Príbeh

Jarný čunder do Pivonic

06.04.18
Bolo to v roku 1966. Sedeli sme s kamarátom Fredom pri pive a plánovali, že by sme sa vybrali do Bystřice nad Pernštejnem za naším kamarátom Siginom, ktorý tam chodil do školy. Vlastne so Siginom sme už boli dohovorení, len sme plánovali vlaky a podobne.

Sigin nám sľúbil, že budeme môcť prespať u neho na internáte, ktorý bol v bývalom skautskom zrube – klubovni na konci mesta. Napriek zaistenému nocľahu sme sa dohovorili, že spacáky berieme so sebou, lebo boli takmer nové a my sme sa nemohli nasýtiť komfortu spania, ktorý poskytovali. Keď sme sa tak dohovárali, prisadol si k nám kamarát Kuzdra, a že on by tiež išiel s nami. A keďže sme nemali nič proti tomu, tak sme povedali, že dobre a bolo rozhodnuté.

Na vlak sme nastupovali v sobotu ráno niečo po šiestej hodine, pretože som mal ešte nočnú zmenu, a tak som išiel rovno z roboty. V Skalici bolo teplo a krásne. Kvitli stromy, tráva sa už zelenala, fialky voňali, a my, naivky jedny, sme si mysleli, že je to tak všade. A prečo nie? Veď už bol koniec apríla. Lenže ako si to tak hrkoceme osobákom na sever, akosi sa začalo zaťahovať a než sme prišli do Bystřice nad Perštejnem, teplota klesla aspoň o 10 °C a veru aj zasnežilo. V podstate nám to bolo jedno. Nocľah na intráku a perové spacáky to istili. Len Kuzdra bol akýsi nervózny a stále sa pýtal, či je ten intrák istý. Nuž, čo sme mu mali povedať?

Na stanici nás Sigin čakal. Zvítali sme sa, dali si jednu desiatku v staničnej krčme a tam zo Sigina vyliezlo, že na internáte nebudeme môcť spať, pretože mali nejaký „průser“, a tak majú zarazené odchody domov a o tom, že by sme tam spali, sa nedá ani uvažovať. Fíha. Tak toto úplne zmenilo situáciu. Sigin, ktorý nás mal sprevádzať údolím riečky Bystřice, kde malo kemp niekoľko trampských osád, s ktorými sa Sigin skamarátil, nás nielenže nemohol sprevádzať, ale musel byť o 19-tej hodine na internáte. No čo sa dalo robiť. Museli sme vymyslieť náhradný plán. „Viete čo?“ hovorí Sigin, „Zavezieme sa autobusom do Pivonic. Tam si vybehneme na hrad Zubštejn, kde sú nejaké zachovalé pivničné miestnosti a tam by ste mohli prespať.

Bolo rozhodnuté. Našli sme si autobus, v krčme počkali na jeho príchod a za pár minút sme boli v Pivoniciach. Na hrad sme vybehli ako srnky. Lenže potom sa všetko zmenilo. Kamenné polozrúcaniny naozaj neposkytovali žiadny perspektívny nocľah. Okolo bola asi 5-centimetrová vrstva snehu a hlavné bolo to, že kamarát Kuzdra sa zrazu priznal, že on veru nemá žiadny spacák, iba jednu obyčajnú deku. No a bolo vymaľované. S dekou by jednoducho zmrzol. A vtedy Sigina napadla posledná možnosť.

Chalani,“ hovorí, „zbehneme dolu do Pivonic. Zájdeme do krčmy a tam sa pozrieme po jednom chlápkovi, ktorý občas necháva prespať u seba v stodole vandrákov. Volá sa Tonda Lahodný. Niektorí hovoria, že je trochu prihriaty a vraj za to aj sedel, ale on hovorí, že to bolo za špionáž pre USA. Ale ja by som povedal, že je to skôr magor. Stále sa bojí, že ho prenasleduje ŠTB a KGB. A že za ním posielajú agentov provokatérov. No a nenávidí komunistov. Ale bacha, hovorte s ním opatrne, neprovokujte a nesmejte sa mu ani za chrbtom, lebo on sa zrazu prudko otočí, a keď bude vidieť, že sa mu smejete, máte po chlebe.

A tak sme išli. Studeným večerom sme prišli do krčmy. Mali sme šťastie, pretože Tonda Lahodný tam sedel. Jedol jednu tatranku za druhou a zapíjal to žltou, mocne bublinkovou malinovkou priamo z fľaše. Ako to vyzeralo vo fľaši, radšej nechcite vedieť. Sigin Tondu priateľsky pozdravil a predstavil nás. No a aby bolo hneď jasno, tak sa ho rovno spýtal, či by nás nenechal prespať v stodole. Tonda dobrých päť minút nereagoval, len sa podozieravo obzeral a jedol tatranky. A potom nás začal máličko kádrovať, vraj odkiaľ sme, čo robíme a kde a čo študujeme. Dal nám niekoľko naozaj odborných otázok, na ktoré mu odpovedal Fred a potom máličko a opatrne zatočil do politiky. Boli sme správne informovaní, a tak sme svoj odpor k režimu formulovali potuteľne a opatrne a mali sme úspech.

Po kádrovaní konečne povedal, že áno, môžeme u neho v stodole prespať. Povedal: „Pánové, moje stodola je vám zcela k dispozici. Soudruzi ať jdou na mráz, ale vy jste naši.“ A je tam vraj kopec sena, a tak nám tam bude teplo a príjemne. Ešte sa rafinovane spýtal, či fajčíme. Keď sme odpovedali kladne, zhabal nám všetkým zápalky a po hodine veľmi čudnej debaty sme si to s ním šliapali nocou cez Pivonice k nemu domov. Sigin odišiel posledným autobusom späť do Bystřice nad Perštejnem, a tak sme sa museli spoľahnúť na čudáka a cvoka Tondu.

Tonda nás zaviedol do dvora, kde stála jeho veľká stodola. Otvoril vráta a baterkou nám zasvietil dnu. V stodole bolo naozaj asi tak poldruha metra sena a ja, nevyspatý po nočnej zmene, som už po ničom inom netúžil, len po spánku. Rýchle sme vybalili spacáky a chudák Kuzdra svoju nešťastnú deku. Lenže akú deku. Mala dĺžku asi 160 cm a Kuzdra bol takmer dvojmetrový chlap.

"Čo to máš za deku?" smiali sme sa mu. "To si určite ukradol v kočikárni, keď si išiel na vlak," doberali sme si ho. Ale neváhali sme. Každý sme si vyhrabali v sene malý zákop a seno z neho hádzali na celtu. Potom sme na dno rozložili spacák a celtu so senom stiahli na seba. Bolo nám úžasne. Ale len mne a Fredovi. Kuzdra drkotal zubami a ani za nič si nechcel v sene vyhĺbiť jamu na spanie. A tak sme sa na neho vykašlali. No čo sme mali robiť. Lenže potom Fredy zasvietil baterkou a my sme zistili, že stodola nemá štíty a vietor ženie naprieč stodolou poriadnu snehovú fujavicu. Ale to som takmer spal a môj spánkový dlh po nočnej zmene mi nedovolil žiadnu večernú debatu.

A spali by sme ešte dlho, keby nás hneď ráno na úsvite nezobudil kamarát Kuzdra, ktorý sa triasol od zimy. "Chalani, vstávajte, ja sa musím rozhýbať lebo zmrznem," hovoril. Na sene ležali asi dva centimetre snehu, ale nám v hrobčekoch bolo teplučko. Ale aby sme kamaráta zachránili, vyliezli sme z našich brlohov a začali baliť. Kuzdra využil našu nepozornosť a okamžite sa vtiahol do môjho spacáka a prisahal, že nevylezie, pokiaľ sa nezohreje. A veru by tam zostal dlho, keby sa neotvorili vráta stodoly a náš pán domáci nás pozval na čaj. Za minútku sme boli zbalení a vo vykúrenej kuchyni pili jeho horúci prapodivný čaj. Po polhodinke sme sa poďakovali a vyrazili do sveta.

Značkou sme zbehli do údolia riečky Bystřice a proti prúdu riečky, kopírujúc meandre, sme postupovali okolo mnohých osadných táborísk, totemov a osadných stavieb. Bol to krásny kraj, ale jediní trampi sme tam boli my. Kráčali sme rýchle, aby sme sa zohriali a okolo obeda sme boli v Bystřici nad Perštejnem na stanici. Našli sme si spojenie domov, zjedli jednu staničnú držkovú a päť rožkov (každý) a frčali sme domov.

Tentokrát vo vlaku spal Kuzdra. My sme s Fredom rozoberali Tondu, krajinu, čo sme prešli, trampskú tradíciu v okolí, zimu v noci a nakoniec sme sa dostali v pohode domov. Tak skončil náš prvý čunder toho roku. Žiadna veľká sláva, ale užili sme si to a dodnes si to pamätáme.

V roku 2008 sme urobili vander do tejto oblasti, aby sme si pripomenuli náš dávny zážitok. Lenže všetko bolo inak. V Pivoniciach žiadna krčma, dolina čiastočne zarastená a len pár stôp po aktivite trampov. Bývalú skautskú klubovňu, kde mal Sigin internát, sme nenašli vôbec. A tak nám zo spomienok utkvel v pamäti iba Tonda Lahodný a Kuzdrova kočíková deka.

Diskusia
Jarný čunder do Pivonic 06/04/18 14:30 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Jarný čunder do Pivonic Bolo to v roku 1966. Sedeli sme s kamarátom Fredom pri pive a plánovali, že by sme sa vybrali do Bystřice nad Pernštejnem za naším kamarátom Siginom, ktorý tam chodil do školy. Vlastne so Siginom sme už boli dohovorení, len sme plánovali vlaky a podobne. 06/04/18 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Večer na vandri Capkali sme po zarastenej lesnej ceste, tváre a ramená spálené od slnka a čutory s vodou takmer prázdne. Les okolo cesty sa stále menil. Raz hustý, takmer nepreniknuteľný mladý smrekový porast so zvyškom zhrdzaveného oplotenia, potom staršia, šíra a rozľahlá dubina, ako stvorená na úrodu hríbov, prepadliská mohutných bukov so svojimi šedomodrými kmeňmi, skupinky roztancovaných briez, čo sa pretláčali s uzavretými hlúčikmi červených smrekov a nakoniec aj náš obľúbený voňavý borový háj - ako z rozprávky. 30/03/18 Boro Tomis Príbehy
Predstavenie Moje liehové variče Medzi turistické potreby minulého storočia patrí celkom určite aj malý liehový varič Meva. Pražská spoločnosť Meva ho vyrábala v rôznych veľkostiach, či už tie najjednoduchšie, t. j. taký ako je aj tu predstavovaný exemplár, až po pomerne veľké, dvojhorákové. Ja sám si pamätám, ako ho kamarát vláčil na vandre a ako sme si na ňom varili polievky a čaj. 02/02/18 Boro Tomis Varenie a jedlo
Najnovšie články na titulke
 
Túra Na skok v pralese Chujava (Kujavy) zo Zlatej Bane Predstav si les bez ľudského zásahu, predstav si aké to je, keď sa o všetko stará príroda sama stovky a stovky rokov... Ešte aj na Slovensku existujú takéto úžasné miesta so svojim genius loci. Jedným z takýchto miest je maličký prales v Slanských vrchoch, o ktorom mnoho ľudí nevie. Posledné zákutia divokej prírody ešte dýchajú a prosperujú aj bez pomoci človeka. dnes Stanislav Ďurica Slanské vrchy
Útulňa Rozhľadňa Kloptaň Na diaľkových túrach mám väčšinou dopredu vytipované miesta, kde chcem prenocovať. Človek mieni, ale okolnosti menia. Tak to bolo aj počas Cesty hrdinov SNP (E8) na Duklu, keď som plánoval prenocovať v Trohanke v sedle Tri studne, ale únava a blížiaca sa tma rozhodli, že som nocoval uprostred Volovských vrchov - na Kloptani, v prístrešku pod rozhľadňou. včera Viktor Baláž Volovské vrchy
Túra Nižná Revúca – Zvolen – Kalište – Podkonice Ten pľuhák opäť nesklamal a svojím vytrvalým, neúprosným pípaním ma ťahal zo sladkých driemot. Potrebný a nenávidený zároveň – budík. V chalupe vyhaslo už pred polnocou a do drevenice sa opäť vkradla na pár hodín vyhostená zima. Neveľmi ochotne som opúšťal teplé hniezdočko. Len pár sekúnd v studenej izbe stačilo na dokonalé precitnutie; tu už aj káva bola zbytočná. Rýchlo som zjedol skromné raňajky, zakončené niekoľkými hltmi becherovky. Sparťanské ráno na chalupe som zakončil krátkym pobytom na latríne. 20/04/18 Radoslav Jurčina Starohorské vrchy, Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jarný čunder do Pivonic 06/04/18 14:30 6 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.55 (0.16)