Túra

Kristkova Podyjská glyptotéka - 1. etapa

27.03.18
Keď som chodil po hraničných trojbodoch Slovenska, tak som v roku 2006 našiel na sútoku rieky Dyje a Moravy čudnú sochu. Neskôr som počas dovolenky vo Vranove nad Dyjí, Znojme a na hrade v Hardegu našiel ďalšie sochy od rovnakého autora. Začal som pátrať na internete, kde všade sú takéto sochy a nosil v hlave myšlienku, že si ich všetky pozriem. Po 12 rokoch som od myšlienky prešiel k realizácii a rozplánoval som si trasu od prameňa Moravskej Dyje po jej sútok s Moravou. Keď Mivy oznámil, že má voľnú sobotu a chuť na spoločnú túru, bolo rozhodnuté.

Trasa

Sekule – Malolevársky kanál – Čierne pole – rieka Morava – Bürgles – Adamslußt – Rabensburg – Kulifeld – Tier garten – ponad Hamelbach – Moosanger – Föhrenwald – bývalá signálka – Pohansko – Břeclav

Vystupujem z vyhriateho vlaku v obci Sekule, Mivy sa ku mne pridáva z čakárne a keď chcem naštartovať mapu v tablete, zisťujem, že tam okrem Pobaltia, nemám žiadne. Reštartujem, telefonujem s naším oddielovým IT guru, no máp niet. Nuž, papierovú nemám, a tak sa vyberáme len tak podľa nosa.

Za obcou pokračujeme poľnou cestou k stromom v diaľke. Viem, že máme prekročiť Malolevársky kanál, takže keď prejdeme ponad zamrznutý potok, pokračujeme poľom stále k stromom v diaľke. Zlákal nás bunker z 1. republiky, a tak odbočujeme k nemu a ako som neskôr zistil, odkláňame sa od správneho smeru. Vnútro bunkra je síce čisté, ale inak nezaujímavé, lebo tam nie je vôbec nič. Vietor a zima sa do nás opierajú, čo je nepríjemné, ale pole je zase zamrznuté, tak sa po ňom ide bez problémov.

Mivy ma upozorňuje za zdochlinu jazveca. Bohvie, na čo a prečo zdochol. Všade okolo nás pobehuje srnčia zver. Prichádzame na ďalšiu poľnú cestu a ňou k ďalšiemu bunkru. Už nejdeme dnu, vieme, že tam nič nie je. Prechádzame remízkou a za ňou na repkovom poli je biela záľaha labutí. Ležia či sedia, no keď nás zaregistrujú, elegantne vzlietnu a premiestnia sa oblúkom a pár desiatok metrov.

Prichádzame na hrádzu Moravy a doprava z nej smeruje k rieke cesta. Uvedomujem si, že po nej by sme sa dostali k sútoku, no máme pred sebou ďalekú cestu a nechce sa mi vracať späť nevedno koľko kilometrov. Dúfam, že sútok a sochu vyfotíme z rakúskej strany.

V tablete nachádzam nejakú mapu, takže aspoň vidím kde sme, no nedá sa priblížiť, a tak je to také poloslepé. Míňame ďalší bunker priamo na hrádzi a vychádzame na asfaltku smerujúcu na most ponad Moravu. Po rieke plávajú malé ľadové kryhy, pri brehu je súvislá vrstva ľadu a rybárskych domčekov.

Na rakúskej strane zabáčame doprava a po hrádzi kráčame smerom k toku Dyje (Thaya). Trošku ma zarážajú kopy narezaných polien, ale nie sú tu holoruby. Ešte viac sa čudujeme reťazami priviazaným fúrikom na okraji lesa. Neviem komu patria, možno rybárom, ale prečo sú tu a nie v ich búdach?

Ideme krížom cez lúku k vode a hoci si Mivy myslí, že je to Morava, ja podľa šírky tuším, že je to Dyje. Koľko sme od sútoku s Moravou? Zase sme leniví ísť doprava a presvedčiť sa o tom a až doma po rozmrznutí SD karty v tablete, zisťujem, že snáď 100 metrov! Takže k novej soche na sútoku, lebo starú v roku 2009 niekto odpílil a v roku 2015 tam nainštalovali novú, budem musieť prísť niekedy inokedy.

Z brehu fotím volavku na ľade a zdá sa, že jej je zima na chodidlá. Ideme popri kope rybárskych chát, ale napokon sa vraciame na hrádzu. V brehu som ešte zaregistroval diery a myslím si, že sú bobrie. Tiež nás zaujalo mlynské (?) koleso na plavákoch. Netušíme na čo tak asi slúži, lebo s brehom nebolo spojené.

Oba brehy sú súvisle obmrznuté ľadom a bočné ramená sú všetky celé zamrznuté. Je modrá obloha, vietor fúka iba na otvorených plochách, a tak pomaly odkladáme niektoré zimné časti nášho výstroja. Prišli sme k ďalšej rybárskej osade a medzi tokom a hrádzou je sústava vypustených rybníkov. Neskôr, keď ideme po hrádzi, prichádzame k veľkému, oplotenému areálu s veľkými terčmi a sochami zvierat v životnej veľkosti. Asi tu prebiehajú preteky v streľbe z lukov či kuší.

Naše bruchá nás upozorňujú, že v ruksakoch máme dobroty pre ne, a tak si sadáme v lese na strom a ponúkame ich. Ako obedujeme, z hrádze oproti nám beží srnec a snáď 10 metrov pred nami sa zháči a uteká späť. Mivy tvrdí, že keby som sa nepohol, tak dobehne až k nám. No, jeden nad Čičmanmi dobehol až k nám a neboli sme z toho šťastní. Dojedli sme, a tak pokračujeme ďalej.

Zľava sa k nám pridáva cesta a opäť nachádzame kopu fúrikov či prívesných vozíkov, priviazaných reťazami o stromy. Prekračujeme bezmenný kanál, totálne zamrznutý a v diaľke sa nám objavuje silueta kaštieľa a kostola v Rabensburgu. Obchádzame zamrznuté, slepé rameno Dyje a bielemu snehu na ľade kontrastujú nažltlé prúty vŕb.

Cez lúku sledujeme priam ulicu rybárskych búd a len tušíme, že sú nad ďalším slepým ramenom Dyje, ktoré ide až do Rabensburgu. Prichádzame k novotou žiariacej kaplnke a priam na dohľad kráčame popod kaštieľ a opevnený kostol. Nachádzame prvú tabulu, objasňujúcu systém využívania vody v minulosti na pohon mlynov, ale aj ochranu ľudí, kde Lichtenšteinovci, mysleli aj na zvieratá žijúce vo vode a jej okolí.

Neskôr sme našli základný kameň protipovodňovej hrádze, ktorú na ochranu územia medzi Rabensburgom až Behrnhardsthalom postavili v rokoch 1979 – 1992, no tiež tabulu, na prekvapenie v slovenčine, ktorá hovorí, že kvôli tomu na nezaplavovanýách lúkach vymierajú tradičné rastliny a vtáky.

Nie vždy sme sledovali podrobne krútiaci sa tok Dyje. Hrádza sa občas napriamila a my sme kráčali ponad nekonečné lúky, kde len v diaľke sme tušili tok rieky. Inokedy sme sa priblížili k slepým ramenám, ktoré často v tvare bumerangu zabiehali do lúk. Bolo smiešne vidieť v diaľke búdy rybárov na vysokých koloch relatívne uprostred lúk. Ale iste pod nimi bolo nejaké rameno Dyje.

Keď sme po mostíku prekračovali potok Hamelbach, nad hlavami nám krúžila haja červená a neskôr sme videli asi orliaka morského. Ďalšia tabuľa objasňovala, že v minulosti bola rieka „narovnávaná“, a tak v ramenách bola nízka hladina vody a to viedlo k vymieraniu rýb.

Ešte doma som si naplánoval, kde prejdeme hranicu späť na Moravu, a tak netrpezlivo pozerám do rozmazanej mapy v tablete a porovnávam to s terénom, kde sa nachádzame. Ideme asi naposledy pred prekročením hranice k rieke, ktorá tu je úplne zamrznutá. Na snehu vidno stopy srnčej zveri, ktorá prebiehala na druhý breh. My to radšej neskúšame.

Vchádzame do lesa, ktorý sa postupne z listnatého, stáva ihličnatým. Na strome objavujeme tabuľku Rundwanderweg – okruh vínnej cesty. O kus ďalej zase vysoký "tenisový" posed a napokon odbočku ku stavenisku Viadonau. Keď vychádzame z lesa, sme na hranici, ktorá bola stanovená 16. 7. 1920 a ide napravo cez rieku. Naľavo ide lúkami po okraji suchého kanálu. To v diaľke vidíme komíny v Břeclavi. Napravo cez pole vidíme most, no že máme ísť k nemu, pochopíme, až keď vyjdeme na starú asfaltku a tá ide naň. Zistíme, že po nej ide zelená turistická značka a to viem, že nás dovedie až do Břeclavi.

Pri moste stretáme jediných turistov v tento deň. Za mostom idú ďalej po starej signálke a my doľava po značke. Že sú domáci a asi poznajú záludnosti terénu, pochopíme, keď prídeme k priehradnému múru a drevený plot nám bráni pokračovať v ceste. Po klzkej šikmine napokon po kolenách vylezieme na cestu po priehradnom múre a oni sa elegantne vynoria sprava po ceste. Spýtam sa ich, ukazujúc im fotku Strom větrné harfy, či nevedia kde je takáto socha. Posielajú nás po značke k zámku Pohansko a tam za Múzeom opevnenia, na lúke pri rybníku, je naozaj Kristkova socha v plnej kráse.

Odfotím si ju, na lavičke si dáme keksíkovú pauzu, pozrieme si staroslovanskú polozemnicu a po asfaltke dôjdeme do Břeclavi na stanicu. Na moje prekvapenie, nie je ešte ani 15.00 h. Mivymu ide o pár minút vlak do Hodonína, a tak sa rýchlo lúčime a odchádzam ešte do mesta. Pozriem sa z mosta na Dyje, zistím, že TIC je cez víkend zatvorené, zvonku si obzriem židovskú synagógu, zvláštny kostol, sochu T. G. Masaryka a pamätnú tabulu na budove gymnázia. Potom sedím na stanici v klientskom centre, zapisujem si zážitky a zisťujem, že zrazu mám v tablete všetky mapy.

Zhodnotenie

Kamaráti mi hovorili, že je nezmysel ísť naplánovanú trasu peši. Že je to vyslovene na bicykel. Nuž takto v zime, keď nieto komárov, vysokej trávy, stromy nemajú listy a sú ďaleké výhľady sa mi to veľmi páčilo a už sa teším na ďalšiu etapu Kristkovej Podyjskej glyptotéky a to z Horních Věstonic do Břeclavi (glyptotéka je zbierka sochárskych umeleckých diel, pozn. red.)

Diskusia
Kristkova Podyjská glyptotéka - 1. etapa 27/03/18 18:18 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra GSB: Hviezdoslavova horáreň – Rabka Zdrój Kamarátom sa minuloročné putovanie po Hlavnej beskydskej magistrále (Główny Szlak Beskidzki /GSB/) veľmi páčilo a tak som bol vyzvaný, aby som na tento rok naplánoval jeho pokračovanie. Dohodli sme sa opäť na víkende + tri dni dovolenky a plány kolegov v práci na dovolenky rozhodli, že to bude od 1. 6. 2018. V marci som sa pustil do ťažšej časti a to zháňania ubytovania na trase Oravská Polhora – Červený Kláštor. Najviac mi dalo zabrať zohnanie ubytovania v Krościenku nad Dunajcem, ale po desiatkach telefonátov a SMS–iek, sa mi podarilo zohnať všetkých päť nocľahov pre šesť ľudí. V piatok 1. 6. sme po práci napokon do vlaku nasadli piati. 17/07/18 Miroslav Svítek Orava a Kysuce, Oravské Beskydy, +
Túra Hevlín – Znojmo - 4. etapa KPG Po troch týždňoch som sa opäť vybral putovať popri rieke Dyje a bol som veľmi rád, že sa mohol pridať aj Mivy. Kúpili sme si za 150,- Kč celodenný lístok pre dvoch na IDJMK, a keby sme to vedeli skôr, mohol naň Mivy cestovať už z Hodonína. Kedy sa niečoho podobného dožijeme na Slovensku? Ráno bola taká hmla, že z vlaku nebolo vidno ani okolie koľajníc, no po vystúpení z autobusu v Hevlíne sa to zlepšilo a napokon pieklo slnko. 11/07/18 Miroslav Svítek Česko
Túra Hevlín – Dolní Věstonice - 3. etapa KPG Na tretiu etapu putovania popri rieke Dyje som sa vybral sám. V Břeclavi som zistil, že vďaka IDJMK si môžem na železničnej stanici kúpiť jeden lístok na vlak aj autobus a to dokonca až do rakúskeho mestečka Laa an der Thaya. V TIC v obci Hevlín som strávil skoro 45 minút rozhovorom o živote s jeho veľmi ochotnou pracovníčkou. Dyje v tomto úseku je rovná, akoby bola narysovaná podľa pravítka a veľmi som sa tešil na sústavu 15 pevnôstok z 1. ČSR. Žiaľ, pre krátkosť času som sa vôbec nemohol venovať akvaduktu, rozhľadni, ani zámku v Drholci. 04/07/18 Miroslav Svítek Česko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Poldňovka polhrebeňom Braniska a Bachurne Pohorie Braniska ma fascinovalo už od malička, keď som cestoval okolo neho alebo cezeň po starej ceste. Novú dimenziu dalo cestovanie popod Branisko, tunelom. Po x rokoch pozerania naň, som sa v prvopočiatkoch mojej turistickej kariéry konečne rozhodol ho aj prejsť. dnes Henrich Tomáš Branisko, Šariš
Správa Poškodené a uzatvorené chodníky v Tatrách (video) Horská záchranná služba a Štátne lesy TANAP-u upozorňujú všetkých návštevníkov Vysokých Tatier na uzatvorenie turistických chodníkov cez Bielovodskú a Javorovú dolinu z dôvodu ich podmytia a strhnutia mostov. Bielovodská dolina je celá uzatvorená od rázcestia pod Poľským hrebeňom po Lysú Poľanu. Najkritickejšia situácia je v oblasti Javorovej doliny, kde voda strhla časť zeleno značeného turistického chodníka. Momentálne je nepriechodný, na jeho dočasnú uzáveru turistov priamo v teréne upozornia aj informačné tabuľky. včera Soňa Mäkká Správy
Cyklotúra Poprad – Krížna – Kasárne – Holešov Tak už je to tady! Konečně dojde na můj dávno organizovaný a dosud neuskutečněný cyklopřejezd z Popradu domu do Holešova. Abych to trochu rozvedl: asi před dvěma lety jsem si vymyslel, že bych chtěl jet na horském kole nějakou delší štreku. No a protože české hory prakticky vůbec neznám, kromě snad Hostýnských vrchů a trochu Beskyd, tak padla volba na Poprad. A to z několika důvodů: Na Liptově jsem studoval, jezdím tam dodnes na kolo, případně na lyže, na mé milované Velké Fatře se snažím být co nejčastěji a v Turci mám většinu rodiny. A tak nějak to Slovensko znám důvěrněji... Zatím to nevyšlo z různých důvodů, jednou nemoc potom zas počasí, tak teď musí! Měl se mnou jet kamarád Josef, který bohužel nafasoval antibiotika a oba jsme usoudili, že by se spíš trápil. Tak jsem se vydal sám. včera David Šlúch Malá Fatra, Nízke Tatry, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kristkova Podyjská glyptotéka - 1. etapa 27/03/18 18:18 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Viedenská kotlina/Vídeňská pánev/Wiener Becken: Rakúsko
      Česká republika - Morava: Dolnomoravský úval - Podyjská niva
      Slovensko - Záhorská nížina (Borská nížina a Dolnomoravský úval)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 167 m n. m.

    • min: 143 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 307 m

    • klesanie: 306 m

  • Vzdialenosť
    • 35 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 03.03.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.60787 ° SŠ
      dĺžka: 17.01878 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.75402 ° SŠ
      dĺžka: 16.89321 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Sekule (vlak, bus)
      Břeclav (vlak, bus) - Bratislava (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.73 (0.17)