Túra

Cesta hrdinov SNP: Veľká Javorina – Tren. Teplice

01.04.18
Keďže nám počasie vyšlo v ústrety slnkom a príjemnými teplotami, rozhodli sme sa pokračovať v našej "malej" Ceste hrdinov SNP, ktorú z časových dôvodov prechádzame na úseky. Náš kamarát Marek o chvíľu odchádza do zahraničia, a tak sme sa rozhodli ešte spoločne absolvovať pár kilometrov.

Minulý rok sme vyrazili z Devína a končili na Veľkej Javorine, kde sme sa tento rok rozhodli pokračovať a skrátiť si tak plánovaný letný pochod aspoň po Trenčianske Teplice. Prvý deň nás čakal dlhší pochod a nocľah v Drietome. Druhý deň to bola príjemná prechádzka mestskými časťami Trenčína a predhoriami Strážovských vrchov až do známeho kúpeľného mestečka.

Z Veľkej Javoriny po moravskej strane

Na Veľkej Javorine nás privítal dážď a hmla, ale teplota bola hneď zrána príjemná, a tak sme sa dlho nezdržiavali a začali sme krátky výstup od Holubyho chaty k vysielaču na Veľkej Javorine. Pri vysielači sme ešte chvíľu pátrali vo vrcholovej knihe po našom zázname z júna, ale ten bol minulosťou. Na vrchole sa za 9 mesiacov určite vystrieda nespočet turistov, a tak sme sa nad tým nepozastavovali a začali sme zostup po červenej na moravskú stranu. Ako prvé sme minuli sympatické odpočívadlo U Bětina Javora, ale na desiatu (aj na raňajky) bolo príliš skoro, a tak sme pokračovali snehom až ku Kamennej boude. Za smerovníkom sneh plynule prešiel do blata a to sa pre nás stalo symbolom najbližších dvoch dní. Pri Kamennej boude sa kúsok od značky nachádza prameň, ale skontrolovať sme ho nešli, pretože vody sme v tejto etape mali požehnane.

Od Strání po Veľký Lopeník

Po chvíli sme preťali rušnú cestu do Květnej a pokračovali oblým chrbtom nad obcami Strání a Březová, ktorý ešte stále poskytuje pekné panoramatické výhľady na Veľkú Javorinu. Terén je nenáročný a príjemný. Blato a stojaca voda síce trochu spomaľujú, ale s tým sme počítali a vibramy nám zatiaľ ešte nepremokli. Tak sme v dobrej nálade pokračovali krajinou, kde sa striedajú poľné a lúčne cesty so zmiešanými lesmi. Za rázcestím nad Březovou sme sa konečne najedli a kúsok po značke sme sa zastavili na rozhľadni U krížku, z ktorej je pekný výhľad na okolité Biele Karpaty. Cestou na Veľký Lopeník sme v opačnom smere stretli skupinu českých skautov a ich vodcov, s ktorými sme prehodili pár slov. Boli prekvapení a nečakali, že po ceste niekoho stretnú a my rovnako, pretože to boli jediní turisti, ktorých sme v prvý deň stretli.

Z Trojáku späť na štátnu hranicu

Značka pokračovala po ceste na vrch Troják, odkiaľ je pekný panoramatický pohľad na okolitú kopaničiarsku oblasť. Čo-to sme pofotili a o chvíľu sme kráčali smerom k lyžiarskemu stredisku Mikulčin vrch. Po ceste je viac ubytovacích zariadení a možností občerstvenia, ale my sme sa tešili k neďalekej Chate pod Vyškovcom, na ktorú sme mali výborné referencie. Spokojní s jedlom aj obsluhou sme sa asi za hodinu vydali ďalej, smerom k vrchu Kykula a štátnej hranici. Od rázcestníka pod Vyškovcom sme chvíľu po ceste klesali k zastávke a domčeku z dreva, od ktorého je možnosť odbočiť k pomníku leteckej bitky z II. svetovej vojny. Potom sme pozdĺž kopaníc stúpali späť na štátnu hranicu a k vrchu Kykula, kde značenie pokračuje na slovenskú stranu. Vrch Machnáč bol na dohľad, no pred nami bolo ešte nie práve príjemné stúpanie blatom a zvyškami snehu a to nás výrazne spomalilo. Z vrchu Machnáč, kde sme dorazili po necelej polhodine, je skvelý kruhový výhľad na severnú časť Bielych Karpát aj na mesto Trenčín. Keďže na vrchu bol pomerne silný vietor, rýchlo sme sa pofotili a pobrali sa ďalej.

Za nocľahom do Drietomy

Zo sedla pod Machnáčom nasledovalo príjemné klesanie cez kopanice a lesným porastom, po ktorom sme o chvíľu dorazili na najväčšie prekvapenie dnešného dňa – Sokolí kameň. Viackrát sme si prechádzali mapy (dokonca aj cestopisy z Cesty hrdinov SNP), ale toto skalné bralo sme nejako prehliadli. Každopádne stojí určite za krátku aj dlhšiu zástavku.

Keďže sa blížil západ slnka, nezdržovali sme sa dlho. Urobili sme pár fotiek a začali sme zostupovať pod Sokolí kameň, kde sa trochu nižšie nachádza upravený prameň (aj v marci výdatný) a posedenie. Od Sokolieho kameňa sme stúpali posledným – trochu strmším – úsekom až pod vrchol Žľab. Z opačnej strany vrchu sa nachádza útulňa, ktorá je v lete určite skvelým miestom na prenocovanie v prírode. My sme mali dohodnuté ubytovanie v Drietome a okrem toho bola ešte stále dosť veľká zima na to, aby sme skúšali svoje limity a tepelný komfort spacích vakov.

Od vrchu Žľab nasledovalo iba klesanie, zato pomerne strmé a cez lesný polom, ktorý veľmi často ležal priamo na značke. Po tomto úseku sme sa konečne vynorili nad Drietomou a onedlho sme boli v obci. Zostávalo nám nájsť ubytovanie, ktoré sme mali dohodnuté v ubytovni miestnej stavebnej firmy. Vrátnik bol ústretový a pustil nás dnu napriek tomu, že sme mali na sebe viac blata ako goratexu. Najedli sme sa a po chvíli sme išli spať, aby sme sa zregenerovali na ďalší deň.

Z Drietomy do Trenčína

Na druhý deň nás nečakala žiadna štreka, a tak sme si prispali. Vyrazili sme okolo 7.15 h a po krátkom prechode prebúdzajúcou sa nedeľnou Drietomou sme sa pri moste vrátili na červenú značku v mieste, v ktorom sme z nej deň predtým zišli. Značka ešte chvíľu pokračuje cez obec a za poslednými záhradami sa vnára do polí smerom k diaľničnému obchvatu D1. Po prechode poliami nad Drietomou sme sa potešili, že sme neprezúvali obuv, pretože sme na tom boli onedlho tak ako deň predtým – od uší po päty v blate. V týchto miestach sa nám ešte podarilo nezablúdiť a nájsť značenie. Najprv na rázcestí treba ísť smerom k posedu a potom o chvíľu ďalej sa značenie nachádza na samostatne stojacom strome. Za ním sme zišli do lesa, kde sa nachádza odpočívadlo a onedlho sme prešli okolo samoty a diaľničným podchodom do mestskej časti Trenčína – Zlatovce.

Mestskými časťami Trenčína

V meste pod Trenčianskym hradom sme sa zdržali pomerne dlho, pretože sme najprv museli prejsť časťou Zlatovce, potom sme pokračovali cez rieku Váh do centra mesta. Značka ide súbežne s historickým centrom, pod hradom a cez mestský park k autobusovej stanici. Z autobusovej stanice sme pokračovali dlhým rovným úsekom k supermarketu, kde sme si nakúpili vodu a pár drobností na posledný úsek cez Kubrú a začiatok Strážovských vrchov do Trenčianskych Teplíc.

Kubrá, Opatovská dolina a Trenčianske Teplice

Keď sme prišli do Kubrej, trochu nás tlačili nielen topánky, ale aj čas. Keďže bola nedeľa a večer sme išli všetci za rodinami (a na druhý deň do práce), mali sme optimistickú predstavu ukončiť pochod okolo 14.00 h. To sa nám nakoniec podarilo, ale plány nám najprv skomplikovalo náročné značenie – alebo naša nepozornosť za kostolom v Kubrej. Treba odbočiť hneď za kostolom doľava – akoby k bráne rodinného domu a potom hneď pri bráne doprava na úzky chodník ponad rodinné domy. My sme najprv išli rovno do hory nad kostolom a okrem poriadnych výškových metrov navyše a borovicového lesa tam nebolo nič zaujímavé.

Po skúsenostiach z minulých rokov sme ešte zašli na cintorín, či sa značenie nenachádza tam, aby sme sa nakoniec vrátili dole ku kostolu a objavili správnu odbočku. Stálo nás to 20 minút, ale čas bol stále prijateľný a po chvíli na správnej značke sme prišli ku Kubrianskej kyselke, kde je solídny drevený prístrešok, bufet a ohniská. Miesto bolo veľmi lákavé, my sme sa už nezastavovali a rozhodli sme sa, že si spravíme krátku pauzu pri smerovníku Nad Kubrianskou dolinou, ktorý mal byť vzdialený 50 minút.

Výstup Kubrianskou dolinou opäť komplikovalo blato a väčšinu času sme sa vliekli po kraji lesnej cesty, ktorá bola rozrytá ťažbou dreva. Pri smerovníku Nad Kubrianskou dolinou nebola žiadna možnosť si sadnúť, a tak sme zišli ešte kúsok do Opatovskej doliny, kde sme našli útočisko na širokých pňoch pri miestnej chate. Dorazili sme posledné zásoby, zavolali domov a dali sme sa do posledného úseku dvojdňovej cesty.

Stúpanie bolo minimálne a pohodlnou a hlavne suchou cestou lesom, ktorou viedla značka sme o chvíľu prišli k smerovníku Nad Opatovskou dolinou. Zacítili sme príležitosť a úsek pod Čvirigovec sme takmer bežali. Zakrátko sme pred rázcestníkom Pod Čvirigovcom uvideli Novú Dubnicu a hneď za ním sme cez les spozorovali Trenčianske Teplice. Po ceste sme natrafili ešte na jeden prameň, odbočku na tzv. „Kočací zámok“ a poriadne rozrýpaný chodník, ktorý sa podobal skôr na koryto rieky ako na lesný chodník. Chvalabohu, červená značka ho iba križovala, a tak sme sa viac nemuseli brodiť, ale pohodlne sme zišli do Trenčianskych Teplíc.

Záver

Bolo 13.45 h a my sme sa museli (dočasne) rozlúčiť s červenou značkou a Cestou hrdinov SNP. K smerovníku Trenčianske Teplice sme nepokračovali. Nabudúce. Zišli sme k parkovisku a pokiaľ sme čakali, debatovali sme o našich ďalších možnostiach. V takejto zostave sa tak skoro znova nezídeme. Napriek tomu už teraz vieme, že budeme pokračovať, niektorí z nás tohtoročný jún z Trenčianskych Teplíc. Marekovi sme sľúbili, že s očakávanou etapou po hrebeni Nízkych Tatier ho počkáme. My ostatní budeme makať na tom, aby sme dovtedy spoznali najznámejšiu diaľkovú trasu na Slovensku po Donovaly.

Fórum 8 príspevkov
Cesta hrdinov SNP: Veľká Javorina – Tren. Teplice 11/04/18 22:08 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Na najvyšší vrch Elby - Monte Capanne V čase, keď sme plánovali dovolenku na talianskom ostrove Elba, som vedel, že sa budem chcieť ísť pozrieť na jeho najvyšší bod - Monte Capanne (1019 m). Vrch je príťažlivým turistickým cieľom, najmä vďaka panoramatickým výhľadom na celú Elbu a okolité ostrovy toskánskeho súostrovia (Capraia, Pianosa) či francúzsku Korziku. 13/08/19 Tomáš Deneš Svet
Túra Cesta hrdinov SNP: Sklenianske lúky – Donovaly Nasledujúcej, v poradí štvrtej časti putovania, sme sa nevedeli dočkať. Predchádzalo jej takmer ročné čakanie na ďalšie kilometre po červenej magistrále – Ceste hrdinov SNP, ale aj niekoľko ťažších dní, plných najmä pracovných povinností. Je jasné, že v takom prípade sa motivácia na krátky viacdňový únik do hôr nehľadá ťažko. Keď sa k tomu pridal fakt, že trasa ide cez Krížnu, ktorá je medzi SNP-éčkarmi veľmi populárna, a ďalšími časťami Veľkej Fatry, ktorá je zas veľmi populárna u mňa (som skôr Fatranec ako Tatranec), začali sme opäť odratávať dni do odchodu. Navyše, náš kamarát Marek sa vrátil z Austrálie, a tak sa k nám mohol pridať. Overený trojlístok sme dali znova dokopy a v tejto zostave sme postupne prešli zo Skleného, cez Kremnické vrchy, južnú časť hrebeňa Veľkej Fatry a vrch Zvolen do rekreačnej oblasti Donovaly. 09/08/19 Tomáš Deneš Kremnické vrchy, Veľká Fatra a Choč
Rada Turistika ako výkon a prostriedok rozvoja vytrvalosti 3. Turistika je jednou z najpopulárnejších voľnočasových aktivít. Venujú sa jej ľudia bez predošlej športovej skúsenosti, ale aj aktívni či vyslúžilí športovci. Na turistických chodníkoch stretávame celé rodiny, osamelých diaľkarov a ultramaratóncov. Asi sa nikto nebude sporiť, že táto voľnočasová aktivita má široký záber výhod pre tých, ktorí jej čaru podľahli. Okrem pobytu na čerstvom vzduchu, spoznávania prírody a okolitých zaujímavostí či kultúry, je turistika najmä športový výkon ako každý iný. A práve na športový rozmer turistiky, budú zamerané nasledujúce riadky. Nakoľko je článok určený čitateľom Hikingu, všeobecný pojem „turistika“ obmedzím na pešiu turistiku. 03/05/19 Tomáš Deneš Zdravie
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Okolo Omšenia cez Baské, Homôľku a Bartošovicu Bez mučenia sa priznám, že Strážovské vrchy sú pre mňa takmer nedotknutým terénom. Lezenie pri Omšenskej Babe a silvestrovský pobyt v Chvojnici sa odohrali ešte hlboko v minulom tisícročí. Už ani neviem, prečo som sa začal ňúrať v mape práve okolo Omšenia – vrchy, výhľady, pramene, prístrešky – každopádne sa mi zrodil v hlave hrubý koncept. Najprv som mal ísť sám, ale potom sa Monike podarilo odtrhnúť sa od povinností, a tak sme mohli vyraziť v kompletnej zostave aj s Hugom a Čili. včera Pavol Timko Strážovské vrchy
Túra Mních z Martinčeka Liptov je plný skvelých miest ako stvorených pre výlet. Napriek tomu sa vám môže hodiť aj tento môj tip, vhodný najmä pre rodiny s deťmi. Vyberieme sa totiž na krátku prechádzku na vŕšok Mních, týčiaci sa rovno nad Ružomberkom. Výhľady sú zaručené. 17/10/19 Andrea Morongová Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cesta hrdinov SNP: Veľká Javorina – Tren. Teplice 11/04/18 22:08 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Biele Karpaty (CHKO Biele Karpaty, CHKO Bíle Karpaty) a Strážovské vrchy

  • Počet dní
    • 2

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 970 m n. m. – Veľká Javorina

    • min: 205 m n. m. – Trenčín, nábrežie Váhu

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1641 m

    • klesanie: 2267 m

  • Vzdialenosť
    • 60 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 10.03.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8574 ° SŠ
      dĺžka: 17.682 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9086 ° SŠ
      dĺžka: 18.1743 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 48.88611 ° SŠ
      dĺžka: 17.96204 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • Drietoma (ubytovňa)

  • Voda
    • Kamenná bouda, Chata pod Vyškovcom, prameň pod Sokolím kameňom, Kubrianska kyselka, prameň za Čivirgovcom smerom na Trenčianske Teplice

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • parkovisko pri Holubyho chate
      Trenčianske Teplice (vlak, bus) - Trenčianska Teplá (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.06 (0.38)