Túra

Tribečské kremencové hôrky Trojchotár a Drža

22. 03. 2018
Na kremencové hôrky chodím veľmi rada. Pozrela som si ich už v rôznych ročných obdobiach, len v zime som na žiadnej nebola. Keď v polovici februára napadol sneh aj v oblasti Tribeča, nastal správny čas pozrieť sa ako vyzerá kremencová hôrka pod bielou perinou. Rozhodla som sa pre menej známu hôrku ukrytú hlbšie v tribečských lesoch, ktorá má trochu zvláštne meno – Drža.

Trasa

Kostoľany pod Tribečom – Pod Červeným krížom – skala Trojchotár (nad starou historickou cestou) – Drža – Jedliny – Kostoľany pod Tribečom

Našla som dobré autobusové spojenie zo Zvolena s prestupom v Zlatých Moravciach s možnosťou dať si tam rannú kávu, a potom miestnym spojom do Kostolian pod Tribečom.

Ráno bolo slnečné a sedem statočných odvážne vykročilo do neznámeho terénu. Upútali nás miestne zaujímavosti ako Hadí most, či tabuľa označujúca najstaršiu časť obce Vaškopáč, doľava pohľad na Jelenec (Gýmeš), doprava na Ploskú a Veľký Tribeč. Pôvodne sme chceli ísť úvodnú časť pekne po značke, no ale nie je červená ako červená! Vykročili sme akurát na tú, ktorou sme sa mali vracať naspäť. Keďže môj manžel neuznáva návrat rovnakou cestou, museli sme si pohľadať inú – vlastnú. Čo na tom, že sme museli pri tom preskakovať potok, prejsť podmáčanou lúkou a hrozilo tiež preliezanie plota! To sa nakoniec našťastie nekonalo, lebo stĺpy síce boli postavené, ale pletivo medzi nimi chýbalo.

Chvíľu sme išli popod les a potom peknou lúkou, so spätnými výhľadmi na Ploskú a Veľký Tribeč, sme sa dostali do lesa na zelenú značku. Neomylne nás priviedla ku smerovníku Pod Červeným krížom. Tadiaľto viedla stará historická cesta, ktorá kedysi spájala Požitavie s Hornou Nitrou. Tu nás predbiehal „vraj ekologický“ lesný nákladiak idúci po ďalší prídel lesného bohatstva.

Trojchotár

O kilometer ďalej sme počuli nepríjemný zvuk motorovej píly a kúsok ďalej videli pilčíkov pri práci. Tu sa cesta rozdeľovala. Cesta vľavo, k robotníkom, bola označená: Zákaz vstupu – nebezpečenstvo úrazu. Nás sa našťastie netýkala, lebo my sme si vybrali pravú vetvu a chvíľu sme ňou išli. Vpravo od cesty bolo v diaľke vidieť dvíhajúci sa svah. Išli sme to preskúmať, keďže to mohla byť skala Trojchotár (blízko sa nachádza stret katastrálnych území obcí Oponice, Horné Lefantovce a Jelenec, pozn. red.), ktorá je síce zakreslená na mape, ale je bez mena.

Zamierili sme si to ku skale Trojchotár najskôr pomerne hustým dubovým lesom s miernym stúpaním. O chvíľu sa však stúpanie stávalo strmším a úmerne stúpaniu sa stával les redším a duby nadobúdali charakteristické tvary pokrútených dubov kremencových hôrok. A samozrejme začali sa zjavovať aj skaly. Vrchol návršia tvoril pekný hrebienok s ešte krajšími dubmi a ojedinelými skalami. Zišli sme k východnému okraju hrebienka, ktorý bol zakončený malou, ale peknou kremencovou stenou. Dubovým lesom sme potom pokračovali východným smerom k Drži.

Do cesty sa nám postavil mohutný dub, ktorý dievčatá ani nevládali oblapiť, ale Ala bola raz – dva na ňom! Je síce veľmi šikovná, ale toto bolo podozrivé. Obišli sme dub a bolo nám to jasné. Zadná časť duba bola bútľavá a páni poľovníci si tu urobili provizórny rebríček, aby mali pohodlný prístup na postriežku.

Drža

No ale to sme naozaj prichádzali k Drži. Pohodlným miernym stúpaním sme sa blížili k vrcholu, ktorý sa zdal byť z tejto strany zalesnený. Vrchol Drže je však jedno pekné, pomerne veľké vresovisko s ojedinelými dubmi a brezami.

Na fantastické tvary dubov na kremencových hôrkach som zvyknutá, ale tu im silne konkurovali brezy svojimi prapodivnými tvarmi.

Kremencové skaly sú tu menšie ako na iných hôrkach, ale zdobia úzky hrebienok, ktorý sa tiahne severozápadným smerom. Kombinácia kremencových skál, vresu, dubov a briez robí hrebienok veľmi malebným.

Ako bonus sú samozrejme výhľady. Z vrcholu južným smerom vidíme hrad Jelenec (Gýmeš), Kostoliansku kotlinu a v diaľke časť Žitavskej pahorkatiny. Juhovýchodným smerom vidíme Veľký Lysec a Ploskú, východným smerom Veľký Tribeč a na severe vidíme Kovarskú hôrku, Hrdovickú a Solčiansky háj. Za nimi v opare sa rozprestierajú Topoľčany.

Jedliny

Zo severného okraja hrebienka sme zišli zvieracím chodníčkom pod východný svah Drže a lesnou cestou sme sa vydali smerom na Jedliny.

Aj tu sme počuli hučať motorové píly a lesná cesta bola rozbrázdená a rozbahnená kolesami lesných traktorov. Asi kilometrík sme išli takouto cestou šomrajúc na lesníkov a s obavami či bude šofér autobusu ústretový a nevylúči nás z verejnej prepravy.

Našťastie na asfaltovej ceste začalo blato opadávať nielen z traktorov, ale aj z nás. Kým sme prišli k Jedlinám, boli sme už ako – tak scivilizovaní a v Kostoľanoch pod Tribečom pri prameni sme sa úplne skultúrnili.

Šofér autobusu bol nielen ústretový, ale keď počul, že máme len pár minút na prestup, zavolal dispečerovi, aby autobus prípadne pozdržal. Našťastie ani nebolo treba. Turancar ako vždy meškal, takže sme to v pohode stihli.

Bolo zaujímavé sledovať ako sa s pribúdajúcimi a takisto s ubúdajúcimi výškovými metrami mení snehová pokrývka. Ráno v Kostoľanoch pod Tribečom (245 m) prakticky bez snehu, na lúke nad Brezinami o necelých 100 výškových metrov už tenká, súvislá vrstva snehu, na hrebeni Drže (499,3 m) od 5 do 10 cm snehu a pri návrate okolo Jedlín (289,4 m) len snehové fľaky.

Záver

Kremencová hôrka má svoje čaro aj v zime. Kontrast dramatických kremencových skál s mäkkou bielou perinou je vcelku fotogenický. Aj prapodivné tvary dubov a briez sú lepšie viditeľné bez olistenia stromov.

Ale aj tak si myslím, že kremencové hôrky sú najkrajšie koncom leta, keď rozkvitnú vresy. Výstupovú a zostupovú cestu sme zvolili vhodne a tak to bola veľmi príjemná túra. Trasa je to krátka a nebol by problém pridať ďalšie lokality, napríklad Veľkú skalu a Oponický hrad, alebo vyjsť si na Veľký Tribeč.

My sa však radi flákame, užívame si výhľady ak sú, preskúmame každý zaujímavý objekt, na ktorý narazíme a na peknom mieste sme schopní sedieť aj hodinu. Mám rada pocit, keď privriem oči, rozplyniem sa a stávam sa súčasťou daného miesta.

Autori fotografií: Danka Tomášiková, Alenka Bencová, Ľudka Szeteiová a Ľubo Tomášik

Fórum 11 príspevkov
Tribečské kremencové hôrky Trojchotár a Drža 25/03/18 23:19 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Tribeč sever (3): okruh z Klížskeho Hradišťa Ráno sa odvezieme do Klížskeho Hradišťa, po modrej značke vyjdeme na Vrchhoru a Michalov vrch. Potom bez značky prejdeme na Belov vrch a ďalej na západný výbežok Malého Vracova, vyjdeme na Veľký Vracov. Vrátime sa na Vrchhoru a z nej zbehneme na divoko na Malú Suchú, prípadne aj Veľkú Suchú a Malú Ostrú a vrátime sa do Kížskeho Hradišťa. 13/05/20 Danka Tomášiková Tribeč
Túra Tribeč sever (2): Oselný a Hrubý vrch a Veľká Ostrá Odvezieme sa autobusom na poslednú zastávku vo Veľkých Uherciach (na mape je zakreslená pod vodnou nádržou), prejdeme okolo nádrže a zelená značka nás dovedie cez Vojtechov na Oselný vrch. Z Oselného vrchu po značke sa presunieme pod Hrubý vrch, tu ju opustíme a vyjdeme na Hrubý vrch, cez sedielko sa prešvihneme na Veľkú Ostrú, z nej zídeme opäť na zelenú značku a severnou rázsochou, ktorá je zakončená bezmenným kremencovým hrebienkom, zídeme do doliny Kamenného potoka, odtiaľ ešte vyjdeme na Dobrolínske (Dobrotínske) skaly a hrebeňom zelenou značkou sa vrátime do Veľkých Uheriec. 23/04/20 Danka Tomášiková Tribeč
Túra Tribeč sever (1): Partizánske – Brodzany Je koniec marca, krásne jarné počasie a môžem iba snívať o nejakom viacdňovom pobyte niekde v slovenskej prírode. Život ľudí na Slovensku (nielen) limituje pandémia a výrazne obmedzuje aj naše turistické aktivity. A tak aspoň spomínam na náš posledný viacdňový pobyt. 15/04/20 Danka Tomášiková Tribeč
Najnovšie články na titulke
 
Túra Na najvyšší kopec galantského okresu Počas veľkonočných sviatkov som si všimol, že na Hikingu nie je opis trasy, ktorá by ležala celá v galantskom okrese. Rozhodol som sa, že to napravím. Ale kam ísť, keď je v okrese také množstvo atraktívnych turistických cieľov? Vybral som sa na najvyšší kopec okresu, na Šalgočskú dvojtisícovku. dnes Martin Knor Podunajsko
Túra Zo Soriškej planiny na vrch Možic Sedíme pod pancierovým pozorovacím zvonom, Lucia aj so svojimi miniatúrnymi kamzíkmi šplhá po strmej lúke a celé Júlske Alpy aj s jazerom Bohinj máme ako na dlani. Sme ohromení a prekvapení, že nenápadne vyzerajúce vrcholky, ktoré nás na mape zaujali predovšetkým lúkami, ponúkajú tak strhujúce výhľady doplnené o štipku vojenskej histórie. Na rozdiel od neďalekého Vogla sme si tu však nemuseli pomôcť lanovkou, ktorá malým deťom veľmi nesvedčí, a výlet si tak mohla naplno užiť aj 17-mesačná Lucia. včera Jitka Švarcová Svet
Extra Poznáte slovenské hory? Overte si svoje vedomosti! Máte toho pochodeného veľa a ste si istí, že dobre poznáte všetky štíty a pohoria vlastnej krajiny? Cudzinec by vám o vašej domovine nič nové nepovedal? Dobre, tak skúste test, ktorý pre vás pripravila Poľka. Uvidíme, či naozaj ste v tom áčko. Pre najlepšieho čaká malá odmena. včera Beata Okulińska Zaujímavosti

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tribečské kremencové hôrky Trojchotár a Drža 25/03/18 23:19 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tribeč (CHKO Ponitrie)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 499 m n. m. – Drža

    • min: 252 m n. m. – Kostoľany pod Tribečom

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 304 m

    • klesanie: 304 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 18.02.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4164 ° SŠ
      dĺžka: 18.2389 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.4164 ° SŠ
      dĺžka: 18.2389 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Kostoľany pod Tribečom (studňa)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zlaté Moravce (vlak, bus) - Kostoľany pod Tribečom (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.27 (0.5)