Pavol Barabáš uvádza svoj film na festivale Hory a mesto, foto Vladimír Kuric
Recenzia

Vábenie výšok

25. 03. 2018
Prvý večer tohtoročného festivalu horských filmov Hory a mesto patril okrem iného dokumentu Vábenie výšok od Pavla Barabáša. Téma horolezectva vo vysokých nadmorských výškach ma vždy zaujímala, po večeroch leziem s Messnerom, Herzogom, Venablesom či Krakauerom a tak som bola obzvlášť zvedavá na dokument o slovenskom himalájskom horolezectve.

Film mapuje históriu slovenského expedičného horolezectva, počnúc dvoma expedíciami do Hindukúšu v 60. rokoch, cez expedície na Nanga Parbat, Makalu, Mount Everest či Lhoce Šar a ďalšie osemtisícovky, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1969 - 1987. Keďže himalájske expedície organizoval predovšetkým Ivan Gálfy, veľká časť dokumentu je o ňom a o zákulisí organizovania týchto náročných podujatí. Divák je rýchlo vtiahnutý do toho, ako dať dokopy personálne obsadenie aj materiálne vybavenie, to všetko v rámci podmienok socialistického Československa, keď politika zasahovala nielen do toho, koľko devíz mali horolezci so sebou (takmer nič a do Ázie viezli ešte aj ryžu), ale aj do zloženia vrcholového tímu. Dosť možné, že sa pravidlo “zhora” o tom, že vrcholové družstvo musí mať českého člena, bez ohľadu na aktuálnu výkonnosť a zdravotný stav členov expedície, podpísalo na úmrtiach dvoch českých horolezcov na expedíciách Makalu 1973 a Makalu 1976.

Film je poskladaný z výpovedí účastníkov expedícií, ktoré sa prelínajú s dobovými nahrávkami zobrazujúcimi život v ČSSR a horolezcov samotných (na expedíciách, pri návrate, na prijatí u prezidenta atď). Trasy výstupov sú prehľadne zobrazené na leteckej fotomape. Pavol Barabáš prebral všetky expedície, nielen Gálfyho, ale aj Keleho a Fialu/Orolína, pri každej zdôraznil niečo charakteristické. Napríklad pri prvej expedícii na Makalu bol úspech poznačený zraneným českým horolezcom Janom Kounickým, ktorý si pri zostupe zlomil chrbticu. Ostatní členovia s umierajúcim strávili šesť dní v stane a napokon ho tam museli nechať.

O výstupe južnou stenou na Lhoce Šar Messner povedal, že to je projekt roku 2000. Československá expedícia sa konala v roku 1984. Zoltán Demján hovorí, že sa v poslednej časti výstupu pod kolmou stenou zhodli, že sa to nedá vyliezť a zvyšok družstva sa už otočil. On šiel ešte k tej stene, aby dolu zreferoval, prečo konkrétne sa to nedá vyliezť. Na mieste však zistil, že to ide a vystúpil až na vrchol.

Režisér sa takto plynulo prepracúva cez jednotlivé expedície a pomaly vytvára skladačku, z ktorej je zrejmý vtedajší tímový duch expedičného horolezectva. Všetci sa tešili z dosiahnutia vrcholu bez ohľadu na konkrétne osoby, ktoré sa na vrchol postavili. Každý prispel svojím dielom pri nosení nákladu, ťahaní fixov, budovaní výškových táborov. Svoju rolu hral aj záujem o zahraničné, nie tak ľahko dostupné hory. Postupne sa však expedičné horolezectvo začalo meniť. Najmä mladšia generácia snívala o alpskom štýle, o tom, že každý by mal mať šancu dosiahnuť vrchol. Takto vznikla aj rebélia voči vedúcemu výpravy I. Gálfymu pri expedícii na Mt. Everest v roku 1987, kedy sa skupina lezcov pokúsila o výstup inou cestou, než bola hlavným cieľom výpravy. Výpovede zachytávajú aj postupné zmeny v medziľudských vzťahoch. Účastníci expedícií sa navzájom podozrievali, že iní sa šetria, aby boli viac fit a lekár im dovolil ísť ako “najzachovanejším” na vrchol.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Vo filme vystupujú horolezecké legendy ako samotný Ivan Gálfy, Róbert Gálfy, Michal Orolín, Ivan Fiala, Zolo Demján, Jarýk Stejskal, Gejza Haak, expedičný lekár Leoš Chládek a iní. Účinkuje aj chatár Viktor Beránek, ktorý spomína, ako bol Ivan Gálfy spätý s Chatou pod Rysmi. Mali rovnaký deň narodenia/otvorenia chaty a fakticky aj úmrtia, pretože Gálfy zomrel v deň, keď robotníci rozbili posledný kameň zo starej chaty.

Vábenie výšok je vynikajúci film, informačne veľmi nabitý, po 110 minútovej kinoverzii divák odchádza s celkom komplexnou predstavou o tomto úspešnom expedičnom období. A je veľmi hodnotné, že priame výpovede účastníkov sa takto zachovajú pre ďalšie generácie.

Fórum 5 príspevkov
Vábenie výšok 19/07/18 09:19 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Recenzia Karol Kaliský: Rok v divočine Knihy s horskou tematikou zaberajú značnú časť našej knižnice. Koncom januára sem pribudla publikácia Rok divočiny od Karola Kaliského. Vytiahla som ju opäť teraz s príchodom dlhých zimných večerov, kedy sa aj deti s obľubou prehrabávajú v prírodopisných a geografických knihách. dnes Soňa Mäkká Mapy a knihy
Túra Na Kráľovu hoľu cez Kráľovu skalu Na ikonickú Kráľovu hoľu vedie viacero značiek. My sme sa na ňu vybrali po zelenej z Telgártu, cez Kráľovu skalu, ktorá mala byť pôvodne cieľom detskej túry. No naši chlapci dali najavo, že už si nechcú kopec s vysielačom obzerať len zospodu. včera Soňa Mäkká Nízke Tatry
Túra Plavecký Peter – Buková na popoludnie Názov zľahka odkazuje na sériu kratších túričiek, ktorú sme uverejňovali už veľmi dávno. V tomto prípade ide skôr o túru na dopoludnie, no koncept je rovnaký. Opúšťame záhorácku chalupu a keďže nemáme dlhú cestu, chceme sa ešte niekde nenáročne prejsť. Pohľad do mapy ponúkol trasu z Plaveckého Petra lesom popri meandroch potoka Hrudky k vodnej nádrži Buková. 19/11/20 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Karol Kaliský: Rok v divočine Knihy s horskou tematikou zaberajú značnú časť našej knižnice. Koncom januára sem pribudla publikácia Rok divočiny od Karola Kaliského. Vytiahla som ju opäť teraz s príchodom dlhých zimných večerov, kedy sa aj deti s obľubou prehrabávajú v prírodopisných a geografických knihách. dnes Soňa Mäkká Mapy a knihy
Túra Na Kráľovu hoľu cez Kráľovu skalu Na ikonickú Kráľovu hoľu vedie viacero značiek. My sme sa na ňu vybrali po zelenej z Telgártu, cez Kráľovu skalu, ktorá mala byť pôvodne cieľom detskej túry. No naši chlapci dali najavo, že už si nechcú kopec s vysielačom obzerať len zospodu. včera Soňa Mäkká Nízke Tatry
Rada Ako kakáte v lese? Sú to úplne základné potreby, týkajúce sa každého turistu bez ohľadu na kondičku či výbavu, avšak v turistických príručkách či v návštevných poriadkoch národných parkov sa o nich nič nedozviete. Áno, odpadky je potrebné brať so sebou, ale o tom, že aj toaleťák je odpad, už všetci taktne mlčíme a väčšina si to vysvetľuje tak, že to vlastne nie je odpad. 25/11/20 Lenka Rusnáková Strava a pitie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vábenie výšok 19/07/18 09:19 5 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.85 (0.28)