Trasa

Trnavá Hora – Bačova skala (Bačovka) – Skalka - Hora – Biskupská studnička – Dolná Klapa - Kmotrina skala – jazierko Slobodné – Bartošova Lehôtka

Vystúpili sme z vláčika v Trnavej Hore, časť Jalná a mostom ponad Hron sme prešli k severnému úpätiu Štiavnických vrchov. Kráčali sme lesnou cestou popri R1 do lesa. Je to zrejme stará cesta a v minulosti mala určite väčší význam. Veď ktorá lesná cesta sa môže pochváliť hlbokými zárezmi a vysokými násypmi, obloženými kresanými kamennými kvádrami?! Pri ceste, hneď nad R1, je Ondrášova skala, z ktorej sú zaujímavé výhľady. Na cestný koridor križujúci údolie a aj na protiľahlú zaujímavú Malú skalku s bralnatými svahmi a železnicou zasekanou do skaly, ktorá vchádza do tunela Malá skalka. Cesta pokračuje popod Šášovský hrad s výhľadmi na výraznú Skalku nad Starou Kremničkou. Pod hradom pri ceste je Bačovka.

Bačova skala – Bačovka – Podstožok

Tri názvy, ale všetky patria jednej skale. Bačovka je výrazné skalné bralo zasadené priamo do toku Hrona. Je vysoké asi 30 metrov. Pod vrcholom je do skaly vytesaný názov Bačovka. Zo skaly je krásny výhľad na údolie Hrona a južnú časť Jastrabskej vrchoviny. Dobre ju poznajú vodáci, ktorým sa stavia do cesty podobne, ako kedysi na Váhu skalný útvar Margita. Hneď za skalou je vodácke táborisko, kde si uľahčene mohli pripiť na šťastné prežitie. V stredoveku možno slúžila na ochranu cesty popod hrad.

Bačovka je však novodobý názov, pôvodne sa volala Podstožok. Nové meno dostala na počesť docenta Jozefa Baču. Bača bol výborný športovec, vodák, pedagóg, vedecký pracovník a bol veľmi obľúbený medzi študentmi a priateľmi. A práve z ich iniciatívy bol nápis do skaly vytesaný. Zmenu názvu zapracoval do máp aj katastrálny úrad. Od pamätnej izby pod hradom k nej vedie jeden z početných chodníkov označených miestnymi značkami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Skalka (412,5 m)

Od Bačovky sme prešli cestou popod Šášovský hrad s neustálym pohľadom na Hron. Prešli sme na druhý breh Hrona popod R1, po starej ceste vedúcej do Žiaru nad Hronom. Od cesty je vyznačený chodník k úpätiu Skalky cez svah, husto porastený pichľavými kríkmi. Momentálne sa nachádzal v stave rozpracovaného čistenia, čo znamená, že väčšina vysekaných chrapaždín bola ponechaná na chodníku. No horor, ale našťastie krátky!

Cesta potom lesom hore na Skalku bola síce strmá, ale riedky, prevažne dubový lesík prepúšťal dostatok príjemného jarného slniečka a v horných partiách nás vítali pekné skalné útvary, takže rýchlo sme zabudli na chrapaždinové trápenie.

Mňa potešili na lúčke zakvitnuté modrice širokolisté a všetkých nás na vrchole nadchli krásne výhľady do údolia Hrona, doliny Kremnického potoka, ale hlavne na protiľahlý svah s bralnatou Kamenicou a Dolnými rovňami, na vrchole ktorých stojí telekomunikačná veža.

Svahom vedie železničná trať z Hronskej Dúbravy do Martina - tzv. Slovenský Semmering. Krásne bolo vidieť železničný zárez, žiaľ, už rozpadávujúcu sa staničku v Starej Kremničke a portál tunela Skalica.

Výhľadový vrchol Skalky, obohatený telekomunikačnými vežami, je sprístupnený miestnymi značkami, ale ešte zaujímavejšie sú jeho rozoklané bralá. Je to však terén pre samovrahov a dopriali sme si ho teda neskôr, iba vo dvojici, keď sme sa v Starej Kremničke hrali na geológov a obdivovali lokalitu s limnokvarcitmi.

Kmotrina skala

Podľa prvotného zámeru sme tu mali skončiť. Ale bol príjemný slnečný jarný deň, a tak sme pokračovali podľa Romanovho plánu. Miestna zelená značka vedie hrebeňovým chodníkom smerom na Horu. Cestou sme minuli malú kaplnku, ku ktorej vedie miestna žltá značka zo Starej Kremničky. Pokračovali sme striedavo lúkami a lesom až k odbočke smerom na Šibeničný vrch. Sadli sme si na štýlovú lavičku s krásnou lesnou kulisou za chrbtom a podumali, čo ďalej. Krásny deň pokračoval, takže to nikto nevzdal.

Pomaly sme sa prehupli popod Horu (417,6 m), Dubník (502,6 m) a došli sme k pekne upravenej Biskupskej studničke. Žiaľ, širšie okolie je dosť zdevastované s rozbrázdenými lesnými cestami. Neďaleko studničky rastie chránený strom duglaska tisolistá.

Oddych pri studničke nám trval trošku dlhšie, lebo jarná únava sa začala pomaly prejavovať, a to nás ešte čakalo stúpanie na Dolnú Klapu (657 m). No ale zvládli sme to a záverečné škriabanie sa na Kmotrinu skalu bola len čerešnička na torte. Kmotrina skala tvorí náhly záver krátkeho skalnatého hrebienka Dolnej Klapy. Kruhový výhľad z nej je úchvatný. Jastrabská vrchovina s impozantnou Jastrabskou skalou, na opačnej strane Vtáčnik a za Žiarskou kotlinou Štiavnické vrchy. Úchvatný výhľad je však len do diaľky. Rovno pod skalou je totiž obrovský lom na bentonit. Pred pár rokmi to bola krásna zelená krajina. Teraz je tu obrovská biela jazva a žiaľ, stále sa rozširuje. Nepomáhajú ani petície!

Ľavou stranou sme chodníčkom zišli popod skalu. Tu nás prekvapil kríž, ktorý tu ešte pred pár rokmi nebol. Žiaľ, aj v horách zomierajú ľudia. Chtiac – nechtiac sme museli prejsť časťou lomu. Kmotrina skala z tejto strany vyzerá monumentálne a neprístupne. Vyzerá ako zdvihnutá zaťatá päsť.

Jazierko Slobodné

Zelenou značkou sme pokračovali ďalej k jazierku Slobodné. Pekné lesné jazierko je obľúbeným piknikovým miestom ľudí z okolitých dedín. Za socializmu bolo vypustené, ale vďaka Jozefovi Kollárovi a jeho kolektívu bolo obnovené a je hodne navštevované. Je tu vybudovaný prístrešok, lavičky, ohnisko a na druhom brehu stojí veľký balvan s vytesaným slovenským dvojkrížom a odkazom Chráň! V máji sa pravidelne robí hviezdicový výstup k jazierku a samozrejme sa tu varí guláš.

Vedľa jazierka je murovaný prameň Slobodné. Prameň je pekne upravený pánom Filandom, rodákom z Nevoľného, ktorý sa zaslúžil o obnovu veľkého množstva studničiek, nielen v Kremnických vrchoch, ale aj v okolitých pohoriach.

No a od prameňa je len dlhá cesta do Bartošovej Lehôtky. Najskôr pol hodinku po modrej miestnej značke a od Krížnych ciest ďalšiu polhodinku po žltej. Krčmička v Bartoške bola otvorená, a tak sme si mysleli, že túru máme zdarne za sebou. Omyl! To najhoršie nás ešte len čakalo! Po príjemnom posedení sa bolo treba dostať na železničnú zastávku. Nohy oťaželi, energia došla, kusisko cesty pred nami a žiaľ, celý úsek asfaltom a záverečný stupák k tomu. Bola to nekonečná cesta a na zastávku sme dorazili zároveň s prichádzajúcim vlakom. Ani len Jastrabskú skalu sme nestihli poobdivovať!

Záver

Bolo to dosť dlhé, ale až na záverečnú etapu z krčmy na železničnú zastávku vôbec nie otravné. Naopak! Plno zaujímavostí, prechádzka prebúdzajúcou sa jarnou prírodou a nádherný slnečný marcový deň ku šťastiu turistovi stačí.

V regióne Stredné Pohronie je vyznačených viacero turistických trás vo forme náučných chodníkov a okružných turistických chodníkov (OCH). Mnohé z nich sú turisticky veľmi zaujímavé a stojí za to si ich prejsť. Napríklad pôvodný OCH z Lehôtky pod Brehami – Kečka, už prebralo KST a preznačilo ho na TZT.

Autorky fotografií: Danka Tomášiková a Ľudka Szeteiová

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek