Príbeh

Jarný čunder do Pivonic

06. 04. 2018
Bolo to v roku 1966. Sedeli sme s kamarátom Fredom pri pive a plánovali, že by sme sa vybrali do Bystřice nad Pernštejnem za naším kamarátom Siginom, ktorý tam chodil do školy. Vlastne so Siginom sme už boli dohovorení, len sme plánovali vlaky a podobne.

Sigin nám sľúbil, že budeme môcť prespať u neho na internáte, ktorý bol v bývalom skautskom zrube – klubovni na konci mesta. Napriek zaistenému nocľahu sme sa dohovorili, že spacáky berieme so sebou, lebo boli takmer nové a my sme sa nemohli nasýtiť komfortu spania, ktorý poskytovali. Keď sme sa tak dohovárali, prisadol si k nám kamarát Kuzdra, a že on by tiež išiel s nami. A keďže sme nemali nič proti tomu, tak sme povedali, že dobre a bolo rozhodnuté.

Na vlak sme nastupovali v sobotu ráno niečo po šiestej hodine, pretože som mal ešte nočnú zmenu, a tak som išiel rovno z roboty. V Skalici bolo teplo a krásne. Kvitli stromy, tráva sa už zelenala, fialky voňali, a my, naivky jedny, sme si mysleli, že je to tak všade. A prečo nie? Veď už bol koniec apríla. Lenže ako si to tak hrkoceme osobákom na sever, akosi sa začalo zaťahovať a než sme prišli do Bystřice nad Perštejnem, teplota klesla aspoň o 10 °C a veru aj zasnežilo. V podstate nám to bolo jedno. Nocľah na intráku a perové spacáky to istili. Len Kuzdra bol akýsi nervózny a stále sa pýtal, či je ten intrák istý. Nuž, čo sme mu mali povedať?

Na stanici nás Sigin čakal. Zvítali sme sa, dali si jednu desiatku v staničnej krčme a tam zo Sigina vyliezlo, že na internáte nebudeme môcť spať, pretože mali nejaký „průser“, a tak majú zarazené odchody domov a o tom, že by sme tam spali, sa nedá ani uvažovať. Fíha. Tak toto úplne zmenilo situáciu. Sigin, ktorý nás mal sprevádzať údolím riečky Bystřice, kde malo kemp niekoľko trampských osád, s ktorými sa Sigin skamarátil, nás nielenže nemohol sprevádzať, ale musel byť o 19-tej hodine na internáte. No čo sa dalo robiť. Museli sme vymyslieť náhradný plán. „Viete čo?“ hovorí Sigin, „Zavezieme sa autobusom do Pivonic. Tam si vybehneme na hrad Zubštejn, kde sú nejaké zachovalé pivničné miestnosti a tam by ste mohli prespať.

Bolo rozhodnuté. Našli sme si autobus, v krčme počkali na jeho príchod a za pár minút sme boli v Pivoniciach. Na hrad sme vybehli ako srnky. Lenže potom sa všetko zmenilo. Kamenné polozrúcaniny naozaj neposkytovali žiadny perspektívny nocľah. Okolo bola asi 5-centimetrová vrstva snehu a hlavné bolo to, že kamarát Kuzdra sa zrazu priznal, že on veru nemá žiadny spacák, iba jednu obyčajnú deku. No a bolo vymaľované. S dekou by jednoducho zmrzol. A vtedy Sigina napadla posledná možnosť.

Chalani,“ hovorí, „zbehneme dolu do Pivonic. Zájdeme do krčmy a tam sa pozrieme po jednom chlápkovi, ktorý občas necháva prespať u seba v stodole vandrákov. Volá sa Tonda Lahodný. Niektorí hovoria, že je trochu prihriaty a vraj za to aj sedel, ale on hovorí, že to bolo za špionáž pre USA. Ale ja by som povedal, že je to skôr magor. Stále sa bojí, že ho prenasleduje ŠTB a KGB. A že za ním posielajú agentov provokatérov. No a nenávidí komunistov. Ale bacha, hovorte s ním opatrne, neprovokujte a nesmejte sa mu ani za chrbtom, lebo on sa zrazu prudko otočí, a keď bude vidieť, že sa mu smejete, máte po chlebe.

A tak sme išli. Studeným večerom sme prišli do krčmy. Mali sme šťastie, pretože Tonda Lahodný tam sedel. Jedol jednu tatranku za druhou a zapíjal to žltou, mocne bublinkovou malinovkou priamo z fľaše. Ako to vyzeralo vo fľaši, radšej nechcite vedieť. Sigin Tondu priateľsky pozdravil a predstavil nás. No a aby bolo hneď jasno, tak sa ho rovno spýtal, či by nás nenechal prespať v stodole. Tonda dobrých päť minút nereagoval, len sa podozieravo obzeral a jedol tatranky. A potom nás začal máličko kádrovať, vraj odkiaľ sme, čo robíme a kde a čo študujeme. Dal nám niekoľko naozaj odborných otázok, na ktoré mu odpovedal Fred a potom máličko a opatrne zatočil do politiky. Boli sme správne informovaní, a tak sme svoj odpor k režimu formulovali potuteľne a opatrne a mali sme úspech.

Po kádrovaní konečne povedal, že áno, môžeme u neho v stodole prespať. Povedal: „Pánové, moje stodola je vám zcela k dispozici. Soudruzi ať jdou na mráz, ale vy jste naši.“ A je tam vraj kopec sena, a tak nám tam bude teplo a príjemne. Ešte sa rafinovane spýtal, či fajčíme. Keď sme odpovedali kladne, zhabal nám všetkým zápalky a po hodine veľmi čudnej debaty sme si to s ním šliapali nocou cez Pivonice k nemu domov. Sigin odišiel posledným autobusom späť do Bystřice nad Perštejnem, a tak sme sa museli spoľahnúť na čudáka a cvoka Tondu.

Tonda nás zaviedol do dvora, kde stála jeho veľká stodola. Otvoril vráta a baterkou nám zasvietil dnu. V stodole bolo naozaj asi tak poldruha metra sena a ja, nevyspatý po nočnej zmene, som už po ničom inom netúžil, len po spánku. Rýchle sme vybalili spacáky a chudák Kuzdra svoju nešťastnú deku. Lenže akú deku. Mala dĺžku asi 160 cm a Kuzdra bol takmer dvojmetrový chlap.

"Čo to máš za deku?" smiali sme sa mu. "To si určite ukradol v kočikárni, keď si išiel na vlak," doberali sme si ho. Ale neváhali sme. Každý sme si vyhrabali v sene malý zákop a seno z neho hádzali na celtu. Potom sme na dno rozložili spacák a celtu so senom stiahli na seba. Bolo nám úžasne. Ale len mne a Fredovi. Kuzdra drkotal zubami a ani za nič si nechcel v sene vyhĺbiť jamu na spanie. A tak sme sa na neho vykašlali. No čo sme mali robiť. Lenže potom Fredy zasvietil baterkou a my sme zistili, že stodola nemá štíty a vietor ženie naprieč stodolou poriadnu snehovú fujavicu. Ale to som takmer spal a môj spánkový dlh po nočnej zmene mi nedovolil žiadnu večernú debatu.

A spali by sme ešte dlho, keby nás hneď ráno na úsvite nezobudil kamarát Kuzdra, ktorý sa triasol od zimy. "Chalani, vstávajte, ja sa musím rozhýbať lebo zmrznem," hovoril. Na sene ležali asi dva centimetre snehu, ale nám v hrobčekoch bolo teplučko. Ale aby sme kamaráta zachránili, vyliezli sme z našich brlohov a začali baliť. Kuzdra využil našu nepozornosť a okamžite sa vtiahol do môjho spacáka a prisahal, že nevylezie, pokiaľ sa nezohreje. A veru by tam zostal dlho, keby sa neotvorili vráta stodoly a náš pán domáci nás pozval na čaj. Za minútku sme boli zbalení a vo vykúrenej kuchyni pili jeho horúci prapodivný čaj. Po polhodinke sme sa poďakovali a vyrazili do sveta.

Značkou sme zbehli do údolia riečky Bystřice a proti prúdu riečky, kopírujúc meandre, sme postupovali okolo mnohých osadných táborísk, totemov a osadných stavieb. Bol to krásny kraj, ale jediní trampi sme tam boli my. Kráčali sme rýchle, aby sme sa zohriali a okolo obeda sme boli v Bystřici nad Perštejnem na stanici. Našli sme si spojenie domov, zjedli jednu staničnú držkovú a päť rožkov (každý) a frčali sme domov.

Tentokrát vo vlaku spal Kuzdra. My sme s Fredom rozoberali Tondu, krajinu, čo sme prešli, trampskú tradíciu v okolí, zimu v noci a nakoniec sme sa dostali v pohode domov. Tak skončil náš prvý čunder toho roku. Žiadna veľká sláva, ale užili sme si to a dodnes si to pamätáme.

V roku 2008 sme urobili vander do tejto oblasti, aby sme si pripomenuli náš dávny zážitok. Lenže všetko bolo inak. V Pivoniciach žiadna krčma, dolina čiastočne zarastená a len pár stôp po aktivite trampov. Bývalú skautskú klubovňu, kde mal Sigin internát, sme nenašli vôbec. A tak nám zo spomienok utkvel v pamäti iba Tonda Lahodný a Kuzdrova kočíková deka.

Fórum 6 príspevkov
Jarný čunder do Pivonic 06/04/18 14:30 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Dve staré bludičky Rudo mi zavolal asi tak desať dní pred akciou. Ešte som sa ani nestačil začudovať, že čo mi tak nenazdajky volá, a už to vychrlil: "Ahoj starký, tak čo, dostal si pozvánku a hlavne – ideš?" "Rudo, dostal, vlani som nebol, ale tento rok by som veru rád išiel." 08/05/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Smrť v konzerve Keď som sa v 1971 vrátil z vojny, zostali mi spomienky na kamaráta Juriho, s ktorým sme spolu slúžili v Hodoníne pri delostreleckej batérii a s ktorým sme spolu zažili naozaj správne vandrácke chvíle pri vojenských cvičeniach v teréne. Juraj pochádzal z Trenčína a poviem vám, že keď sme sa spolu ocitli v kasárňach v Hodoši, ihneď sme vedeli, že sa stretli dvaja trampi. No, a tak sme spolu odolávali kreténskemu mechanizmu a môžem s kľudom povedať, že sme odolali. 20/03/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Ako sme držali bobríka hladu Raz, keď sme vandrovali kdesi v Slovenskom rudohorí, večer, sediac pri ohni a oddychujúc po celodennom trmácaní sa, sme začali spomínať na naše krátke, ale o to nezabudnuteľnejšie členstvo v Skautingu. Boli sme vtedy veľmi mladí a Skauting bol v tej dobe zakázaný, a tak sa naše spomienky točili iba okolo niektorých akcií, ktoré nám utkveli v pamäti. 21/02/20 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Kremnickým hrebeňom z kúpeľov do kúpeľov Pri poslednej výprave do Kremnických vrchov k runám na Velestúre som si uvedomil jeden fakt. Úsek červenej značky na juh od Troch krížov je moja terra incognita. A prázdnota v našich mapách láka, nutkanie zaplniť biele miesta je neodolateľné. A tak, keď sa mi neočakávane uvoľnil v predĺženom májovom víkende jeden a pol dňa, prekonávam vlastnú pohodlnosť a neváham. Neplánovane zbalím batoh. Môžem vyraziť za svojím spôsobom novým dobrodružstvom. dnes Vladimír Mikuš Kremnické vrchy
Túra Hrad Uhrovec – okruh z Jankovho vŕšku s Jankom Keďže sa nerada vraciam rovnakou trasou, akou som išla do cieľa, ak je čo i len trošku možné urobiť si okruh, idem po tejto možnosti ako pes po údenom. V prípade hradu Uhrovec to nebolo inak. Sadla som si k počítaču, otvorila hikeplanner a pustila sa študovať mapu. Ono, možností až tak veľa človek nemá, ak sa potrebuje vrátiť do východiskového bodu, kde nechal auto. A tak padla voľba zobrať to z Jankovho vŕšku na Kňažinové lúky, odtiaľ k hradu Uhrovec a od hradu po modrej nazad na červenú. včera Martina Haratíková Strážovské vrchy
Túra Trenčianske rozhľadne Ibovka a Malý Jelenec Roky som chodieval na Moravu s mojím kamarátom putovať od jednej rozhľadne k druhej. Kamarát sa nejako vytratil z môjho života a rozhľadne tiež. Tento rok som si musel na prelome marca a apríla vybrať kopu starej dovolenky a pri spriadaní plánov, ovplyvnených krízou, okrem viacdňových prechodov došlo aj na rozhľadne na západnom Slovensku. Vypísal som si ich asi trinásť, a keďže Trenčín nie je až tak ďaleko, dve som spojil do jednej túry. včera Miroslav Svítek Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jarný čunder do Pivonic 06/04/18 14:30 6 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.04 (0.39)