Túra

Priečne bralo, Javorie a Kalinské kremence

12.03.18
Ako Zvolenčanke mi je pohorie Javorie blízke. Aj polohou, veď z juhu a západu doslova podopiera Zvolen, a aj tým, že je pomerne málo navštevované a na turistických chodníkoch len málokedy stretnete človeka. Vždy ma však štvalo, že na najvyšší vrch Javoria, nevedie značený chodník. Nič proti armáde, nič proti vojakom, ale prečo si dočerta museli privlastniť kus krásnej prírody!?

Južnú časť pohoria s peknými skalnými útvarmi totiž zaberá Vojenský výcvikový priestor Lešť a tým pádom je pre normálneho človeka neprístupná! Našťastie, najvyšší vrch pohoria, s rovnomenným názvom Javorie, leží na hranici vojenského priestoru a aj keď tam značka nevedie, dá sa naň ísť.

Trasa

Zaježová – Polomy – lúka Čirkove zeme pod Malým Javorím – Priečne bralo – Homôľka – Javorie – Blýskavica – prameň Viera – Lohyňa – Kalinské kremence – Vígľašská Huta-Kalinka

Na zastávke v Zaježovej nás vystúpilo 10 plus Evkin pes. Teda pes Evkinho syna, ktorého mala momentálne v pestúnskej starostlivosti. Pes sa nám o chvíľu postará o starosti, ale neskôr i o zábavu.

Zamierili sme si to smerom cez osadu Polomy. Tu v jednej budove bývalého gazdovstva sídli Vzdelávacie centrum Zaježová. V ňom poriadajú rôzne podujatia – remeselné kurzy, školy v prírode, kurzy tanca, meditácie a podobne.

Ešte pred osadou Korienky sme odbočili na lesnú cestu doprava, ktorá nás priviedla na peknú horskú lúku Čirkove zeme. A tu nastal problém. Keny, Evkin pes, ktorý išiel poslušne vedľa Evky, zrazu zmizol. Evka pískala, my sme volali a nič. Evka to nevzdala a zrazu ako sa stratil, tak sa zjavil. Upachtený, vysilený pribehol... Okamžite išiel na vôdzku!

Lúka sa nám síce veľmi páčila, aj výhľady z nej na osady Zaježovej, ale boli sme radi, keď sme ju prešli, pretože slniečko začalo parádne pripekať a vzduch začínal byť veľmi prehriaty. V lese sa nám dýchalo oveľa príjemnejšie.

Kráčali sme lesnými cestami, dobre vychodenými chodníkmi aj menej vychodenými estičkami. Jednoducho sme sa držali hrebeňa, ktorý prakticky kopíruje hranice vojenského obvodu. Keď sme prišli k Priečnemu bralu, začali sa objavovať prvé skalné útvary. Vysoké andezitové veže a steny sú otočené do vojenského priestoru, ako keby oddeľovali vojenský obvod od okolitého sveta.

Javorie

Občas sa nám z hrebeňa ukázali obmedzené výhľady na severnú časť Javoria a Poľanu. Na Homôľke sme uvideli ďalšie skaly. Príjemným lesným chodníkom sme kráčali, chránení lesným tieňom, po hrebeni. Miernym stúpaním sme prišli na vrchol Javoria. Na vrchole je malá lesná čistinka a triangulačná tyč, na ktorej je priviazaný papier v igelite s názvom vrchu – JAVORIE 1044 m. Dosť úbohé!!!

Na vrchole sme sa chceli najesť, ale nedalo sa! Privítali nás tu protivné a otravné muchy, ktoré sa tu rojili v neskutočných množstvách. Doslova útočili na nás, ako keby nám dávali najavo, že ony sú strážkyne vojenského priestoru a my tu nemáme čo robiť. Tak sme sa len odfotili a dali sa hladní na ústup.

Lesnou cestou sme zišli na Panský vŕšok s peknou horskou lúkou a tu sme sa konečne najedli. Neoddychovali sme však dlho, lebo obloha sa začala zaťahovať a sfarbovať do siva a už to vyzeralo, že včerajšie pesimistické predpovede meteorológov sa naplnia.

Kráčali sme k osade Blýskavica a blýskavica sa chystala aj nad našimi hlavami. Našťastie bola z toho len malá osviežujúca prehánočka. Prišli sme do osady, kde domáci usilovne pracovali v záhradke. Prehodili sme s nimi pár slov a poradili nám skratku na Slatinské Lazy.

Prameň Viera

Asfaltovou cestou sme schádzali k osade Lohyňa. Na jej okraji sa nachádza minerálny prameň Viera s výbornou minerálnou vodou. Koncom 19. storočia tu fungovala plnička a minerálna voda Vera (z maďarského mena Viera) sa vyvážala do mnohých krajín Európy, ba dokonca aj do zámoria. Domáci tvrdia, že je to najlepšia minerálna voda v Banskobystrickom kraji a možno aj na Slovensku. To nemôžem posúdiť, ale vodička z prameňa bola skutočne veľmi chutná.

Prešli sme Lohyňu a tu sme zistili, že do odchodu autobusu máme ešte veľa času, preto sme sa rozhodli, že kamarátom ukážeme Kalinské kremence. A navyše vo Vígľašskej Hute-Kalinke poznáme overenú krčmičku. A tak sme nepokračovali na Slatinské Lazy, ale sme zabočili doľava na Kalinku.

Keďže sme mali ísť len lúkami, Evka sa rozhodla, že dopraje Kenymu predsa len trochu voľnosti a pustila ho z vodítka. A ten sa jej o chvíľu, k nášmu veľkému pobaveniu, „odmenil“. Prechádzali sme korytom malého potôčika, ktoré kolesá štvorkoliek pekne rozbahnili. No a milý Keny nelenil a pekne sa v kúpalisku – bahnisku okúpal. Keď vyliezol, už to nebol pes, ale „prasa“. Len či ho teraz šofér vôbec pustí do autobusu?

Kalinské kremence

Na návrší Brezinka, od Kalinky JV smerom, v malom lesíku sa ukrýva prírodná zaujímavosť – Kalinské kremence. Zmienku o Kalinských kremencoch však nenájdete ani na internete, ani v mapách. Na niektorých mapách je zakreslený aspoň kríž.

O zaujímavej lokalite som sa dozvedela len z nepredajnej publikácie Ing. Štefana Macka, ktorú ešte v roku 1987 vydal Odbor kultúry vo Zvolene a OV Slovenského zväzu ochrany prírody a krajiny vo Zvolene. Lokalita mala byť vyhlásená za chránenú prírodnú pamiatku, ale doteraz sa tak nestalo. Zaujalo ma to a keďže sa snažím spoznať všetky zaujímavé miesta vo svojom okolí, Kalinské kremence som nemohla vynechať.

Kremence sú sekundárne kvarcity, ktoré vznikajú hydrotermálnou činnosťou pri dozvukoch sopečnej aktivity. Kalinské kremence tu majú tvar mohyly. Vyvolávajú dojem, že je to dielo ľudských rúk. Dojem umocňuje tiež na vrchole postavený liatinový kríž.

Lokalita je dosť zarastená a lepší pohľad na ňu je mimo vegetačného obdobia, ale určite stojí za pozretie. Preto pridávam aj zimné fotky z januára 2015. Po kremencoch sme trošku polozili a potom z návršia rovno do nám známej krčmičky.

Cestou sa Evka ešte usilovala v potôčiku skultúrniť psíka, ale vzdala to a zavolala radšej synovi, aby prišiel pre nich autom. My sme si posedeli skoro 2 hodinky na terase krčmičky pri pivku, káve a ruskej zmrzline a pozerali ako krááásne prší.

Záver

Bola to príjemná túra pekným lesom, horskými lúkami a malebnou krajinou v okolí Zaježovej a Vígľašskej Huty-Kalinky. Aj keď na Javorie nevedie turistická značka, oplatí sa naň vyjsť.

Fotografie: Danka Tomášiková, Alenka Bencová, Evka Párničanová a Igor Valkovec

Fórum 11 príspevkov
Priečne bralo, Javorie a Kalinské kremence 12/03/18 21:53 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Vlačuhovo - okruh z Moštenice Pri našich potulkách Zvolenskou kotlinou a okolím Banskej Bystrice sme neraz z diaľky obdivovali malebný hôľny chrbát nad Moštenicou. Keď som počula od Janky jeho názov – Vlačuhovo – hneď ma názov zaujal a priala som si tam ísť. To bolo však už pred niekoľkými rokmi. Občas sa mi to stáva, že niekde veľmi chcem ísť, no stále to z rozličných príčin nevychádza. A pritom sú to často lokality len „toť za humnami“. 10/11/19 Danka Tomášiková Starohorské vrchy
Chata Kukorelliho chata Z diskusií na Hikingu vidím, že turistických útulní, salašov, senníkov v našich horách ubúda. Ale aj turistických ubytovní a chát na Slovensku rapídne ubúda. Mnohé sa premenili na robotnícke hotely a preferujú dlhodobo ubytovaných, ďalšie sa premenili na súkromné objekty a väčšina zostávajúcich sa snaží získať aj náročnejšiu klientelu, a preto sa modernizujú a rekonštruujú. Žiaľ, pre obyčajných turistov začínajú byť potom pridrahé, pretože cena po modernizácii rapídne stúpne. 26/10/19 Danka Tomášiková Slanské vrchy
Túra Tiesňava Prieboj a Peňažná z Ihráča Vždy ma poteší, keď domáci poznajú svoje okolie, zaujímavé lokality v ňom, keď vedia ich históriu a hlavne, keď si uvedomujú jej krásu a význam. Nie je to vždy tak. Veď z nejednej pamiatky sa už stalo smetisko alebo bola zničená kvôli vlastnému sebeckému prospechu. Taktiež ma teší, keď si tieto vedomosti nenechajú len pre seba, ale pamiatku sprístupnia, hoci aj miestnym značením, a tak umožnia, aby aj iní ľudia mohli obdivovať jej krásu a oceniť jej hodnotu. 17/10/19 Danka Tomášiková Kremnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Priečne bralo, Javorie a Kalinské kremence 12/03/18 21:53 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské stredohorie: Javorie

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1044 m n. m. – Javorie

    • min: 536 m n. m. – Vígľašská Huta-Kalinka

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 703 m

    • klesanie: 734 m

  • Vzdialenosť
    • 17 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 23.07.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4538 ° SŠ
      dĺžka: 19.2109 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.49383 ° SŠ
      dĺžka: 19.27956 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • minerálny prameň Viera

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zvolen (vlak, bus) - Zaježová (bus)
      Vígľašská Huta-Kalinka (bus) - Vígľaš (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.8 (0.21)