Guľa s baretkou
Túra

Brusnianske gule, vodopád Spuštiak a Volova ric

01. 03. 2018
Do okolia Handlovej chodievame pomerne často. Máme radi Griče, Pfafenberg, Bielu skalu a z druhej strany Bralovú a Hájsku skalu. Pri jednej túlačke sme sa pokúsili nájsť PP vodopád Spuštiak, ktorý sme našli zakreselný na mape VKÚ Harmanec. Mal sa nachádzať v Chotárnej doline v Kunešovskej hornatine a hoci sme prešli celú dolinu a našli plno zaujímavých skalných útvarov, vodopád sme nenašli.

Vypytovali sme sa aj domácich, ale nikto o vodopáde ani nepočul, len jedna pani spomenula, že je tam nejaká jaskyňa, ktorú ľudia volajú Volova ric. Tak o tej sme zase my nič nepočuli! Samozrejme, nevzdali sme to a o rok sme sa znovu pokúsili hľadať. A pre prípad, že by sme vodopád opäť nenašli, rozhodli sme sa ísť najskôr na jednu „tutovku“ – Brusnianske gule.

Pieskovcové gule

Pieskovcové gule sú zaujímavý prírodný fenomén, ktorý doteraz nemá jednotné vedecké vysvetlenie. Nachádzajú sa vzácne v rôznych kútoch sveta. Na Slovensku máme dve známe lokality na Kysuciach – Megoňky a Klokočovské skálie. Menej známou lokalitou je Brusno–Chrenovec. Lokalita sa nachádza priamo v obci, hneď vedľa cintorína v starej pieskovni.

O tom, že miestni vedeli o nej už dávno, svedčia mnohé záhradky v dedine, v ktorých sa pieskovcová guľa stala centrom unikátnej skalky.

Zásluhu na zviditeľnení lokality má študentka Lenka Zemanovičová, ktorá si Brusnianske gule zvolila za hlavnú tému svojej SOČ-ky a dostala sa ňou do celoslovenského kola. Následne vypracovala projekt na získanie finančných prostriedkov na vybudovanie NCH a zorganizovala študentskú brigádu na vyčistenie a úpravu lokality (Brigáda v Brusne–Chrenovci a SOČ 2012).

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Brusnianske gule

Našla som diaľkový autobus, ktorý mal zastávku aj priamo v Brusne-Chrenovci. Od zastávky sme sa vybrali smerom k cintorínu a už cestou sme videli pieskovcové gule. Prvú sme našli pri barokovom stĺpe so sochou Panny Márie. Je na nej umiestnená tabuľka s informáciou.

Potom sme gule videli aj v záhradkách. Na miestnom cintoríne je pomník obetiam I. svetovej vojny a trojvršie pod slovenským krížom je tiež z pieskovcovej gule. O chvíľu sme boli pri odbočke do pieskovne a tu stála informačná tabuľa NCH. Treba podotknúť, že dosť improvizovaná a časom poznačená.

Vo vysokej pieskovcovej stene bolo hneď vidieť zopár gúľ alebo útvarov podobných guliam. Okrem toho boli v stene vymodelované vodou rôzne zaujímavé reliéfy. Odbočili sme vľavo a cestou sme prišli k ďalšej pieskovcovej stene. V stene, ale aj po zemi bolo veľmi veľa gúľ rôznych veľkostí a tvarov. Najviac sa nám páčila guľa s baretkou. Tieto gule sú veľmi ťažké, aj malá guľa s priemerom okolo 10 cm váži aj 3 kilogramy.

Vrátili sme sa späť a pokračovali drevenými schodíkmi doprava. Na malej čistinke je oddychové miesto s ohniskom a okolo všade rôzne gule či iné sféroidné útvary. Chodníček nás ďalej viedol na okraj lesa a dohora k ďalšiemu oddychovému miestu s ohniskom, lavičkou a skalou v podobe misy. V mise bola malá priehlbina s vodou. Napriek tomu, že na skale bol veľkými modrými písmenami nápis P O R I A D O K, bol okolo ohniska poriadny bordel. A tak sme si vysúkali rukávy a spravili tam p o r i a d o k.

Odskočili sme si ešte na lúku pokochať sa výhľadmi a nižšou cestou okolo ďalšej pieskovcovej steny sme sa vrátili do dediny. V miestnej krčmičke sme si dali kávu a odobrali sa na železničnú zastávku v Chrenovci. Mám neuveriteľný talent popliesť čísla a časy. Vďaka tomuto môjmu talentu sme skoro zmeškali vlak. Našťastie Alenka vie dobre utekať!

Vodopád Spuštiak

Tak ideme na to! Nájdeme – nenájdeme?

Vystúpili sme na železničnej zastávke Remata, čo je známa rekreačná oblasť pod Bralovou skalou. Ako dieťa som tam bola na mojom prvom pionierskom tábore. Páčilo sa mi tam, no aj som dosť trpela – to viete, dievča z dediny, prvýkrát preč z domu a okolo mňa samé mestské detičky...

Najskôr sme chceli nájsť Volovu ric, vraj je hneď vedľa asfaltovej cesty. A tak sme každú chvíľu vybiehali do strmého svahu a hľadali nejaké jaskynné otvory. Podozrivých dier v skalách bolo dosť, ale žiadna jaskyňa.

Došli sme k chate Plesnivec a Alenka sa rozhodla, že vypáči nejaké informácie od miestnych. O Spuštiaku nechyrovali a Volovu ric vraj nájdeme cestou za studničkou. A tak sme s nádejou šliapali ďalej.

Na ohybe cesty sme uvideli pekne upravenú, aj keď trošku schátranú studničku. Upútal nás na betónovej platni položený krásny biely krčiažtek. Išli sme ďalej, ale žiadna jaskyňa za studničkou nebola.

Prešli sme popod železničný viadukt, minuli sme ústie Chotárnej doliny a pokračovali ďalej cestou k ústiu susednej bezmennej dolinky, ktorá sa ťahá popod svah Vysokej (934,6 m). Tu sme si dali malý obed a rozmýšľali čo ďalej. Na dievčatách bolo vidno, že už majú pomaly toho dosť, a to sme mali ešte prekonať asi 150 výškových metrov sutinovým terénom.

Rozhodli sme, že pôjdeme pokiaľ budú vládať a potom sa uvidí. Vydali sme sa proti prúdu malého potôčika starou, zarastenou lesnou cestou a čuduj sa svete, asi po 200 metroch kde sa vzal, tu sa vzal, vľavo od nás Spuštiak stál! Čakali sme, že bude niekde v strminách pod Vysokou a on si tu na malom bočnom potôčiku padá cez andezitový prah! Vlastne sa to ani nedá nazvať potôčikom, je to len taká „čurka“. Stratený v bukovom lese, zovretý medzi strmé andezitové svahy, aj napriek pochmúrnemu počasiu pôsobil veľmi malebne. V prvej chvíli sme zaváhali, že či je to naozaj on, ale tabuľka na strome nás definitívne presvedčila.

Samozrejme, boli sme zvedaví ako to vyzerá nad prahom a začali sme sa štverať povedľa vodopádu. Lenže - strmý, mokrý andezitový svah s napadaným lístím a pod lístím kotúľavé skaly! Proste išlo to systémom „krok dopredu – šmyk naspäť“. Už sme to chceli vzdať, keď Ľubko zakričal: „Je tu reťaz!“ Veľmi som sa jej potešia.

Nad skalným prahom potôčik ani nevidieť, je zapadaný konármi, kameňmi a lístím, ale podľa pomerne hlbokého koryta tu na jar alebo po výdatnom daždi musí občas voda dobre hučať.

Pozreli sme si ešte miniatúrnu jaskyňu vo svahu vedľa vodopádu, vytešili sme sa so salamandrou a dali sa spokojní na návrat, obdivujúc cestou nádherné farby začínajúcej farebnej jesene.

Volova ric

Jaskyniarsky klub Handlová na svojich stránkach uvádza jaskyňu pod názvom Volova (riť) zadná diera. Vracali sme sa naspäť ku studničke, že sa napijeme a vyjdeme krížom cez les na železničnú zastávku. Prichádzame ku studničke a zrazu nám to došlo! Zle sme si vysvetlili to „za studničkou“. Nad studničkou totiž bolo nenápadné bralo a to skrývalo jaskyňu Volova ric.

Nedočkavo sme vybehli briežkom a hneď skúmali jaskynku. Čakalo nás zaujímavé prekvapenie. Okrem toho, že má pekný portál, jaskynkou preteká aktívny tok. Bol to taký malý zázrak – vidieť na jednom malom mieste aj vyvieranie aj ponor potôčika. A následne, keď potôčik pretečie útrobami svahu, vyviera pri ceste ako studnička. Záverečný výstup lesom ponad tunel a zbieranie húb na večeru bolo len bodkou za krásne stráveným dňom.

Záver

Boli to len maličkosti. Ale človek má v živote najväčšiu radosť práve z maličkostí. Slovenská príroda má tisíce takýchto maličkostí, len ich treba objavovať. A komu to odporučiť?

Prvú etapu, Brusnianske gule, hádam všetkým, ktorí budú okolo prechádzať a budú mať hodinku času. Zvlášť by som to odporúčala deťom. Je to krátke a môžu sa hrať na pátračov, lebo gule sú naozaj poskrývané kade–tade. Sú tu dve oddychové miesta a z lúky tiež pekné výhľady. Druhú časť, keďže je to bez značiek, odporúčam len dobrodružným povahám.

Komu viac napovedia pohyblivé obrázky môže si pozrieť video.

Autori fotografií: Danka Tomášiková a Alenka Bencová

Fórum 10 príspevkov
Brusnianske gule, vodopád Spuštiak a Volova ric 27/03/20 06:58 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Rajecký hrad, rozhľadňa Dubová a veže Babice Súľovské skaly, súčasť Súľovských vrchov, sú vzácnou perlou medzi slovenskými pohoriami. Aj vďaka tomu, že hlavnou horninou pohoria sú karbonátové zlepence, vytvorilo sa v nich najväčšie skalné mesto na Slovensku. 09/10/20 Danka Tomášiková Súľovské vrchy
Túra Železník a smutné pamiatky okolo Pred tým, ako sme išli na náš prvý tohoročný viacdenný pobyt, Ľubko našiel v archíve veľmi pekný dokumentárny film o Železníku. Pripomenul mi Hanákov film Obrazy starého sveta a záverečná veta spomínajúcej obyvateľky mi doslova vohnala slzy do očí: „A nakoniec nás aj z mapy vymazali!“ Bol to príbeh o obci, ktorá síce nezanikla, ale zo zoznamu slovenských obcí je vymazaná. Časť pridelili k obci Sirk a časť k Turčoku. Príroda a človek sa neustále ovplyvňujú. Aj v tomto prípade. Tak ako sa vrch Železník postaral o nebývaly rozkvet tohto kraja, tak sa neskôr postaral aj o jeho smutný úpadok. 20/08/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Muteň – Múrik – Stráň – Slovenská skala – Jelšava Revúcka vrchovina na juhu susedí so Slovenským krasom. Toto pohorie mám tiež rada. Je rozľahlé a odľahlé a stretnúť v ňom turistov je zriedkavé (Zádielskú dolinu a Krásnu Hôrku nerátam). Pri našom pobyte v penzióne Flipper, sme si jeden deň vyhradili pre toto pohorie. Lákadlom boli nielen lesostepné kvitnúce stráne, ale hlavne hrad, o ktorom ani mnohí domáci netušia. 24/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina, Slovenský kras, +
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra K vodopádom Rheinfall Po cyklotúre okolo Bodamského jazera mi na mape padol zrak na vodopády Rheinfall, ktoré síce ležia vo Švajčiarsku, no len asi 50 kilometrov západne od nemeckej Konstanze. Tam a späť by to bolo 100 kilometrov, čo je zvládnuteľná porcia na jednodňovú cyklotúru. dnes Dominik Baco Svet
Reportáž Kosili sme Mackov bok, aby sa darilo poniklecom Mnohí z nás chodia na jar obdivovať nápadné fialové poniklece. No nie každý vie, že horské lúky, kde tieto a ďalšie vzácne kvety rastú, vznikli činnosťou človeka stáročia dozadu. A na to, aby prežili, potrebujú ďalej jeho asistenciu. Inak na ich miesto príde tráva, kríky, les. A nemali by sme vlastne nechať prírodu, nech si robí, čo chce, a keď sa o poniklece nepostará sama, nechať ich zmiznúť? Aj tieto otázky sme riešili počas dobrovoľníckej brigády zameranej na kosenie rezervácie Mackov bok pri Slovenskej Ľupči. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Zamkovského a Téryho chata zo Smokovca Opäť sa po čase dostávam do Vysokých Tatier, aby som spoznal ďalšie tatranské chaty v našich veľhorách. Trocha vysokohorskej turistiky nezaškodí, aj keď to nebude niekde na vrchole tatranského štítu. Veď aj tatranské doliny majú svoje nezabudnuteľné čaro strávené na chodníku. Zároveň obohatí turistu o krásu tatranských vrcholov počas prechodu dolinou k niektorej horskej chate. Veď niektoré sú aj v nadmorských výškach nad 2000 metrov, takou je známa "Térynka". Scenéria skalnatých vrcholov po oboch stranách dolín len dodá šľahačku s čerešničkou na torte. 25/10/20 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Brusnianske gule, vodopád Spuštiak a Volova ric 27/03/20 06:58 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské stredohorie: Vtáčnik, Kremnické vrchy (Kunešovská hornatina)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 486 m

    • klesanie: 492 m

  • Vzdialenosť
    • 10 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 07.10.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.77807 ° SŠ
      dĺžka: 18.71242 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7534 ° SŠ
      dĺžka: 18.8046 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studnička Volova ric

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Chrenovec-Brusno (vlak, bus)
      Remata (vlak)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.29 (0.51)