Vábenie výšok

Film mapuje históriu slovenského expedičného horolezectva, počnúc dvoma expedíciami do Hindukúšu v 60. rokoch, cez expedície na Nanga Parbat, Makalu, Mount Everest či Lhoce Šar a ďalšie osemtisícovky, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1969 - 1987. Keďže himalájske expedície organizoval predovšetkým Ivan Gálfy, veľká časť dokumentu je o ňom a o zákulisí organizovania týchto náročných podujatí. Divák je rýchlo vtiahnutý do toho, ako dať dokopy personálne obsadenie aj materiálne vybavenie, to všetko v rámci podmienok socialistického Československa, keď politika zasahovala nielen do toho, koľko devíz mali horolezci so sebou (takmer nič a do Ázie viezli ešte aj ryžu), ale aj do zloženia vrcholového tímu. Dosť možné, že sa pravidlo “zhora” o tom, že vrcholové družstvo musí mať českého člena, bez ohľadu na aktuálnu výkonnosť a zdravotný stav členov expedície, podpísalo na úmrtiach dvoch českých horolezcov na expedíciách Makalu 1973 a Makalu 1976.

Film je poskladaný z výpovedí účastníkov expedícií, ktoré sa prelínajú s dobovými nahrávkami zobrazujúcimi život v ČSSR a horolezcov samotných (na expedíciách, pri návrate, na prijatí u prezidenta atď). Trasy výstupov sú prehľadne zobrazené na leteckej fotomape. Pavol Barabáš prebral všetky expedície, nielen Gálfyho, ale aj Keleho a Fialu/Orolína, pri každej zdôraznil niečo charakteristické. Napríklad pri prvej expedícii na Makalu bol úspech poznačený zraneným českým horolezcom Janom Kounickým, ktorý si pri zostupe zlomil chrbticu. Ostatní členovia s umierajúcim strávili šesť dní v stane a napokon ho tam museli nechať.

O výstupe južnou stenou na Lhoce Šar Messner povedal, že to je projekt roku 2000. Československá expedícia sa konala v roku 1984. Zoltán Demján hovorí, že sa v poslednej časti výstupu pod kolmou stenou zhodli, že sa to nedá vyliezť a zvyšok družstva sa už otočil. On šiel ešte k tej stene, aby dolu zreferoval, prečo konkrétne sa to nedá vyliezť. Na mieste však zistil, že to ide a vystúpil až na vrchol.

Režisér sa takto plynulo prepracúva cez jednotlivé expedície a pomaly vytvára skladačku, z ktorej je zrejmý vtedajší tímový duch expedičného horolezectva. Všetci sa tešili z dosiahnutia vrcholu bez ohľadu na konkrétne osoby, ktoré sa na vrchol postavili. Každý prispel svojím dielom pri nosení nákladu, ťahaní fixov, budovaní výškových táborov. Svoju rolu hral aj záujem o zahraničné, nie tak ľahko dostupné hory. Postupne sa však expedičné horolezectvo začalo meniť. Najmä mladšia generácia snívala o alpskom štýle, o tom, že každý by mal mať šancu dosiahnuť vrchol. Takto vznikla aj rebélia voči vedúcemu výpravy I. Gálfymu pri expedícii na Mt. Everest v roku 1987, kedy sa skupina lezcov pokúsila o výstup inou cestou, než bola hlavným cieľom výpravy. Výpovede zachytávajú aj postupné zmeny v medziľudských vzťahoch. Účastníci expedícií sa navzájom podozrievali, že iní sa šetria, aby boli viac fit a lekár im dovolil ísť ako “najzachovanejším” na vrchol.

Vo filme vystupujú horolezecké legendy ako samotný Ivan Gálfy, Róbert Gálfy, Michal Orolín, Ivan Fiala, Zolo Demján, Jarýk Stejskal, Gejza Haak, expedičný lekár Leoš Chládek a iní. Účinkuje aj chatár Viktor Beránek, ktorý spomína, ako bol Ivan Gálfy spätý s Chatou pod Rysmi. Mali rovnaký deň narodenia/otvorenia chaty a fakticky aj úmrtia, pretože Gálfy zomrel v deň, keď robotníci rozbili posledný kameň zo starej chaty.

Vábenie výšok je vynikajúci film, informačne veľmi nabitý, po 110 minútovej kinoverzii divák odchádza s celkom komplexnou predstavou o tomto úspešnom expedičnom období. A je veľmi hodnotné, že priame výpovede účastníkov sa takto zachovajú pre ďalšie generácie.