Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Malá Baňa, smerová ružica, v pozadí Veľká Baňa
Malá Baňa, smerová ružica, v pozadí Veľká Baňa Zatvoriť

Túra Rača – Malý Slavín – Marianka v zime

Priťahujú ma prechody z jedného boku pohoria na druhý, ako to bude aj v tomto prípade. Zastavíme sa na výhľadových miestach oboch strán. Sily načerpáme na lúkach a čistinkách, kde sa často stretávajú turisti zo širokého okolia. Narazíme na trampskú chajdu. A pohľadáme historické hradisko nad Marianskym údolím. Čerešničkou na torte bude zasnežená krajina, ktorá v týchto lokalitách bola túto zimu zriedkavým javom.

Vzdialenosť
12 km
Prevýšenie
+471 m stúpanie, -402 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 2018
Pohoria
Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)
Trasa
Voda
Marianka (Svätá studňa)
Doprava
Bratislava (vlak, bus, MHD) - Rača (vlak, bus, MHD), Marianka (bus, MHD) - Bratislava (vlak, bus, MHD)
SHOCart mapy
» č.1078 Malé Karpaty, Bratisla (1:50.000)

Trasa

Rača, amfiteáter – Malá Baňa – Vypálenisko – Pánova lúka – Malý Slavín – Malinský vrch – Velatické hradisko – Marianka, kameňolom – Marianka

Malá Baňa (361 m)

Prechádzame námestím Rače, sledujeme modrú značku, ktorou sa necháme viesť okolo kúpaliska a obnoveného amfiteátra. Pri vstupe do lesa hneď začíname stúpať na vrch Malá Baňa. Hoci dole v meste sa opakuje neúprosne rovnaký tohtoročný scenár napadnutia a roztopenia snehu, v lese je bielo a vôbec nebadať známky odmäku. Traverzujúci chodník nám umožňuje pozvoľné stúpanie hore. Križujeme asfaltovú cestu. Na jej druhej strane nachádzame hraničný kameň, ktorý často v iných mesiacoch býva zakrytý vegetáciou. Pri dôkladnej obhliadke zisťujeme, že ide o hraničný kameň s erbom pripomínajúci znak Bratislavy, teda oddeľujúci vtedajšie Bratislavské panstvo od okolia. Medzník s číslom 74 pravdepodobne patril k hraničnej línií v okolí Peknej cesty. Fotíme si vzácnu historickú relikviu, nevedno či prežije plynutie času a našu ľahostajnosť k minulosti.

Pokračujeme ďalej. Po chvíli stojíme pri smerovníku a ďalšom kameni, ktorého opracovanie je čitateľnejšie. Nesie kupodivu rovnaké číslo 74 a zreteľné písmená PV (Pozsony Város – mesto Bratislava). Vrchol Malá Baňa je na dohľad. Vďaka zopár skalkám vykúka z lesa. Smerová ružica prezrádza, že máme výhľad na zalesnený kopec Veľká Baňa a hrebeň Malých Karpát. Je tu osadený kríž s vrcholovou knihou, lavica so stolom, ohniskom, hojdačka, kŕmidlá pre vtáky. Zaujímavosťou je, že ide o samoobslužný “lesný bufet”. Poživeň je uložená vo vojenskej drevenej debni. Snáď veľa neprezradím, ak uvediem že kríž bol darom od kolegov jednému zanietenému turistovi k jeho životnému jubileu. Samozrejme, musel si ho tam vyniesť a teraz sa stará o miestečko so všetkým, čo k nemu patrí.

Posedíme, obslúžime sa z „kisne“, darujeme symbolickú odmenu a napredujeme ďalej, veď sme len na začiatku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Smer Pánova lúka

Ideme okolo Brichtovho kríža, pomníka tragickej udalosti, ktorá sa stala pri ťažbe dreva, s textom: „Florian Brichta Tady na temto míste vůz ho prejel a porad zemrel 31. mája 1871“. Kráčame krajinou listnatých lesov v bielom šate. Za križovatkou Vypálenisko sa dostávame na otvorený hrebeň. Buky sú preč, len zopár ich demonštruje akých vysokých druhov tu voľakedy mali. Našťastie, potomkovia pomaly rastú a kde-tu vidieť mladé bučiny. V diaľke vľavo si všímame malú siluetu telvízneho vysielača Kamzík. Ešte prekonáme krátke klesanie a stúpanie a sme na čistinke s menom Pánova lúka. Ide o neočakávane rozľahlú trávnatú plochu na hrebeni Malých Karpát, takmer v strede nášho putovania. Je tu pomerne veľký prístrešok s ohniskom. Scenériu lúky dotvára starý solitérny dub s lavičkou. Chvíľu posedíme a relaxujeme.

Malý Slavín a Malinský vrch

Žltou prudko klesáme k hornému toku Vydrice. Prechádzame cez mostík a za okamih sme v oblasti Malého Slavína. Je tu pomník dvom padlým sovietskym vojakom (z toho asi pramení pomenovanie lokality). Areál tvorí prameň, malá čistinka a veľké kryté sedenie. Sedíme pod znakom Klubu slovenského turistov Vinohrady Bratislava. Nalievame si čaj z termosiek, pod zub sa núkame slaninkou či oškvarkami, že by prehrešky proti diete? Ale veď energie treba.

Po čase sa zdvíhame a pokračujeme smer Malinský vrch. Chodník nám skríži asfaltka. Tesne pred vrcholom Malinského vrchu (424 m) meníme doterajšiu žltú značku za modrú. Sme na hrebeni Stániska, na ktorom je sem-tam badať ťažbu, pričom podaktoré stromy nesú na sebe značku vyrieknutého ortieľa. Každopádne, vyzerá to na šetrné rozhodnutia. Na konci hrebeňa sa trocha vzďaľujeme od modrej, aby sme sa dostali na veľkú lúku. Výhľad je akurát na kopec Sekyl (422 m), sme obklopení malokarpatským lesom. Z otvorenej krajiny a neba nad nami načerpávame ďalšie sily. Pod lesom objavujeme altánok, nesie označenie T. O. Jaskováci 1965. Opodiaľ pod stromom je pietny kríž s menami ich kamarátov, ktorí nie sú medzi nimi. Pripájame sa späť na modrú.

Velatické hradisko nad Mariankou a kameňolom v kopci Bazgovič (388 m)

Prejde pár minút kráčania po rovinke a rozpoznávame akési valy či jamy. Sme takmer na kopci Bazgovič (388 m), teda voda ich neurobila, na banské dielo to tiež nevyzerá. Pozeráme do mapy a je to jasné. Stojíme pred násypom, ktorý vytvorili ľudia velatickej kultúry mladšej doby bronzovej. Podľa 3D vyobrazenia opevnenia sme v mieste južnej brány. Informačná tabuľa chýba, hoci tu v súvislosti s rozširovaním kameňolomu prebiehal v 80-tych rokoch 20. storočia archeologický záchranný výskum. Nachádzame opäť hraničný pätník, možno bratislavský. Napadnutý sneh dodáva plastičnosti povrchu zeme a napomáha v lokalizácii hraníc hradiska.

Turistická značka prakticky pokračuje v priamej línií južná - západná brána. Nasledujeme vychodený, respektíve vyjazdený chodník priamo k okraju kameňolomu. Aj tu sú vidieť zvyšky valu. Výhľad je parádny. Oproti nám je starý Malý lom s jazierkom. Za sebou sú v zákryte kopčeky, na jednom z nich zrúcanina hradu Pajštún. Pod nami tesne pred vstupom do opusteného lomu vidíme z vtáčej perspektívy rodinné domy - vily. Vraciame sa späť. Prekonávame ozaj príkry umelý kopček, smerujeme priamo k miestu západnej brány na turistický chodník.

Schádzame prudko dole okolo kalvárie do Marianského údolia - jedno z najstarších pútnických miest na Slovensku. Míňame portál Bridlicovej štôlne s info tabuľou Sandbersko-pajštúnského geoparku. Prechádzame popri areáli kostola s bývalým kláštorom, v súčasnosti slúžiacim ako pútnický a exercičný dom. O pár minút sa vezieme autobusom domov, za oknami pozorujeme rovinu Lamačskej brány či Devínsku Kobylu. Vraciame sa s hrejivým pocitom, ktorý sa dostaví vždy, keď prejdeme krížom cez nejaké pohorie.

Našli sme, čo sme ani nečakali. Kríž s lesným bufetom, rozsiahle lúky s altánkami, kúsky histórie a hlavne sneh, sneh.

Užitočné odkazy

Fotogaléria k článku

Najnovšie