Ilustračná fotografia (autor foto: Tomáš Trstenský)
Príbeh

Jarný čunder do Pivonic

06. 04. 2018
Bolo to v roku 1966. Sedeli sme s kamarátom Fredom pri pive a plánovali, že by sme sa vybrali do Bystřice nad Pernštejnem za naším kamarátom Siginom, ktorý tam chodil do školy. Vlastne so Siginom sme už boli dohovorení, len sme plánovali vlaky a podobne.

Sigin nám sľúbil, že budeme môcť prespať u neho na internáte, ktorý bol v bývalom skautskom zrube – klubovni na konci mesta. Napriek zaistenému nocľahu sme sa dohovorili, že spacáky berieme so sebou, lebo boli takmer nové a my sme sa nemohli nasýtiť komfortu spania, ktorý poskytovali. Keď sme sa tak dohovárali, prisadol si k nám kamarát Kuzdra, a že on by tiež išiel s nami. A keďže sme nemali nič proti tomu, tak sme povedali, že dobre a bolo rozhodnuté.

Na vlak sme nastupovali v sobotu ráno niečo po šiestej hodine, pretože som mal ešte nočnú zmenu, a tak som išiel rovno z roboty. V Skalici bolo teplo a krásne. Kvitli stromy, tráva sa už zelenala, fialky voňali, a my, naivky jedny, sme si mysleli, že je to tak všade. A prečo nie? Veď už bol koniec apríla. Lenže ako si to tak hrkoceme osobákom na sever, akosi sa začalo zaťahovať a než sme prišli do Bystřice nad Perštejnem, teplota klesla aspoň o 10 °C a veru aj zasnežilo. V podstate nám to bolo jedno. Nocľah na intráku a perové spacáky to istili. Len Kuzdra bol akýsi nervózny a stále sa pýtal, či je ten intrák istý. Nuž, čo sme mu mali povedať?

Na stanici nás Sigin čakal. Zvítali sme sa, dali si jednu desiatku v staničnej krčme a tam zo Sigina vyliezlo, že na internáte nebudeme môcť spať, pretože mali nejaký „průser“, a tak majú zarazené odchody domov a o tom, že by sme tam spali, sa nedá ani uvažovať. Fíha. Tak toto úplne zmenilo situáciu. Sigin, ktorý nás mal sprevádzať údolím riečky Bystřice, kde malo kemp niekoľko trampských osád, s ktorými sa Sigin skamarátil, nás nielenže nemohol sprevádzať, ale musel byť o 19-tej hodine na internáte. No čo sa dalo robiť. Museli sme vymyslieť náhradný plán. „Viete čo?“ hovorí Sigin, „Zavezieme sa autobusom do Pivonic. Tam si vybehneme na hrad Zubštejn, kde sú nejaké zachovalé pivničné miestnosti a tam by ste mohli prespať.

Bolo rozhodnuté. Našli sme si autobus, v krčme počkali na jeho príchod a za pár minút sme boli v Pivoniciach. Na hrad sme vybehli ako srnky. Lenže potom sa všetko zmenilo. Kamenné polozrúcaniny naozaj neposkytovali žiadny perspektívny nocľah. Okolo bola asi 5-centimetrová vrstva snehu a hlavné bolo to, že kamarát Kuzdra sa zrazu priznal, že on veru nemá žiadny spacák, iba jednu obyčajnú deku. No a bolo vymaľované. S dekou by jednoducho zmrzol. A vtedy Sigina napadla posledná možnosť.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Chalani,“ hovorí, „zbehneme dolu do Pivonic. Zájdeme do krčmy a tam sa pozrieme po jednom chlápkovi, ktorý občas necháva prespať u seba v stodole vandrákov. Volá sa Tonda Lahodný. Niektorí hovoria, že je trochu prihriaty a vraj za to aj sedel, ale on hovorí, že to bolo za špionáž pre USA. Ale ja by som povedal, že je to skôr magor. Stále sa bojí, že ho prenasleduje ŠTB a KGB. A že za ním posielajú agentov provokatérov. No a nenávidí komunistov. Ale bacha, hovorte s ním opatrne, neprovokujte a nesmejte sa mu ani za chrbtom, lebo on sa zrazu prudko otočí, a keď bude vidieť, že sa mu smejete, máte po chlebe.

A tak sme išli. Studeným večerom sme prišli do krčmy. Mali sme šťastie, pretože Tonda Lahodný tam sedel. Jedol jednu tatranku za druhou a zapíjal to žltou, mocne bublinkovou malinovkou priamo z fľaše. Ako to vyzeralo vo fľaši, radšej nechcite vedieť. Sigin Tondu priateľsky pozdravil a predstavil nás. No a aby bolo hneď jasno, tak sa ho rovno spýtal, či by nás nenechal prespať v stodole. Tonda dobrých päť minút nereagoval, len sa podozieravo obzeral a jedol tatranky. A potom nás začal máličko kádrovať, vraj odkiaľ sme, čo robíme a kde a čo študujeme. Dal nám niekoľko naozaj odborných otázok, na ktoré mu odpovedal Fred a potom máličko a opatrne zatočil do politiky. Boli sme správne informovaní, a tak sme svoj odpor k režimu formulovali potuteľne a opatrne a mali sme úspech.

Po kádrovaní konečne povedal, že áno, môžeme u neho v stodole prespať. Povedal: „Pánové, moje stodola je vám zcela k dispozici. Soudruzi ať jdou na mráz, ale vy jste naši.“ A je tam vraj kopec sena, a tak nám tam bude teplo a príjemne. Ešte sa rafinovane spýtal, či fajčíme. Keď sme odpovedali kladne, zhabal nám všetkým zápalky a po hodine veľmi čudnej debaty sme si to s ním šliapali nocou cez Pivonice k nemu domov. Sigin odišiel posledným autobusom späť do Bystřice nad Perštejnem, a tak sme sa museli spoľahnúť na čudáka a cvoka Tondu.

Tonda nás zaviedol do dvora, kde stála jeho veľká stodola. Otvoril vráta a baterkou nám zasvietil dnu. V stodole bolo naozaj asi tak poldruha metra sena a ja, nevyspatý po nočnej zmene, som už po ničom inom netúžil, len po spánku. Rýchle sme vybalili spacáky a chudák Kuzdra svoju nešťastnú deku. Lenže akú deku. Mala dĺžku asi 160 cm a Kuzdra bol takmer dvojmetrový chlap.

"Čo to máš za deku?" smiali sme sa mu. "To si určite ukradol v kočikárni, keď si išiel na vlak," doberali sme si ho. Ale neváhali sme. Každý sme si vyhrabali v sene malý zákop a seno z neho hádzali na celtu. Potom sme na dno rozložili spacák a celtu so senom stiahli na seba. Bolo nám úžasne. Ale len mne a Fredovi. Kuzdra drkotal zubami a ani za nič si nechcel v sene vyhĺbiť jamu na spanie. A tak sme sa na neho vykašlali. No čo sme mali robiť. Lenže potom Fredy zasvietil baterkou a my sme zistili, že stodola nemá štíty a vietor ženie naprieč stodolou poriadnu snehovú fujavicu. Ale to som takmer spal a môj spánkový dlh po nočnej zmene mi nedovolil žiadnu večernú debatu.

A spali by sme ešte dlho, keby nás hneď ráno na úsvite nezobudil kamarát Kuzdra, ktorý sa triasol od zimy. "Chalani, vstávajte, ja sa musím rozhýbať lebo zmrznem," hovoril. Na sene ležali asi dva centimetre snehu, ale nám v hrobčekoch bolo teplučko. Ale aby sme kamaráta zachránili, vyliezli sme z našich brlohov a začali baliť. Kuzdra využil našu nepozornosť a okamžite sa vtiahol do môjho spacáka a prisahal, že nevylezie, pokiaľ sa nezohreje. A veru by tam zostal dlho, keby sa neotvorili vráta stodoly a náš pán domáci nás pozval na čaj. Za minútku sme boli zbalení a vo vykúrenej kuchyni pili jeho horúci prapodivný čaj. Po polhodinke sme sa poďakovali a vyrazili do sveta.

Značkou sme zbehli do údolia riečky Bystřice a proti prúdu riečky, kopírujúc meandre, sme postupovali okolo mnohých osadných táborísk, totemov a osadných stavieb. Bol to krásny kraj, ale jediní trampi sme tam boli my. Kráčali sme rýchle, aby sme sa zohriali a okolo obeda sme boli v Bystřici nad Perštejnem na stanici. Našli sme si spojenie domov, zjedli jednu staničnú držkovú a päť rožkov (každý) a frčali sme domov.

Tentokrát vo vlaku spal Kuzdra. My sme s Fredom rozoberali Tondu, krajinu, čo sme prešli, trampskú tradíciu v okolí, zimu v noci a nakoniec sme sa dostali v pohode domov. Tak skončil náš prvý čunder toho roku. Žiadna veľká sláva, ale užili sme si to a dodnes si to pamätáme.

V roku 2008 sme urobili vander do tejto oblasti, aby sme si pripomenuli náš dávny zážitok. Lenže všetko bolo inak. V Pivoniciach žiadna krčma, dolina čiastočne zarastená a len pár stôp po aktivite trampov. Bývalú skautskú klubovňu, kde mal Sigin internát, sme nenašli vôbec. A tak nám zo spomienok utkvel v pamäti iba Tonda Lahodný a Kuzdrova kočíková deka.

Fórum 6 príspevkov
Jarný čunder do Pivonic 06/04/18 14:30 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Pustovník Johan Schádzali sme po krásnej víkendovej trojdňovke zo Suchého na Chatu pod Suchým a tešili sme sa na stretnutie s našimi kamarátmi chatármi. A tiež sme sa tešili na horcovú a pivo a tiež na nejaké teplé jedlo a teplú posteľ a pekný večer, ktorý isto na nás čaká. Nesklamali sme sa. Hoci bola krásna, slnečná jeseň, predsa len noci vo výškach malofatranského hrebeňa už boli mrazivé. Bola nedeľa a poslední prechodní hostia opúšťali v dobrej nálade chatu a schádzali do Strečna. 12/02/21 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Trnčičkové víno Ten rok to vôbec nevyzeralo na biele Vianoce, ale asi dva dni pred sviatkami začalo mrznúť a začal padať sneh A to tak silno, že nám bolo jasné, že si asi celkom slušne užijeme naše bežky. Veľmi som sa tomu tešil, pretože už som mal lyže dávno nachystané a kamaráti z osady hovorili, že cez vianočné prázdniny to rozfofrujeme a prebrázdime celé naše skalické hory. 31/12/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Segediňák Je to už pekných pár rokov, čo som sa rozhodol, že keď je mierny nástup zimy, možno by som mohol stihnúť ešte trošku si povandrovať. Vymyslel som si to tak, že by som odcestoval vo štvrtok, v piatok a sobotu vandroval a v nedeľu by som len ťahal domov. Vybral som si krajinu, ktorú poznám, a to aj preto, lebo môj parťák chytil chrípku a ja som sa vybral na hory sám. 26/12/20 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Cesta hrdinov SNP: Trenčín – Devín Posledná etapa prechodu Cesty hrdinov SNP. Z Trenčína cez Biele Karpaty až za hranice na Moravu a na záver prechod Myjavskou pahorkatinou a Malými Karpatami až do cieľa na Devíne. dnes Gabriela Grofová Biele Karpaty, Malé Karpaty, +
Túra Zimný okruh lazníckym krajom Hriňovej Napriek blízkosti kraja som končiny v okolí Hriňovej nikdy nenavštívil. Dokonca aj cez Hriňovú som prechádzal len raz autom. Pritom ma malebná oblasť známa z obrázkov v kalendároch lákala už veľmi dávno. Bolo už na čase zmeniť žalostný stav. Vonku vrcholila zima 2020/2021 s krásnym jasným počasím a ako to už v zime býva, spolu s ním aj s poriadnymi mrazmi. Naplánoval som si príjemný dvojdňový okruh po lazníckych osadách a po umožnení cestovania mimo okres som vyrazil. včera Martin Birka Veporské vrchy
Túra Zimný okruh na hrebeň Spišskej Magury zo Ždiaru Niekedy stačí pre cestovný ruch urobiť málo. Odhrnúť parkovisko. Táto okolnosť rozhodla o tom, že v druhej polovici februára sme sa vybrali na tento okruh. Pôvodne sme mali v pláne niečo iné, ale odradili nás ľadové parkoviská. Trasa je nižšej až strednej náročnosti, krajinársky veľmi vďačná. 04/03/21 Soňa Mäkká Spišská Magura

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jarný čunder do Pivonic 06/04/18 14:30 6 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.97 (0.36)