Túra

Slovenská 56-stka alebo od Burdy až na Gerlach 3.

08.04.18
V tretej časti seriálu zablúdim na vrcholy Veľký Kriváň, Strážov, Plešivec (pohorie Burda) a Inovec. Každý z vrchov je úplne iný. Preto si myslím, že každý turista si príde na svoje. Veď sa presvedčte sami a poďte na vrchy so mnou aspoň prostredníctvom fotiek a textu.

Veľký Kriváň (1709 m)

Vrátna dolina – Snilovské sedlo – Veľký Kriváň – Snilovské sedlo – Vrátna dolina

Prvovýstup: 30. 9. 2017

V rovnakom zložení ako na Veľký Choč, len o jedného člena menej, sa vydávame na Veľký Kriváň. Vyrážame z Vrátnej doliny, kde zaparkujeme auto. Už na prvý pohľad je tu veľmi veľa turistov. Od Chaty Vrátna sa vydávame po zelenej značke smerom na Veľký Kriváň. Najskôr postupujeme serpentínami cez les. No tento kopec nám nič nedaruje zadarmo, chodník je zrazu strmý a práve preto sa naša skupina po chvíli rozpadá. Každý ideme individuálne svojím tempom.

Kopček po hornú stanicu lanovky nám zabral asi 1,5 h. Pri hornej stanici sa naša skupina dáva opäť dokopy. No keďže pred záverečným výstupom na Veľký Kriváň sa treba posilniť, tak práve tu. Po 20-minútovom oddychu vyrážame po zelenej značke do Snilovského sedla, kde odbáčame doprava a po červenej značke s miernym stúpaním vystupujeme na vrchol. Je odtiaľ krásny výhľad, no na môj vkus až príliš veľa turistov. Takže si treba počkať, kým sa vôbec môžeme odfotiť na vrchole.

Po nasýtení sa výhľadmi zostupujeme späť do Snilovského sedla, kde ešte navrhujem výstup na Chleb (1646 m), no kamarátova boľavá noha plán zrušila. Chvíľu uvažujeme aj nad tým, že dole pôjdeme kvôli tomu lanovkou. Keď vidíme cenu za jazdu dolu, tak aj noha prestáva bolieť. Strmým zostupom dolu sa dostávame za 1,5 h na parkovisko. Veľký Kriváň, ako aj celá Malá Fatra poskytujú krásne výhľady na okolie, no je tu veľa turistov, a tak treba vystihnúť čas, keď je ich tu čo najmenej. Určite to nebola moja posledná cesta do Malej Fatry.

Strážov (1213 m)

Čičmany – rázc. pod Strážovom – Strážov – rázc. pod Strážovom – Čičmany

Prvovýstup: 30. 10. 2017

Na tomto vrchu prišlo vnuknutie od dvoch turistov na napísanie série článkov a založenie facebookovej skupiny. Takže, ak to práve čítate, rád vás pozdravujem. Na Strážov sa vyberám cez prvú kalamitu tejto zimy. Po predchádzajúcich výstupoch v skupine idem znovu sólo. Na Strážov sa vyberám zo známej obce Čičmany.

Po červenej značke prechádzam cez obec a obdivujem miestnu ľudovú architektúru. Za obcou treba vyjsť na hlavnú cestu a pokračovať po jej okraji až po prvú odbočku na lesnú cestu. Občas sa tu značka stratí, ale stále treba ísť len po ceste. Potom odbáčam doprava na lesnú cestu a pokračujem ďalej po nej, až kým sa nedostanem ku skladu dreva. Tu stretávam ďalších turistov, ktorí idú na vrchol. Keďže mám rýchlejšie tempo, obieham ich a takzvaným panenským snehom pokračujem po červenej značke. Značka vedie popri potoku, až kým neprídem k strmému svahu, tu treba odbočiť doľava. Na krátkom úseku je svah naozaj strmý a v snehu sa na ňom dosť šmýka.

Keď vyjdeme strmé stúpanie, dostávame sa k rázcestiu pod Strážovom. Naďalej pokračujem po červenej značke doľava. Pokračujem cez les, až kým sa nedostanem na lúku, kde je smerovník sedlo pod Strážovom. Stretávam tu dvoch fajn turistov, s ktorými vystúpim na vrchol Strážova. Rozprávam im o 56-stke a tu prichádza moment, kedy sa rozhodnem, že o tom predsa len niečo napíšem.

Cesta na vrchol mi trvala presne 1,5 h. Po polhodinke na vrchole zostupujeme späť do sedla pod Strážovom. Z lúky je výhľad na Lúčanskú časť Malej Fatry a hlavne na vrch Kľak (1352 m), ktorý sa skrýval v oblakoch. V sedle sa rozlúčim so spolubojovníkmi a pokračujem späť do Čičmian. Na Strážove som nabral veľa chuti k zdolávaniu ďalších najvyšších vrchov.

Burda - Plešivec (395 m)

Kováčov, domov dôchodcov – Panský les – Pod Kráľovou horou – Plešivec – Burdov – Plešivec – Pod Kráľovou horou – Panský les – Vyhliadka skaly – Kováčov, domov dôchodcov

Prvovýstup: 16. 11. 2017

Pravdupovediac som od slovenského trpaslíka nemal žiadne očakávania. Jednoducho si ho prejdem do počtu. No aj malé pohorie má svoje naj. Je najmenšie na Slovensku, najteplejšie a najnižšie. Ďalšou zaujímavosťou je, že sa tu do Dunaja vlievajú dve rieky - Hron a Ipeľ.

Túru začínam v osade Kováčov pri domove dôchodcov. Hneď pri domove dôchodcov strácam červenú značku a neviem kadiaľ ísť ďalej. Intuitívne idem doľava popri koľajniciach, až zbadám vpravo smerovník zarastený v kríkoch, a tak idem doprava. Tu je na krátkom úseku strmé stúpanie, no potom je to len veľmi mierny kopec až po kótu Panský les (344 m). Smerovka tvrdila, že to sem trvá hodinku a ja som tu za expresných 18 minút, veď predsa vo väčšej nadmorskej výške aj žijem.

Pod kótou Panský les (344 m) idem doprava a pokračujem dolu kopcom po modrej značke. Prejdem cez lúku a pokračujem stále po modrej. Pri smerovníku pod Kráľovou horou opúšťam značený chodník. Tu treba pokračovať stále rovno po lesnej ceste, aj keď bude trochu zarastená. Keď uvidíte na pravej strane starý, rozpadajúci sa krmelec a posed, tak treba odbočiť doprava do lesa. Už treba len stúpať na najvyššie miesto, ktoré máme pred sebou až uvidíme malú čistinku uprostred lesa. Na čistinke je triangulačný bod a toto je najvyšší bod pohoria Burda, kóta nazývaná Plešivec (395 m).

Keďže je opadnuté lístie, uchváti ma pohľad na Katedrálu Panny Márie a svätého Adalberta v maďarskom Ostrihome. Po fotodokumentovaní vrcholu zostupujem do sedla a vyškriabem sa na susedný vrch Burdov (388 m). Tu som našiel ďalšiu čistinku, z ktorej je výhľad na Dunaj a do Maďarska. Problém je, že neviem nájsť vrcholový bod Burdova. Chvíľu tu pobehujem ako splašené teľa, až nájdem triangulačný bod, ktorý zrejme označuje najvyšší bod vrchu.

Z Burdova sa vraciam späť na Plešivec a odtiaľto po ceste a modrej značke ku kóte Panský les (344 m). Tu si urobím asi 10-minútovú zachádzku k výhľadu Skaly. A tu prichádza to najlepšie z celej túry, krásny výhľad na Dunaj, maďarské mesto Ostrihom (Esztergom) a na mesto Štúrovo. Najviac ma uchváti výhľad na krásnu katedrálu v Ostrihome, je to naozaj obrovská budova. Pekný výhľad, ktorý by som od nízkeho pohoria nečakal. Hoci je horšia viditeľnosť, posedím si pri tomto výhľade aspoň 30 minút. Potom sa vraciam pod kótu Panský les a po červenej značke späť k domovu dôchodcov.

Zabudnuté pohorie si ma získalo výhľadmi, ktoré som neočakával a v lete sa sem ešte vrátim. Trasa má asi 13 km a prevýšenie 281 metrov, takže to nie je veľmi namáhavá túra. Dá sa tu aj dobre poblúdiť, keďže na najvyšší vrch nevedie turistický chodník. Každému milovníkovi slovenských hôr odporúčam navštíviť toto malé pohorie.

Inovec (1042 m)

Dubodiel – Inovec – Dubodiel

Prvovýstup: 24. 11. 2017

Neviem sa rozhodnúť medzi vrchmi Flochová (1317 m) a Inovec (1042 m). Keďže posledné dva dni je inverzné počasie a na Inovci je rozhľadňa, je rozhodnuté. Ďalšia cesta povedie na Inovec. Na kopček sa vyberám z obce Dubodiel po modrej značke. Chvíľu idem cez dedinu po asfaltovej ceste a neskôr pokračujem doprava do lesa. Miernym stúpaním pokračujem cez les po modrej značke. Po 10 minútach kráčania vstupujem do hustej hmly. Na niektorých miestach nie je vidieť ani na 20 metrov. Veľmi chválim miestne značenie, ktoré je tu veľmi dobré a nestratíte sa ani v hustej hmle. Prakticky celý úsek turistického chodníka kopíruje lesné cesty, ktoré vyzerajú skôr ako off-roadová dráha. Čiže si užijete dosť blata a na vrchole trochu snehu, ak sem vyrazíte v dátume, v ktorom som tu bol.

Jedna časť túry pod vrcholom, ktorá vedie cez ihličnatý les mi veľmi pripomína Nízke Tatry. Vec, ktorá ma ale veľmi neteší je, že hmla je stále hustá a moje nádeje na peknú inverziu sa rozplývajú. Tesne pod vrcholom akoby zázrakom začína hmla ustupovať. Toto ma veľmi nabilo energiou a pridávam do kroku. Keď prichádzam na vrchol, hneď bežím po schodoch na vrchol rozhľadne. A tu prichádza najväčšia odmena, krásny výhľad. V smere na západ trčí z inverzie len Veľká Javorina (970 m) a zrejme Vršatské bradlá - Chmeľová. V smere na východ je to pestrejšie, vidíme Kľak (1352 m), Strážov (1213 m), Martinské hole, celý hrebeň Veľkej Fatry, Vtáčnik (1346 m), Veľký Inovec (901 m) a matne sa črtá aj hrebeň pohoria Tribeč. Naozaj krásny výhľad.

Na vrchole rozhľadne strávim asi 45 minút, potom zídem dolu a dám si obed v prístrešku. Medzitým ešte diskutujem s ďalšími turistami na vrchole. Po obednej prestávke sa pomaly poberám späť do obce Dubodiel. Keďže hmla ustúpila nižšie, posledným výhľadom v rúbanisku sa lúčim s vrchom, ktorý mi poskytol jeden z najkrajších výhľadov. Túra má spolu asi 13 km a prevýšenie 722 metrov. Počas celej trasy je terén dosť mierny, takže pre zdatnejších turistov je to ľahká prechádzka.

Zhrnutie

Každý vrch mi prináša nové zážitky a skúsenosti. Postupom času zisťujem, že nie vždy sú najkrajšie najmohutnejšie vrchy. Veľmi na to vplýva aj ľudský faktor a preto je niekedy krajší opustený Plešivec, ako preľudnený Veľký Kriváň. Na ďalších vrchoch zase stretnem naozaj dobrých ľudí, ako sa mi to stalo na Strážove a Inovci. Inde zase vidím len zničenú prírodu pre vidinu peňazí a na ďalšom zabudnutý vrch s nedotknutou prírodou. Ale každý z týchto vrchov má svoje špecifické naj, pre ktoré sa ho oplatí navštíviť.

Predchádzajúca časť putovania

Fórum 4 príspevky
Slovenská 56-stka alebo od Burdy až na Gerlach 3. 17/04/18 20:51 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Veľkofatranská magistrála (stretnutie s medveďom) Na Veľkofatranskú magistrálu som sa chcel vydať už od konca jari. Čakal som však na to, kým zmizne posledný sneh z hrebeňa. Koncom apríla som z okna vlaku videl, že na hrebeni je už len pár fľakov snehu, a tak som hneď celý natešený začal vyberať termín, kedy sa tam vyberiem. Rázny škrt cez rozpočet mi urobilo upršané májové počasie, a tak sa sem nakoniec dostávam až v prvom letnom mesiaci jún. 15/09/19 Pavel Forgáč Veľká Fatra a Choč
Túra Krajinou pralesov - prechod cez Vihorlatské vrchy Pre mňa, ako turistu, ktorý žije na rozhraní západného a stredného Slovenska sú Vihorlatské vrchy dosť vzdialené. Už viackrát som popri nich išiel, ale nikdy som do nich priamo nezavítal. Tento rok som si však naplánoval väčšiu poznávačku východného Slovenska, a tak boli jedným z cieľov samozrejme aj Vihorlatské vrchy. 02/09/19 Pavel Forgáč Vihorlatské vrchy
Extra Najstaršie kostolíky na Slovensku Minulú jeseň som plánoval malú túru na vrch Marhát v pohorí Považský Inovec. Ako to už býva zvykom, najskôr som len tak blúdil prstom po mape a zvažoval, odkiaľ tam pôjdem. Práve vtedy ma zaujal malý kostolík nad obcou Nitrianska Blatnica. Chcel som si o ňom niečo zistiť, a tak som začal trošku pátrať čo je to za stavbu. 29/08/19 Pavel Forgáč Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Správa Novela zákona o lesoch by mala pomôcť ochrane prírody Minulý týždeň schválil parlament popri novele zákona o ochrane prírody a krajiny aj novelu zákona o lesoch. Tá obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré môžu pomôcť ochrane prírody. Paradoxne ide o prvý všeobecne záväzný právny predpis definujúci bezzásahový režim v slovenskej legislatíve. Okrem iného sa zaoberá ochranou pralesov a pralesových zvyškov, povoľuje tiež pasenie hospodárskych zvierat na lesných pozemkoch, ak si to vyžaduje program starostlivosti o chránené územie. Podľa zákona o ochrane prírody sa budú schvaľovať programy starostlivosti na územiach NATURA 2000. dnes Soňa Mäkká Správy
Ferrata Dolomity – Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro Tofany sú jednou z najznámejších častí Dolomitov. Výstup na Tofanu di Rozes som opísal v minulom článočku, v tomto opíšem okruh cez Tofanu di Mezzo a Tofanu di Dentro, ktorý som absolvoval hneď ďalší deň. Až večer pred túrou som si pozrel odhadované časy ferrát a trochu som sa naľakal. Naštudoval som si zopár ústupových trás, avšak dúfal som, že okruh zvládnem celý podľa pôvodného plánu. dnes Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Extra Štátne lesy TANAP-u neuznávajú niektoré pralesy a rúbu v nich Kým LESY SR v pralesoch vymapovaných občianskym združením PRALES nezasahujú, ich sesterská organizácia Štátne lesy TANAP-u spochybňuje existenciu viacerých pralesov a rúbe v nich. ŠL TANAP-u fungujú samostatne, na dohode medzi Lesmi a mimovládnymi organizáciami PRALES a WWF o nezasahovaní v pralesoch sa nezúčastňujú. včera Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Slovenská 56-stka alebo od Burdy až na Gerlach 3. 17/04/18 20:51 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Malá Fatra (Krivánska Fatra), Strážovské vrchy, Burda, Považský Inovec

  • Počet dní
    • 4

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1709 m n. m. – Veľký Kriváň

    • min: 105 m n. m. – Kováčov

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 563 m

    • klesanie: 563 m

  • Vzdialenosť
    • 6 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 30.10.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9547 ° SŠ
      dĺžka: 18.5159 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.76191 ° SŠ
      dĺžka: 18.10739 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • bufet v Snilovskom sedle

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Vrátna (bus, záchytné parkovisko)
      Čičmany (bus)
      Štúrovo (vlak, bus) - Kováčov (vlak, bus)
      Bánovce nad Bebravou (vlak, bus) - Dubodiel (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.14 (0.4)