Rozhovor

Západným a východným Ťanšanom

23.03.18
Pavel Devečka sa s kamarátmi vybral v lete 2017 do Kirgizska s úmyslom urobiť prechod v oblasti Východného Ťan-Šanu. Absolvovali túru v Národnom parku Ala Arča v Západnom Ťan-Šane, nasledovalo údolie Ečkili-Taš a hrebeň Sari-Džaz týčiaci sa na sever od údolia rieky Inilček vo Východnom Ťan-Šane, a napokon jazero Izil-Kul a Son-Kul. S Paľom sme sa porozprávali o jeho zážitkoch v tomto kúte sveta.

Podľa čoho ste vyberali destináciu?

Kirgizstan ako destináciu vybral kamarát Janči z toho dôvodu, že vidieť veľhory strednej Ázie bolo jeho snom už od detstva.

Prípravný výlet v doline Ala-Arča, spojený s výstupom na štvortisícovku Pik Učiteľ, sme vybrali z toho dôvodu, že dolina Ala-Arča sa nachádza neďaleko hlavného mesta Kirgizstanu - Biškeku a dokonca do jej ústia jazdí biškekská MHD. Z hľadiska úspory času nám to prišlo ako celkom dobrý nápad. Taktiež Pik Učiteľ je najvyšší "choďák" obtiažnosti 1B nachádzajúci sa na teritórii bývalého ZSSR. (1B = "výživnejší choďák")

Týždňový výlet do Ťanšanu, do oblasti ľadovca Inylček, bol taktiež Jančiho nápadom. Ľadovec Inylček je najväčším ľadovcom Ťanšanu a so svojou dĺžkou vyše 60 km je zároveň šiestym najdlhším ľadovcom nachádzajúcim sa mimo polárnych regiónov.

Výlet ku jazeru Son Kul, druhému najväčšiemu kirgizskému jazeru, bol zasa mojím nápadom a všetci naň budeme ešte dlho a v dobrom spomínať. Jazero Son Kul leží v nadmorskej výške 3016 m a zo všetkých strán je obklopené horami. I keď v Kirgizstane to nie je nič nezvyčajné, keďže horami je tam obklopené takmer všetko.

Ako dlho ste tam boli?

V Kirgizstane sme pobudli 21 dní, pričom Janči si túto dovolenku ešte "trochu" predĺžil, vlakom sa cez Kazachstan presunul do Ruska a tam s ďalšími kamošmi podnikli prechod v oblasti pohoria Altaj.

Koľkí ste boli?

Kirgizskej časti tohto výletu sme sa zúčastnili šiesti - traja chalani a tri dievčatá.

Aké vysoké sú tam hory? Aký majú charakter?

Kirgizstan je hornatá krajina s priemernou nadmorskou výškou 2750 m, pričom najnižšie miesto má nadmorskú výšku 394 m (Ferganská kotlina) a najvyššie 7439 m (Pik Pobedy). Tie horské oblasti, v ktorých sme sa pohybovali, na nás pôsobili pomerne suchým dojmom. Treba však povedať, že sme mali šťastie na počasie a zažili sme tam len jeden poriadny lejak. K tomuto suchému dojmu prispieval aj fakt, že kvôli vysokej nadmorskej výške tam rastie len veľmi málo lesov a spadnuté zrážky tak z hôr odtečú rýchlejšie. Síce sme prekračovali aj nejaké vyschnuté korytá, no s vodou na pitie sme problém nemali, keďže topiace sa vysokohorské ľadovce jej poskytovali dostatok.

Aké je tam osídlenie? Čo by si povedal o ľuďoch, ktorí tam žijú? Sú rozdiely v ich spôsobe života v závislosti od ročného obdobia?

Nomádsky spôsob života sa tam už nepraktizuje. Ľudia žijú na dedinách alebo v mestách a v jurtách žijú už iba v letnom období, keď sa v horských oblastiach venujú paseniu koní, dobytka, oviec, ale napríklad aj jakov. V lete takto v horách žijú celé rodiny aj s deťmi, ale koncom leta/začiatkom jesene už ženy s deťmi, kvôli školskej dochádzke, schádzajú do dedín a miest.

Čo sa týka náboženstva, dominuje tam islam a ruská menšina vyznáva pravoslávne kresťanstvo. Žiadne náboženské napätie sme tam nepostrehli a za zmienku stojí aj fakt, že dvojjazyčné nápisy sú tam na etnicky zmiešaných územiach úplne bežnou záležitosťou. Z miestnych ľudí sme mali dobrý pocit a keď sme niečo hľadali alebo potrebovali poradiť, boli nám veľmi nápomocní.

S ruštinou sa tam dá dohovoriť úplne bez problémov, a to aj vo vidieckych oblastiach. Miestne deti totiž navštevujú buď kirgizské školy, kde sa však povinne učia ruštinu, alebo ruské školy, kde sa zasa naučia po kirgizsky.

Koľko dní ste strávili v divočine? Čo pre vás bolo najnáročnejšie, či už psychicky alebo fyzicky?

V prírode sme strávili 14 dní. Divočinou by som však osobne nazval len ten Ťanšan, v ktorom sme strávili 7 dní.

Dievčatá by asi povedali, že najnáročnejšie boli veľké batohy, ale zo svojho pohľadu by som za najnáročnejšie označil brodenie ľadovcových riek. Teplota, rýchlosť vody a taktiež kamene unášané prúdom rozhodne neboli veľmi príjemné a veľmi skoro sme prišli na to, že ľadovcové rieky je lepšie brodiť za rána.

Stretli ste sa s nejakým nebezpečenstvom?

S niečím vyslovene nebezpečným sme sa nestretli, ale pomerne nepríjemné bolo, keď nás dopravní policajti odstavili v jednom takmer štvortisícovom sedle s tým, že pod sedlom spadla skalná lavína a možno až do nasledujúceho dňa, kým cestu poriadne nespriechodnia a nezabezpečia, tam budeme musieť ostať čakať. Vody tam síce bolo dosť, ale batohy sme mali takmer vyjedené, a tak sme z toho boli trochu v strese. Našťastie, keď sme zašli za cestármi a poprosili ich o jedlo, dali nám dva bochníky chleba, a tak sme hlad mali čím zahnať. Asi netreba zdôrazňovať, že keď nás po takmer pol dni čakania pustili ďalej, boli sme "šťastní ako blchy".

Čo bol pre teba najsilnejší zážitok z cesty?

Najsilnejším zážitkom pre mňa bolo, keď sme s domácimi sedeli v jurte a ich deťom sme darovali klasické okrúhle lízanky zo Slovenska. Ich najmladšia dcéra si z obalu (ktorý by sme my bez rozmýšľania pokrčili a v lepšom prípade odhodili do koša na plasty) urobila čosi ako lopatku a začala sa s ňou hrať a naberať na ňu omrvinky roztrúsené po stole.

Prezentáciu Paľa Devečku môžete vidieť na festivale Hory a mesto 2018.

Fórum nová téma
Západným a východným Ťanšanom 23/03/18 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Reportáž Prírodný turizmus by mohol pomôcť prírode aj regiónom V Bratislave sa včera uskutočnila konferencia k problematike prírodného turizmu s názvom Šanca pre prírodu - šanca pre región. Konferenciu organizovala nezisková organizácia Aevis, ktorá pozvala viacerých odborníkov zo Slovenska i zahraničia. 20/03/19 Soňa Mäkká Správy
Správa Horolezci pomáhajú ochrane dravcov V jarnom období sa opäť dostáva do popredia téma hniezdenia dravých vtákov. V rámci nej sa v športovej i ochranárskej verejnosti diskutuje o tom, či horolezci dravé vtáky svojou činnosťou vyrušujú. Občianske združenie Ochrana dravcov na Slovensku tvrdí, že pri dodržaní určitých zásad nie. Spolupracuje s horolezcami na opatreniach, ktoré zaisťujú dravcom pokoj na hniezdenie, a využíva ich pomoc pri inštalovaní umelých hniezd pre viaceré druhy vtákov. 15/03/19 Soňa Mäkká Správy
Správa Poliaci vyvracajú argumenty riaditeľa Správy TANAP-u Môže mať slovenská časť Tatier podobný návštevný poriadok ako poľská časť tohto pohoria? Aj táto otázka opakovane zaznieva v diskusii o návrhu návštevného poriadku Tatranského národného parku (TANAP). Riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko to odmieta. Podľa jeho vyjadrení nám na poľskej strane Vysokých Tatier sezónnu uzáveru závidia a kamzíky aj kvôli väčšiemu pokoju prechádzajú v zime z poľskej strany Tatier na slovenskú. Pozreli sme sa na konkrétne pravidlá pre návštevníkov Tatrzańskeho Parku Narodoweho (TNP) a oslovili sme aj predstaviteľov parku. 11/03/19 Soňa Mäkká Publicistika
Najnovšie články na titulke
 
Túra Štefánikovou magistrálou Môj denník počas cesty Štefánikovou magistrálou. Už zopár rokov som chcel vyraziť na túto cestu, avšak vždy som uprednostnil rôzne iné výlety alebo športové podujatia. Po zdravotných problémoch s chrbticou a dlhom liečení som sa rozhodol venovať len turistike a šport brať iba ako občasnú rekreáciu. A tak sa mi konečne podarilo naplánovať dovolenku venovanú magistrále. Od jari 2018 začali moje prípravy a taktiež zadováženie si rôznej výbavy. Plný odhodlania, zistených informácii a očakávaní, čo ma počas cesty postretne, som vyrazil 20. augusta 2018 o 7.23 h na dobrodružstvo dlhé 120 km. dnes Palino Bajcar Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina
Cyklotúra Podhorie Slanských vrchov 2 Konečne sa dostávam po ročnej odmlke k projektu podhoria, začatom v roku 2016 ako spoluputujúci priateľa Tona, ktorý ho začal realizovať ako prvý a rád by som prešiel a uzatvoril okruh tiež. Veď hory a ich dediny s tradíciami určite stoja za námahu. Bez dobrého parťáka je to však nejaké nemastné-neslané, vo dvojici nám to s priateľom šliapalo, pešo či bicyklom, oveľa lepšie. Podstatné je však, že som sa rozhýbal a dúfam, že to nejako doputujem do zdarného konca. včera Marián Jaššo Slanské vrchy
Test SOTO WindMaster – varič do veterného počasia Regulačný ventil a horák so zvýšenou odolnosťou voči vplyvu vetra sú dve hlavné vychytávky turistického variča WindMaster japonskej značky SOTO. V balení dostanete k variču dva typy nožičiek – jednu odľahčenú trojnožku (TriFlex) pre užšie nádoby a jednu štvornožku (4Flex) so skladacími koncami pre širšie nádoby. WindMaster sme vyskúšali začiatkom marca počas slnečného, no chladného a veterného dňa. 20/03/19 Ľubomír Mäkký Varenie a jedlo

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Západným a východným Ťanšanom 23/03/18 00:00 nová téma
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.66 (0.16)