Túra

Tribečské kremencové hôrky Trojchotár a Drža

22.03.18
Na kremencové hôrky chodím veľmi rada. Pozrela som si ich už v rôznych ročných obdobiach, len v zime som na žiadnej nebola. Keď v polovici februára napadol sneh aj v oblasti Tribeča, nastal správny čas pozrieť sa ako vyzerá kremencová hôrka pod bielou perinou. Rozhodla som sa pre menej známu hôrku ukrytú hlbšie v tribečských lesoch, ktorá má trochu zvláštne meno – Drža.

Trasa

Kostoľany pod Tribečom – Pod Červeným krížom – skala Trojchotár (nad starou historickou cestou) – Drža – Jedliny – Kostoľany pod Tribečom

Našla som dobré autobusové spojenie zo Zvolena s prestupom v Zlatých Moravciach s možnosťou dať si tam rannú kávu, a potom miestnym spojom do Kostolian pod Tribečom.

Ráno bolo slnečné a sedem statočných odvážne vykročilo do neznámeho terénu. Upútali nás miestne zaujímavosti ako Hadí most, či tabuľa označujúca najstaršiu časť obce Vaškopáč, doľava pohľad na Jelenec (Gýmeš), doprava na Ploskú a Veľký Tribeč. Pôvodne sme chceli ísť úvodnú časť pekne po značke, no ale nie je červená ako červená! Vykročili sme akurát na tú, ktorou sme sa mali vracať naspäť. Keďže môj manžel neuznáva návrat rovnakou cestou, museli sme si pohľadať inú – vlastnú. Čo na tom, že sme museli pri tom preskakovať potok, prejsť podmáčanou lúkou a hrozilo tiež preliezanie plota! To sa nakoniec našťastie nekonalo, lebo stĺpy síce boli postavené, ale pletivo medzi nimi chýbalo.

Chvíľu sme išli popod les a potom peknou lúkou, so spätnými výhľadmi na Ploskú a Veľký Tribeč, sme sa dostali do lesa na zelenú značku. Neomylne nás priviedla ku smerovníku Pod Červeným krížom. Tadiaľto viedla stará historická cesta, ktorá kedysi spájala Požitavie s Hornou Nitrou. Tu nás predbiehal „vraj ekologický“ lesný nákladiak idúci po ďalší prídel lesného bohatstva.

Trojchotár

O kilometer ďalej sme počuli nepríjemný zvuk motorovej píly a kúsok ďalej videli pilčíkov pri práci. Tu sa cesta rozdeľovala. Cesta vľavo, k robotníkom, bola označená: Zákaz vstupu – nebezpečenstvo úrazu. Nás sa našťastie netýkala, lebo my sme si vybrali pravú vetvu a chvíľu sme ňou išli. Vpravo od cesty bolo v diaľke vidieť dvíhajúci sa svah. Išli sme to preskúmať, keďže to mohla byť skala Trojchotár (blízko sa nachádza stret katastrálnych území obcí Oponice, Horné Lefantovce a Jelenec, pozn. red.), ktorá je síce zakreslená na mape, ale je bez mena.

Zamierili sme si to ku skale Trojchotár najskôr pomerne hustým dubovým lesom s miernym stúpaním. O chvíľu sa však stúpanie stávalo strmším a úmerne stúpaniu sa stával les redším a duby nadobúdali charakteristické tvary pokrútených dubov kremencových hôrok. A samozrejme začali sa zjavovať aj skaly. Vrchol návršia tvoril pekný hrebienok s ešte krajšími dubmi a ojedinelými skalami. Zišli sme k východnému okraju hrebienka, ktorý bol zakončený malou, ale peknou kremencovou stenou. Dubovým lesom sme potom pokračovali východným smerom k Drži.

Do cesty sa nám postavil mohutný dub, ktorý dievčatá ani nevládali oblapiť, ale Ala bola raz – dva na ňom! Je síce veľmi šikovná, ale toto bolo podozrivé. Obišli sme dub a bolo nám to jasné. Zadná časť duba bola bútľavá a páni poľovníci si tu urobili provizórny rebríček, aby mali pohodlný prístup na postriežku.

Drža

No ale to sme naozaj prichádzali k Drži. Pohodlným miernym stúpaním sme sa blížili k vrcholu, ktorý sa zdal byť z tejto strany zalesnený. Vrchol Drže je však jedno pekné, pomerne veľké vresovisko s ojedinelými dubmi a brezami.

Na fantastické tvary dubov na kremencových hôrkach som zvyknutá, ale tu im silne konkurovali brezy svojimi prapodivnými tvarmi.

Kremencové skaly sú tu menšie ako na iných hôrkach, ale zdobia úzky hrebienok, ktorý sa tiahne severozápadným smerom. Kombinácia kremencových skál, vresu, dubov a briez robí hrebienok veľmi malebným.

Ako bonus sú samozrejme výhľady. Z vrcholu južným smerom vidíme hrad Jelenec (Gýmeš), Kostoliansku kotlinu a v diaľke časť Žitavskej pahorkatiny. Juhovýchodným smerom vidíme Veľký Lysec a Ploskú, východným smerom Veľký Tribeč a na severe vidíme Kovarskú hôrku, Hrdovickú a Solčiansky háj. Za nimi v opare sa rozprestierajú Topoľčany.

Jedliny

Zo severného okraja hrebienka sme zišli zvieracím chodníčkom pod východný svah Drže a lesnou cestou sme sa vydali smerom na Jedliny.

Aj tu sme počuli hučať motorové píly a lesná cesta bola rozbrázdená a rozbahnená kolesami lesných traktorov. Asi kilometrík sme išli takouto cestou šomrajúc na lesníkov a s obavami či bude šofér autobusu ústretový a nevylúči nás z verejnej prepravy.

Našťastie na asfaltovej ceste začalo blato opadávať nielen z traktorov, ale aj z nás. Kým sme prišli k Jedlinám, boli sme už ako – tak scivilizovaní a v Kostoľanoch pod Tribečom pri prameni sme sa úplne skultúrnili.

Šofér autobusu bol nielen ústretový, ale keď počul, že máme len pár minút na prestup, zavolal dispečerovi, aby autobus prípadne pozdržal. Našťastie ani nebolo treba. Turancar ako vždy meškal, takže sme to v pohode stihli.

Bolo zaujímavé sledovať ako sa s pribúdajúcimi a takisto s ubúdajúcimi výškovými metrami mení snehová pokrývka. Ráno v Kostoľanoch pod Tribečom (245 m) prakticky bez snehu, na lúke nad Brezinami o necelých 100 výškových metrov už tenká, súvislá vrstva snehu, na hrebeni Drže (499,3 m) od 5 do 10 cm snehu a pri návrate okolo Jedlín (289,4 m) len snehové fľaky.

Záver

Kremencová hôrka má svoje čaro aj v zime. Kontrast dramatických kremencových skál s mäkkou bielou perinou je vcelku fotogenický. Aj prapodivné tvary dubov a briez sú lepšie viditeľné bez olistenia stromov.

Ale aj tak si myslím, že kremencové hôrky sú najkrajšie koncom leta, keď rozkvitnú vresy. Výstupovú a zostupovú cestu sme zvolili vhodne a tak to bola veľmi príjemná túra. Trasa je to krátka a nebol by problém pridať ďalšie lokality, napríklad Veľkú skalu a Oponický hrad, alebo vyjsť si na Veľký Tribeč.

My sa však radi flákame, užívame si výhľady ak sú, preskúmame každý zaujímavý objekt, na ktorý narazíme a na peknom mieste sme schopní sedieť aj hodinu. Mám rada pocit, keď privriem oči, rozplyniem sa a stávam sa súčasťou daného miesta.

Autori fotografií: Danka Tomášiková, Alenka Bencová, Ľudka Szeteiová a Ľubo Tomášik

Fórum 11 príspevkov
Tribečské kremencové hôrky Trojchotár a Drža 25/03/18 23:19 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zaniknuté dediny (4) – Piesky V stredoveku boli Horné Uhry, čiže naše malé Slovensko, najvýznamnejšou hospodárskou oblasťou Uhorského kráľovstva. Bolo to kvôli obrovským zásobám nerastného bohatstva, o ktoré sa postarala búrlivá geologická činnosť na našom území. Keď sa zásoby stenčili, resp. zanikli, zatvárali sa jednotlivé bane, bohaté banské mestá chudobneli a niektoré banícke osady, závislé na banskej činnosti, časom úplne zanikli. Taký osud postihol aj banícku osadu Piesky, ktorá patrila pod slávnu Španiu Dolinu. 26/03/20 Danka Tomášiková Starohorské vrchy
Túra Zaniknuté dediny (3) – Hadviga Päť dní po návšteve Mochoviec sme si povedali, že do tretice všetko dobré, a vybrali sme si ďalšiu zaniknutú dedinu – Hadvigu. Zánik horskej osady v pohorí Žiar sa mi zdá najsmutnejší. Nezanikla kvôli nejakému zámeru, čo ako pochybnému, ale zanikla z čistej ľudskej zloby a nenávisti. 04/03/20 Danka Tomášiková Žiar
Túra Zaniknuté dediny (2) – Mochovce Keď sme o pár dni po návšteve Horných Opatoviec rozmýšľali kam ísť, padol návrh na návštevu ďalšej zaniknutej obce. Prečo nie?! Komíny jadrovej elektrárne sme vždy obzerali len z diaľky, nedávno sme si pozreli dva zaujímavé filmy o Černobyle, tak si treba jadrovú hrozbu pozrieť aj na vlastné oči. Samozrejme, zase sme to spojili aj s menšou turistikou a pár kamarátov sa pridalo. 26/02/20 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Macedónske paberky Desaťdňová návšteva Severného Macedónska sa uskutočnila ešte na jar v roku 2016, ktorej hlavnými cieľmi boli ľudoprázdne končiny pohorí Šar planina a Galičica s prechodom od jazera Ohrid k Prespanu. Nech je inšpiráciou pre podobný okruh západnou polovicou balkánskej krajiny. dnes Marek Súľovský Svet
Túra Ako sme sa motali Štiavnickými vrchmi - 1. časť Za cieľ tohtoročného jarného vandru sme si zvolili Štiavnické vrchy. Slovo „jarný“ však tento rok začiatkom mája bolo treba brať s poriadnou rezervou. Príroda sa totiž tento rok zbláznila ešte viac ako po iné roky a zo zimy sme skočili rovno do leta. Stromy zakvitli už v apríli a v máji sme tu mali hotové leto s 30-stupňovými teplotami. Kým po iné roky sme sa v tomto termíne vytešovali z jarnej chrumkavej zelenej farby lístia a postupne sa s nadmorskou výškou prebúdzajúcu krajinu, teraz sme vyhľadávali tieň a schovávali sa pred páliacim slnkom. včera Zdeno Vasilišin Štiavnické vrchy
Túra Hrebeňovka Bielych Karpát Biele Karpaty sú ďalším pohorím, ktoré mám veľmi rád, a tak ďalší viacdňový prechod mieril automaticky sem. Logickým začiatkom pre hrebeňovku pohoria by bol Lyský priesmyk nad obcou Lysá pod Makytou, kde Biele Karpaty začínajú. Obísť však najkrajšiu časť pohoria v oblasti Vršatských bradiel by bola škoda, a tak som sa rozhodol začať v meste Púchov. 05/04/20 Pavel Forgáč Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tribečské kremencové hôrky Trojchotár a Drža 25/03/18 23:19 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tribeč (CHKO Ponitrie)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 499 m n. m. – Drža

    • min: 252 m n. m. – Kostoľany pod Tribečom

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 304 m

    • klesanie: 304 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 18.02.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4164 ° SŠ
      dĺžka: 18.2389 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.4164 ° SŠ
      dĺžka: 18.2389 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Kostoľany pod Tribečom (studňa)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zlaté Moravce (vlak, bus) - Kostoľany pod Tribečom (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.3 (0.51)