a dúfam, že to nejako doputujem do zdarného konca. včera Marián Jaššo Slanské vrchy
Test SOTO WindMaster – varič do veterného počasia Regulačný ventil a horák so zvýšenou odolnosťou voči vplyvu vetra sú dve hlavné vychytávky turistického variča WindMaster japonskej značky SOTO. V balení dostanete k variču dva typy nožičiek – jednu odľahčenú trojnožku (TriFlex) pre užšie nádoby a jednu štvornožku (4Flex) so skladacími koncami pre širšie nádoby. WindMaster sme vyskúšali začiatkom marca počas slnečného, no chladného a veterného dňa. 20/03/19 Ľubomír Mäkký Varenie a jedlo

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Brusnianske gule, vodopád Spuštiak a Volova ric 16/03/18 17:29 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské stredohorie: Vtáčnik, Kremnické vrchy (Kunešovská hornatina)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 486 m

    • klesanie: 492 m

  • Vzdialenosť
    • 10 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 07.10.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.77807 ° SŠ
      dĺžka: 18.71242 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7534 ° SŠ
      dĺžka: 18.8046 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studnička Volova ric

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Chrenovec-Brusno (vlak, bus)
      Remata (vlak)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.77 (0.22)