Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Štvorica vymrznutých organizátorov
Štvorica vymrznutých organizátorov Zatvoriť

Názor Pohľad z druhej strany - organizátor výstupu

Starú rozprávku O troch grošoch prežívam so svojou ženou naozaj v reálnom živote, no ja som si ju tak povediac upravil do turistickej podoby. V mladosti som založil a viedol Turistický oddiel mládeže – Biatec, v zrelom veku som spoluzakladal a bol prvým predsedom turistického oddielu T. O. Bjatek.

Prvý diaľkový pochod – Mierový pochod 50 km, som absolvoval v roku 1976. Organizovali ho vojaci z „Kukurice„ - Vojensko politickej akadémie Klementa Gottwalda. Je jasné, že v tej dobe a za takejto podpory to bola veľkolepá akcia s perfektným zabezpečením. Ako účastník som ocenil občerstvenia na kontrolách, v cieli diplom a odznak.

Naozaj pravidelne som začal šliapať diaľkové pochody po roku 1993 a robím tak dodnes. Pomaly sa blížim k Rovníkovému odznaku, organizátorov diaľkoplazeckých pochodov v regióne poznám osobne a viem, že je ich stále menej a finančná či len morálna podpora od nejakého podniku, obce je veľkou vzácnosťou.

Ako spoluorganizátor som sa začal asi pred piatimi rokmi podieľať na Pochode bankových úradníkov, na kontrole na Rodinnej vetve na Veľkej homoli.

Zimné výstupy na vrcholy Malých Karpát sa v roku 2017 dožili XX. ročníka a ja som sa zúčastnil na dvanástich. V podstate skoro na všetkých, ako som akciu v roku 2002 objavil. Keď ma jej hlavný organizátor, Štefan Nagy, predseda KT Via Danubia, pred tromi rokmi oslovil, či by som organizovanie akcie po ňom neprebral, neváhal som ani okamih. Toto bude môj tretí groš, ktorým splatím dlh desiatkam organizátorov DP, ktorí mi umožnili spoznávať krásy prírody a tiež samého seba!

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pár riadkov na úvod má ukázať, že som nebol neskúsený v organizovaní akcii pre druhých, veď ako vedúci detí či garant viacdňových zájazdov pre T. O. Bjatek, či dokonca ako vedúci zájazdu do Švajčiarska, som mal skúsenosti s prípravou akcie, výberom trasy, ubytovania, dopravy, nehovoriac o desiatkach vandrov vo dvojici. Ale zorganizovanie XXI. ročníka Zimných výstupov na kopce Malých Karpát mi v plnej šírke ukázalo, aký je rozdiel medzi účastníkom DP a hlavným organizátorom toho istého DP, nevraviac o tom, že zimný výstup je vždy na iný kopec. Účastník má jediný problém, dostaviť sa načas na štart. Čo sa deje pred tým, ako sa vôbec objaví oznam o akcii v Oblastnom turistickom kalendári Malé Karpaty a okolie na príslušný rok, som zas až tak veľmi nevedel.

Nestačí slovo chlapa

Keď som Štefanovi na XVIII. ročníku definitívne potvrdil, že organizovanie po XX. ročníku naozaj po ňom preberiem, prezradil mi, za akých podmienok je to ochotný mi naozaj prenechať.

Malé Karpaty si rozdelil na tri časti – od Bratislavy po cestu na Pezinskú Babu, od horskej cesty po cestu medzi Trstínom a Jablonicou a po Nové Mesto nad Váhom. Nuž som si sadol nad mapy a keď som vylúčil všetky kopce, na ktoré vedie turistická značka, na ktoré boli zorganizované zimné výstupy, na ktoré sa organizujú pravidelné výstupy niekým iným a ktoré majú v mape svoj riadny názov, nie sú vo vojenskom pásme a v 5. stupni ochrany prírody, dostal som sa k číslu 126.

Uvedomil som si, že toľko kopcov budem musieť navštíviť, aby som ich vhodnosť posúdil podľa vlastných kritérií, a to výhľad z vrcholu, časová dostupnosť od a k zastávke hromadnej dopravy, vhodnosť výstupového terénu v zime pre všetky vekové kategórie. Hneď mi bolo jasné, že musím obhliadkové túry podnikať na viacero kopcov naraz a aj tak ma bude čakať niekoľko desiatok túr. Prvú som absolvoval 4. 6. 2016 a do dňa organizovanie XXI. ročníka Zimných výstupov, 17. 2. 2018, som navštívil zo 126 kopcov 89 vrcholov. Najviac nenavštívených, nie že by som na nich nikdy nebol, ale z dôvodu posúdenia vhodnosti na zimné výstupy, mi zostalo v strednej časti Malých Karpát, a to 33. Toto bola napokon najjednoduchšia a zároveň najkrajšia časť prípravy na prebratie zodpovednosti za zimné výstupy.

Po XIX. ročníku ma Štefan zaskočil s požiadavkou na podpis zmluvy o prebratí organizovania zimných výstupov. Myslel som si, že si chlapsky podáme ruky a bude hotovo. Už predtým som oslovil Ľuba a Soňu z Hikingu, či by nechceli byť spoluorganizátori akcie, lebo mi to prišlo z pohľadu zamerania Hikingu logické.

Po Štefanovej žiadosti o podpis zmluvy, však navrhli, že budú len mediálny sponzor akcie, lebo vraj nemajú na spoluprácu s KST najlepšie spomienky. Môj materský oddiel T. O. Bjatek som ani neoslovil, lebo je tak do seba zahľadený a odmieta sa podieľať akokoľvek na organizovaní čohokoľvek mimo vlastných členov, že by zodpovednosť určite nepodpísal.

Veľmi oceňujem kamarátov z TK Štart, kde som ďaleko kratšiu dobu členom, že napriek tomu, že predtým boli organizátormi dvoch DP akcií, a to Trigonály a Malokarpatského Cik Caku, nezaváhali ani okamih a vo februári 2018 zmluvu o prebratí organizovania Zimných výstupov podpísali. Tým fakticky „právne“ prebrali zodpovednosť za personálne, ideové a finančné zabezpečenie zimných výstupov minimálne na najbližších 5 rokov. Im stačilo odo mňa chlapské slovo, že to budem organizovať fyzicky a oni mi v prípade potreby podajú pomocnú ruku.

Pečiatka a diplomy

Keď som mal organizovanie zimných výstupov oficiálne na papieri, uvedomil som si, že je potrebné navrhnúť si vlastnú výstupovú pečiatku, použiteľnú pre všetky nasledujúce ročníky a tiež pamätný list pre účastníkov, ktorý by vzhľadovo nadväzoval na Štefanove diplomy.

Nie som vôbec zdatný grafik a ani nevlastním žiadny špeciálny program na to vhodný. Vymyslieť som si ich vzhľad vymyslel, ale realizácia, a to najmä okrúhleho nadpisu okolo znaku Biateca sa ukázala pre mňa byť neprekonateľným problémom. Pomocnú ruku mi podala kamarátka Majka, členka TK Štart a dotvorila môj návrh pečiatky. Že keď niečo vyzerá byť pekné na papieri, nemusí tak byť aj pri realizácii, sa ukázalo, keď som dal vyrobiť pečiatku. Ale ešte stále existujú ľudia, ktorí prácu odvádzajú poctivo a asi aj s láskou.

Vybral som si firmu na internete a poslal e-mailom návrh pečiatky. Pán z firmy mi zatelefonoval, že by som mal rozmazané písmenká, lebo je zvolený nevhodný typ a že keď mu pošlem podklad – znak Biateca, tak mi nadpis vyrobí sám a správne. Následne mi telefonoval, či nechcem iný typ samonamáčacej pečiatky, lebo mnou zvolený sa mu vidí byť ťažšie prenosný a majú o 2/3 menší. Dnes tak trochu netradičný prístup k zákazníkovi a to všetko za pôvodnú cenu... a do 24 hodín bola pečiatka hotová.

Vzhľad pamätného listu som dokázal vytvoriť na svojom počítači a keď som našiel vhodný kopec na rok 2019 a vyfotil z neho panoramatické výhľady, mohol som začať tlačiť. Vyvstala však otázka, koľko toho vytlačiť? Aby nebolo zbytočne veľa, ale aby sa nestalo tak ako mne raz, že nebolo čo účastníkovi dať, lebo diplomy sa minuli. Tipol som si a chvalabohu, pri účasti 68 ľudí, mi napokon pár zostalo.

Prihláška do kalendára

Prihlášku do OTK MK na rok 2018 som na príslušnom tlačive zaslal v dostatočnom predstihu s vyplnením všetkých požadovaných údajov – kontakt na organizátora (telefón, e-mail, poštová adresa, dátum konania, miesto konania so súradnicami, názov podujatia, meno organizátora a TK KST, popis prístupových trás, štart, cieľ...).

Kalendár sa v tlačenej podobe roky rozdával od DP Botocross (1. sobota v novembri) a v elektronickej podobe býva na adrese. Môj šok, keď som dostal hlášku, že v prípravnej elektronickej verzii OTK MK na rok 2018 Zimný výstup vôbec nie je, a po urgencii na jeho zostavovateľov, že je tam e-mailová adresa na bývalého organizátora a navyše ani na Vianočnom pochode (3. sobota v decembri), nebol rozdávaný v tlačenej podobe, bol dosť veľký.

Nasledovali e-maily zostavovateľom OTK MK a rozhodnutie vytvoriť pozvánku na XXI. ročník Zimných výstupov a osobne ju rozdávať na DP akciách od začiatku roku 2018, aby vôbec DP verejnosť vedela, že sa výstup na Handliarovskú skalu koná. Napokon oznam uverejnil dvakrát Hiking.sk a dokonca zvuková pozvánka zaznela týždeň pred akciou v Rádiovíkende v Slovenskom rozhlase.

Mal som predstavu, čo by som chcel na vrchole poskytnúť účastníkom – teplo z ohňa, teplo z nápoja a niečo malé sladké do brucha. Bolo mi jasné, že to sám fyzicky jednoducho nemôžem zvládnuť a preto ma veľmi milo prekvapili slová kamarátov z TK Štart, že ma v tom samého predsa nenechajú, veď aj oni sú organizátori. Najprv som plánoval vyraziť v piatok po robote a prespať na Gočálovej búde. No neprítomnosť vody pri nej a úmysel nachystať aspoň 6 litrov vareného vína, ma prinútila prehodnotiť plán a naplánovať odchod z Bratislavy v sobotu ráno. To som ešte netušil, že spadnem týždeň pred akciou zo schodov a budem vôbec rád, že budem fyzicky schopný sa akcie zúčastniť.

Kamarát Vlado po kooptovaní do výboru KBT, na moje milé prekvapenie, vybavil 30,- € dotáciu na akciu, a tak som mal pokryté náklady na pečiatku i občerstvenie a chudobný rozpočet TK Štart sme zaťažili minimálne - len položkou varené víno.

Povolenie a pokuta

Ďalší šok prišiel po upozornení od kamaráta, že Okresný úrad v Trnave a jeho príslušné oddelenie neevidujú žiadnu žiadosť o povolenie akcie. Povolenie bolo vždy uverejnené v OTK MK a vybavoval ho vždy na päť rokov KBT. Tak som rýchlo kontaktoval Vlada, keď ho už kooptovali, že prečo to nie je vybavené. No a potom nastal kolotoč zisťovania, kde je problém. Žiadosť bola podaná 15. 11. 2017 na Okresnom úrade v Bratislave, ale so zlým vyplnením rokov, na ktoré sa žiadalo povolenie a ešte neboli oslovené iné okresné úrady, ktorých sa to týka a navyše do schvaľovania vraj vstúpilo s námietkami OZ. Do konania akcie som povolenie v rukách nemal, a tak som si zobral so sebou aspoň kópiu žiadosti.

Takže to všetko sa musí udiať, než človek ráno vstane a vychystá sa na DP a jeho jediný problém je aké bude dnes počasie a akým spojom sa dostane na štart.

Jedenásť dní pred akciou sa nám narodil druhý vnuk a s manželkou som odletel za ním a dcérou do Francúzska. Odlietal som s kľudným svedomím, lebo som vedel, že sme s kamarátmi podnikli všetko, čo bolo v našich silách, aby sa podujatie vydarilo. Už len aby nám prialo počasie! Tak som si hovoril. To som netušil, že spadnem na schodoch a nebudem schopný sa pomaly obuť a obliecť, že Soňa v piatok večer pošle správu, že ochorela a v sobotu ráno sa zjaví Majka seknutá v krížoch a tiež odtrúbi svoju účasť.

Hor sa na vrchol

Nuž ale prišla sobota, dokázal som sa s ruksakom plným potrebných vecí dopraviť k Pelému, ktorý so Svaťou pripravovali vo veľkom varené víno a vedľa čakali dobroty napečené Svaťou. Potom dorazila seknutá Majka a doviedla za seba náhradu v podobe Ruda a plný ruksak brezových polienok na oheň. Napokon na moje najväčšie prekvapenie dorazili aj Peťo s Mustom, že nám pomôžu s vynáškou.

Dve autá sme zaparkovali pri smerovníku pri obci Prekážka o 9.36 h a mierne zasneženou lesnou cestou sme vykročili do zahmleného dňa k Handliarovskej skale. Kúsok po 10-tej sme stáli na vrchole, keď sme pred tým pripevnili na cestičke smerovky k vrcholu. Rozprestrel som igelit na sneh, uložili sme naň ruksaky, odhrabali sneh, pripevnili na strom vrece na odpadky a začali chystať oheň. Hoci zraz mal byť medzi 12.00 a 13.00 h, už 10.30 h nás prekvapili, ale nezaskočili, prví dvaja účastníci. Svaťa im vypísala pamätné listy, Pelé ponúkol vareným vínkom a ja meštekom s číslami tomboly o tri knižky Miša Diviaka – Bujón v šumienke, ktoré venoval Hiking.sk. Aké bolo moje prekvapenie, keď hneď prvý losovateľ – p. Repta, si vytiahol lístok s knižkou!

Potom sme sa v podstate 3 hodiny nezastavili. Stále niekto prichádzal, chcel sa fotiť, bolo mu treba niečo vysvetliť, podať, naliať, drevo ísť nasekať a nám vôbec nebolo zima, na rozdiel od večných pier, ktoré zamrzli a nechceli písať. Ešteže Svaťa zobrala obyčajnú ceruzku!

Napokon dorazil Štefan s partnerkou a mne odľahlo, keď ma pochválil, ako dobre sme to zorganizovali. Najväčšou skupinou boli turisti z Modranského turistického spolku, tradiční to účastníci zimných výstupov. Pochválili naše vínko a na oplátku nám podarovali svoje modranské.

Trinástka zablúdených

Po 13-tej sme chceli začať baliť, no ľudia chodili až do 14-tej. Potom sme sa konečne dostali k obhliadke Handliarovskej skaly. Napokon sme všetko pobalili, oheň uhasili a zahrabali snehom. Vybrali sme sa pozrieť Gočálovu búdu a bol som nemilo prekvapený špinavými pohármi a prázdnymi plechovkami energetického nápoja na stole. Aj kôlňa bola skoro prázdna.

Po 15-tej sme boli na parkovisku a mohli sme sa vybrať domov. Tam ma večer čakal posledný šok. Telefonát od kamaráta Wágnera. Vraj o 11.15 h boli trinásti podľa papierovej mapy VKÚ Malé Karpaty (1 : 50 000) na Handliarovskej skale a nikto tam nebol!

Konzultoval som s kamarátom Ivanom, kde to mohli v miernej hmle zablúdiť a podľa jeho skúseností, znalosti terénu a pohľadu do viacerých máp, asi boli na opačnej strane cesty z Prekážky do horárne Raková. On skalu pracovne pre seba nazval Malá Handliarovská skala.

XXI. ročník Zimných výstupov na kopce Malých Karpát vlastne pre mňa skončil až večer, 20. 2. 2018, v Malom Bajkale, kde sme si s kamarátmi posedeli a podelili sa s ostatnými členmi TK Štart o svoje zážitky.

Kto dočítal až sem, na koniec môjho pohľadu na DP z druhej strany, zo strany organizátora, môže porozmýšľať nad svojou účasťou na XXII. ročníku, ktorý bude 16. 2. 2019 na Malom Javorníku nad Medvedím údolím.

Fotogaléria k článku

Najnovšie