Túra

Tribečské kremencové hôrky Trojchotár a Drža

22. 03. 2018
Na kremencové hôrky chodím veľmi rada. Pozrela som si ich už v rôznych ročných obdobiach, len v zime som na žiadnej nebola. Keď v polovici februára napadol sneh aj v oblasti Tribeča, nastal správny čas pozrieť sa ako vyzerá kremencová hôrka pod bielou perinou. Rozhodla som sa pre menej známu hôrku ukrytú hlbšie v tribečských lesoch, ktorá má trochu zvláštne meno – Drža.

Trasa

Kostoľany pod Tribečom – Pod Červeným krížom – skala Trojchotár (nad starou historickou cestou) – Drža – Jedliny – Kostoľany pod Tribečom

Našla som dobré autobusové spojenie zo Zvolena s prestupom v Zlatých Moravciach s možnosťou dať si tam rannú kávu, a potom miestnym spojom do Kostolian pod Tribečom.

Ráno bolo slnečné a sedem statočných odvážne vykročilo do neznámeho terénu. Upútali nás miestne zaujímavosti ako Hadí most, či tabuľa označujúca najstaršiu časť obce Vaškopáč, doľava pohľad na Jelenec (Gýmeš), doprava na Ploskú a Veľký Tribeč. Pôvodne sme chceli ísť úvodnú časť pekne po značke, no ale nie je červená ako červená! Vykročili sme akurát na tú, ktorou sme sa mali vracať naspäť. Keďže môj manžel neuznáva návrat rovnakou cestou, museli sme si pohľadať inú – vlastnú. Čo na tom, že sme museli pri tom preskakovať potok, prejsť podmáčanou lúkou a hrozilo tiež preliezanie plota! To sa nakoniec našťastie nekonalo, lebo stĺpy síce boli postavené, ale pletivo medzi nimi chýbalo.

Chvíľu sme išli popod les a potom peknou lúkou, so spätnými výhľadmi na Ploskú a Veľký Tribeč, sme sa dostali do lesa na zelenú značku. Neomylne nás priviedla ku smerovníku Pod Červeným krížom. Tadiaľto viedla stará historická cesta, ktorá kedysi spájala Požitavie s Hornou Nitrou. Tu nás predbiehal „vraj ekologický“ lesný nákladiak idúci po ďalší prídel lesného bohatstva.

Trojchotár

O kilometer ďalej sme počuli nepríjemný zvuk motorovej píly a kúsok ďalej videli pilčíkov pri práci. Tu sa cesta rozdeľovala. Cesta vľavo, k robotníkom, bola označená: Zákaz vstupu – nebezpečenstvo úrazu. Nás sa našťastie netýkala, lebo my sme si vybrali pravú vetvu a chvíľu sme ňou išli. Vpravo od cesty bolo v diaľke vidieť dvíhajúci sa svah. Išli sme to preskúmať, keďže to mohla byť skala Trojchotár (blízko sa nachádza stret katastrálnych území obcí Oponice, Horné Lefantovce a Jelenec, pozn. red.), ktorá je síce zakreslená na mape, ale je bez mena.

Zamierili sme si to ku skale Trojchotár najskôr pomerne hustým dubovým lesom s miernym stúpaním. O chvíľu sa však stúpanie stávalo strmším a úmerne stúpaniu sa stával les redším a duby nadobúdali charakteristické tvary pokrútených dubov kremencových hôrok. A samozrejme začali sa zjavovať aj skaly. Vrchol návršia tvoril pekný hrebienok s ešte krajšími dubmi a ojedinelými skalami. Zišli sme k východnému okraju hrebienka, ktorý bol zakončený malou, ale peknou kremencovou stenou. Dubovým lesom sme potom pokračovali východným smerom k Drži.

Do cesty sa nám postavil mohutný dub, ktorý dievčatá ani nevládali oblapiť, ale Ala bola raz – dva na ňom! Je síce veľmi šikovná, ale toto bolo podozrivé. Obišli sme dub a bolo nám to jasné. Zadná časť duba bola bútľavá a páni poľovníci si tu urobili provizórny rebríček, aby mali pohodlný prístup na postriežku.

Drža

No ale to sme naozaj prichádzali k Drži. Pohodlným miernym stúpaním sme sa blížili k vrcholu, ktorý sa zdal byť z tejto strany zalesnený. Vrchol Drže je však jedno pekné, pomerne veľké vresovisko s ojedinelými dubmi a brezami.

Na fantastické tvary dubov na kremencových hôrkach som zvyknutá, ale tu im silne konkurovali brezy svojimi prapodivnými tvarmi.

Kremencové skaly sú tu menšie ako na iných hôrkach, ale zdobia úzky hrebienok, ktorý sa tiahne severozápadným smerom. Kombinácia kremencových skál, vresu, dubov a briez robí hrebienok veľmi malebným.

Ako bonus sú samozrejme výhľady. Z vrcholu južným smerom vidíme hrad Jelenec (Gýmeš), Kostoliansku kotlinu a v diaľke časť Žitavskej pahorkatiny. Juhovýchodným smerom vidíme Veľký Lysec a Ploskú, východným smerom Veľký Tribeč a na severe vidíme Kovarskú hôrku, Hrdovickú a Solčiansky háj. Za nimi v opare sa rozprestierajú Topoľčany.

Jedliny

Zo severného okraja hrebienka sme zišli zvieracím chodníčkom pod východný svah Drže a lesnou cestou sme sa vydali smerom na Jedliny.

Aj tu sme počuli hučať motorové píly a lesná cesta bola rozbrázdená a rozbahnená kolesami lesných traktorov. Asi kilometrík sme išli takouto cestou šomrajúc na lesníkov a s obavami či bude šofér autobusu ústretový a nevylúči nás z verejnej prepravy.

Našťastie na asfaltovej ceste začalo blato opadávať nielen z traktorov, ale aj z nás. Kým sme prišli k Jedlinám, boli sme už ako – tak scivilizovaní a v Kostoľanoch pod Tribečom pri prameni sme sa úplne skultúrnili.

Šofér autobusu bol nielen ústretový, ale keď počul, že máme len pár minút na prestup, zavolal dispečerovi, aby autobus prípadne pozdržal. Našťastie ani nebolo treba. Turancar ako vždy meškal, takže sme to v pohode stihli.

Bolo zaujímavé sledovať ako sa s pribúdajúcimi a takisto s ubúdajúcimi výškovými metrami mení snehová pokrývka. Ráno v Kostoľanoch pod Tribečom (245 m) prakticky bez snehu, na lúke nad Brezinami o necelých 100 výškových metrov už tenká, súvislá vrstva snehu, na hrebeni Drže (499,3 m) od 5 do 10 cm snehu a pri návrate okolo Jedlín (289,4 m) len snehové fľaky.

Záver

Kremencová hôrka má svoje čaro aj v zime. Kontrast dramatických kremencových skál s mäkkou bielou perinou je vcelku fotogenický. Aj prapodivné tvary dubov a briez sú lepšie viditeľné bez olistenia stromov.

Ale aj tak si myslím, že kremencové hôrky sú najkrajšie koncom leta, keď rozkvitnú vresy. Výstupovú a zostupovú cestu sme zvolili vhodne a tak to bola veľmi príjemná túra. Trasa je to krátka a nebol by problém pridať ďalšie lokality, napríklad Veľkú skalu a Oponický hrad, alebo vyjsť si na Veľký Tribeč.

My sa však radi flákame, užívame si výhľady ak sú, preskúmame každý zaujímavý objekt, na ktorý narazíme a na peknom mieste sme schopní sedieť aj hodinu. Mám rada pocit, keď privriem oči, rozplyniem sa a stávam sa súčasťou daného miesta.

Autori fotografií: Danka Tomášiková, Alenka Bencová, Ľudka Szeteiová a Ľubo Tomášik

Fórum 11 príspevkov
Tribečské kremencové hôrky Trojchotár a Drža 25/03/18 23:19 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Muteň – Múrik – Stráň – Slovenská skala – Jelšava Revúcka vrchovina na juhu susedí so Slovenským krasom. Toto pohorie mám tiež rada. Je rozľahlé a odľahlé a stretnúť v ňom turistov je zriedkavé (Zádielskú dolinu a Krásnu Hôrku nerátam). Pri našom pobyte v penzióne Flipper, sme si jeden deň vyhradili pre toto pohorie. Lákadlom boli nielen lesostepné kvitnúce stráne, ale hlavne hrad, o ktorom ani mnohí domáci netušia. 24/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina, Slovenský kras, +
Túra Jelšavský hrad a Skalka Hurá!!! Koronokríza takmer skončila a môžeme konečne ísť na náš prvý tohoročný viacdňový pobyt. Tento raz nazrieme do regiónu Gemer. Niektoré časti Gemera poznáme celkom dobre, no oblasť okolo Revúcej a Jelšavy je pre nás Terra incognita. Je načase to zmeniť. Veľkým lákadlom sú tri hrady, na ktorých som ešte nebola – Jelšavský, Šivetický a Rákoš. 10/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Skaly nad Dolnou a Hornou Ždaňou Na Hikingu ma pred časom zaujala Martinova fotka „Vodné tajomstvo Vtáčnika“. Vtáčnik je moja srdcovka, a tak aj toto tajomstvo chcem spoznať. Martin odporúčal pozrieť vodopádik po daždi, ale aj farebná jeseň vo Vtáčniku má svoje čaro. Vybrali sme sa tam posledný októbrový deň. 09/06/20 Danka Tomášiková Vtáčnik
Najnovšie články na titulke
 
Túra Soblahov – sedlo Lúčky – Opatová Regionálna rada KST Trenčianskeho kraja pripravila pre záujemcov Turistický odznak 7 divov Trenčianskeho samosprávneho kraja. Pre jeho získanie je treba navštíviť Bojnický zámok, Trenčiansky hrad, hrad Beckov, Mohylu generála M. R. Štefánika na Bradle, Čachtický hrad, Považský hrad a rímsky nápis na skale Trenčianskeho hradu. dnes Miroslav Svítek Považský Inovec
Túra Z Kriváňa na Kriváň (z Poľany do Tatier) Poľana, Kráľová hoľa, Kriváň - tri symbolické vrcholy Slovenska. Raz dávnejšie som v televízii sledoval reportáž o prechode týchto troch vrcholov v jednom slede zo severu na juh. Ja som sa nechal inšpirovať a po niekoľkých rokoch sa mi aj za spoluúčasti dvoch kamarátov podarilo prechod zrealizovať výhradne po značených trasách z mojej domovskej dedinky Kriváň až po majestátny Kriváň vo Vysokých Tatrách cez Poľanu a Nízke Tatry, spolu viac ako 180 km. Všetko sa to udialo v prvej polovici júla v priebehu 8 dní. 08/08/20 Martin Hakel Nízke Tatry, Muránska planina, +
Prístrešok Sedlo Vyšný Tvarožec Pri zdolávaní červenej značky z čergovského Minčola do Duklianskeho priesmyku som narazil na niekoľko objektov nezachytených v mapách. Informácia o ich existencii by pravdepodobne ovplyvnila moje plánovanie viacdenného putovania trasou mimo dotykov s civilizáciou. Jedným je prístrešok v sedle Nižný Tvarožec. Som na pochybách nazývať ho prístreškom. Svojím spôsobom je útulňou bez špeciálneho priestoru na spanie, no poskytuje pohodový úkryt nielen v nepohode. 07/08/20 Vladimír Mikuš Nízke Beskydy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tribečské kremencové hôrky Trojchotár a Drža 25/03/18 23:19 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tribeč (CHKO Ponitrie)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 499 m n. m. – Drža

    • min: 252 m n. m. – Kostoľany pod Tribečom

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 304 m

    • klesanie: 304 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 18.02.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4164 ° SŠ
      dĺžka: 18.2389 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.4164 ° SŠ
      dĺžka: 18.2389 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Kostoľany pod Tribečom (studňa)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zlaté Moravce (vlak, bus) - Kostoľany pod Tribečom (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.16 (0.48)