Rozhovor

Západným a východným Ťanšanom

23.03.18
Pavel Devečka sa s kamarátmi vybral v lete 2017 do Kirgizska s úmyslom urobiť prechod v oblasti Východného Ťan-Šanu. Absolvovali túru v Národnom parku Ala Arča v Západnom Ťan-Šane, nasledovalo údolie Ečkili-Taš a hrebeň Sari-Džaz týčiaci sa na sever od údolia rieky Inilček vo Východnom Ťan-Šane, a napokon jazero Izil-Kul a Son-Kul. S Paľom sme sa porozprávali o jeho zážitkoch v tomto kúte sveta.

Podľa čoho ste vyberali destináciu?

Kirgizstan ako destináciu vybral kamarát Janči z toho dôvodu, že vidieť veľhory strednej Ázie bolo jeho snom už od detstva.

Prípravný výlet v doline Ala-Arča, spojený s výstupom na štvortisícovku Pik Učiteľ, sme vybrali z toho dôvodu, že dolina Ala-Arča sa nachádza neďaleko hlavného mesta Kirgizstanu - Biškeku a dokonca do jej ústia jazdí biškekská MHD. Z hľadiska úspory času nám to prišlo ako celkom dobrý nápad. Taktiež Pik Učiteľ je najvyšší "choďák" obtiažnosti 1B nachádzajúci sa na teritórii bývalého ZSSR. (1B = "výživnejší choďák")

Týždňový výlet do Ťanšanu, do oblasti ľadovca Inylček, bol taktiež Jančiho nápadom. Ľadovec Inylček je najväčším ľadovcom Ťanšanu a so svojou dĺžkou vyše 60 km je zároveň šiestym najdlhším ľadovcom nachádzajúcim sa mimo polárnych regiónov.

Výlet ku jazeru Son Kul, druhému najväčšiemu kirgizskému jazeru, bol zasa mojím nápadom a všetci naň budeme ešte dlho a v dobrom spomínať. Jazero Son Kul leží v nadmorskej výške 3016 m a zo všetkých strán je obklopené horami. I keď v Kirgizstane to nie je nič nezvyčajné, keďže horami je tam obklopené takmer všetko.

Ako dlho ste tam boli?

V Kirgizstane sme pobudli 21 dní, pričom Janči si túto dovolenku ešte "trochu" predĺžil, vlakom sa cez Kazachstan presunul do Ruska a tam s ďalšími kamošmi podnikli prechod v oblasti pohoria Altaj.

Koľkí ste boli?

Kirgizskej časti tohto výletu sme sa zúčastnili šiesti - traja chalani a tri dievčatá.

Aké vysoké sú tam hory? Aký majú charakter?

Kirgizstan je hornatá krajina s priemernou nadmorskou výškou 2750 m, pričom najnižšie miesto má nadmorskú výšku 394 m (Ferganská kotlina) a najvyššie 7439 m (Pik Pobedy). Tie horské oblasti, v ktorých sme sa pohybovali, na nás pôsobili pomerne suchým dojmom. Treba však povedať, že sme mali šťastie na počasie a zažili sme tam len jeden poriadny lejak. K tomuto suchému dojmu prispieval aj fakt, že kvôli vysokej nadmorskej výške tam rastie len veľmi málo lesov a spadnuté zrážky tak z hôr odtečú rýchlejšie. Síce sme prekračovali aj nejaké vyschnuté korytá, no s vodou na pitie sme problém nemali, keďže topiace sa vysokohorské ľadovce jej poskytovali dostatok.

Aké je tam osídlenie? Čo by si povedal o ľuďoch, ktorí tam žijú? Sú rozdiely v ich spôsobe života v závislosti od ročného obdobia?

Nomádsky spôsob života sa tam už nepraktizuje. Ľudia žijú na dedinách alebo v mestách a v jurtách žijú už iba v letnom období, keď sa v horských oblastiach venujú paseniu koní, dobytka, oviec, ale napríklad aj jakov. V lete takto v horách žijú celé rodiny aj s deťmi, ale koncom leta/začiatkom jesene už ženy s deťmi, kvôli školskej dochádzke, schádzajú do dedín a miest.

Čo sa týka náboženstva, dominuje tam islam a ruská menšina vyznáva pravoslávne kresťanstvo. Žiadne náboženské napätie sme tam nepostrehli a za zmienku stojí aj fakt, že dvojjazyčné nápisy sú tam na etnicky zmiešaných územiach úplne bežnou záležitosťou. Z miestnych ľudí sme mali dobrý pocit a keď sme niečo hľadali alebo potrebovali poradiť, boli nám veľmi nápomocní.

S ruštinou sa tam dá dohovoriť úplne bez problémov, a to aj vo vidieckych oblastiach. Miestne deti totiž navštevujú buď kirgizské školy, kde sa však povinne učia ruštinu, alebo ruské školy, kde sa zasa naučia po kirgizsky.

Koľko dní ste strávili v divočine? Čo pre vás bolo najnáročnejšie, či už psychicky alebo fyzicky?

V prírode sme strávili 14 dní. Divočinou by som však osobne nazval len ten Ťanšan, v ktorom sme strávili 7 dní.

Dievčatá by asi povedali, že najnáročnejšie boli veľké batohy, ale zo svojho pohľadu by som za najnáročnejšie označil brodenie ľadovcových riek. Teplota, rýchlosť vody a taktiež kamene unášané prúdom rozhodne neboli veľmi príjemné a veľmi skoro sme prišli na to, že ľadovcové rieky je lepšie brodiť za rána.

Stretli ste sa s nejakým nebezpečenstvom?

S niečím vyslovene nebezpečným sme sa nestretli, ale pomerne nepríjemné bolo, keď nás dopravní policajti odstavili v jednom takmer štvortisícovom sedle s tým, že pod sedlom spadla skalná lavína a možno až do nasledujúceho dňa, kým cestu poriadne nespriechodnia a nezabezpečia, tam budeme musieť ostať čakať. Vody tam síce bolo dosť, ale batohy sme mali takmer vyjedené, a tak sme z toho boli trochu v strese. Našťastie, keď sme zašli za cestármi a poprosili ich o jedlo, dali nám dva bochníky chleba, a tak sme hlad mali čím zahnať. Asi netreba zdôrazňovať, že keď nás po takmer pol dni čakania pustili ďalej, boli sme "šťastní ako blchy".

Čo bol pre teba najsilnejší zážitok z cesty?

Najsilnejším zážitkom pre mňa bolo, keď sme s domácimi sedeli v jurte a ich deťom sme darovali klasické okrúhle lízanky zo Slovenska. Ich najmladšia dcéra si z obalu (ktorý by sme my bez rozmýšľania pokrčili a v lepšom prípade odhodili do koša na plasty) urobila čosi ako lopatku a začala sa s ňou hrať a naberať na ňu omrvinky roztrúsené po stole.

Prezentáciu Paľa Devečku môžete vidieť na festivale Hory a mesto 2018.

Fórum nová téma
Západným a východným Ťanšanom 23/03/18 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Veľká Baňa z Rače začiatkom jari Veľká Baňa je neznačený kopec nad bratislavskou Račou s nadmorskou výškou 444 m n. m. Okrem estetického čísla ma na mape doteraz nezaujala, hoci jej okolím sme sa motali veľakrát. Tohtoročnú jar sme ju konečne objavili a asi bude v našich popoludňajších vychádzkach figurovať častejšie. 06/06/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Správa Ministerstvo chce dať ŠOP právo zakázať plošné výruby V stredu 29. mája by sa na rokovanie vlády mala dostať novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ňou chce zakázať plošné výruby v chránených územiach od 2. stupňa ochrany. Štátna ochrana prírody (ŠOP) by mala mať rozhodujúce slovo pri plánovanej i náhodnej ťažbe. Novela obsahuje aj záväzok dosiahnuť bezzásahový stav najmenej na polovici územia národných parkov. 24/05/19 Soňa Mäkká Správy
Rozhovor Dvořák z NP Šumava: prirodzená obnova ide lesu veľmi dobre Najväčší český národný park Šumava prešiel tak ako Tatry veternou a lykožrútovou kalamitou. Rozprávali sme sa s Jánom Dvořákom zo správy parku o tom, ako sa po dvanástich rokoch od víchrice územie spamätáva, prečo Šumavu ľudia navštevujú, o novej zonácii či sprevádzaných túrach divočinou. 22/05/19 Soňa Mäkká Rozhovory
Najnovšie články na titulke
 
Túra Takmer Ilavská 25-ka Už dlhšie som plánoval atraktívny okruh z Hornej Poruby. Chcel som vybehnúť na Vápeč, Sokol, Vlčinec, a keď sa podarí, rád by som si pozrel aj Sokoliu nad Iliavkou. Na prechádzku som sa vybral v sobotu a zhodou okolností sa práve vtedy išla Ilavská 25-ka. Absolvoval som takmer totožnú trasu naopak, vďaka čomu som niektorých turistov stretol dvakrát za deň. Na poslednej kontrole na Vlčinci mi dokonca chceli dať pečiatku, akurát nemali kam. dnes Martin Knor Strážovské vrchy
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. včera Boro Tomis Príbehy
Správa Ministerstvo chce dať ŠOP právo zakázať plošné výruby V stredu 29. mája by sa na rokovanie vlády mala dostať novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ňou chce zakázať plošné výruby v chránených územiach od 2. stupňa ochrany. Štátna ochrana prírody (ŠOP) by mala mať rozhodujúce slovo pri plánovanej i náhodnej ťažbe. Novela obsahuje aj záväzok dosiahnuť bezzásahový stav najmenej na polovici územia národných parkov. 24/05/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Západným a východným Ťanšanom 23/03/18 00:00 nová téma
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.63 (0.17)