Túra

Prales Bokšov začiatkom jari z Malej Lodiny

15.04.18
Ružínsky kras. Snáď ani nie je na Východe miesto, ktoré by som navštívil viackrát ako túto neveľkú lokalitu. A aj tak sa sem stále vraciam a nachádzam nové a nepoznané. Nachádzam hlavne ticho a pokoj v lesoch, ktoré sú mnohokrát takmer nedostupné. Nebolo tomu inak ani počas mojej návštevy takmer posledného pralesa vo Volovských vrchoch - pralesa Bokšov.

Vždy som v tejto lokalite skôr vyhľadával vyhliadky, jaskyne alebo hlboké zátoky Ružínskej priehrady, tentokrát som však mal v pláne navštíviť menej typický cieľ - prirodzený les bez zaznamenaného ľudského zásahu. Nešiel som si vychutnávať žiaden turistický známy cieľ, chcel som len spoznať a vidieť posledný zvyšok pralesa v oblasti. Vidieť les, tak ako ho menežuje príroda a zapamätať si ho taký aký je, pretože prevažná časť starého porastu nie je nijak chránená a môže sa stať, že o pár rokov tu už nebude...

Na moje prekvapenie, keď som túru začal plánovať, nebol som jediný koho zaujala možnosť vidieť prales. Počas týždňa mi volajú kamaráti, že sa chcú pridať a nakoniec sme celkom veľká skupinka, až 6 ľudí a jeden havkáč. Autá parkujeme na železničnej stanici v Malej Lodine. Trasu začíname v doline pod Bokšovskou skalou. Môj pôvodný plán bol priamy výstup dolinou až ku Bokšovskej skale a odtiaľ zamieriť priamo po hrebeni do pralesa Bokšov.

Trasa

Malá Lodina – Holica – Bokšovská skala – Bokšov – Holice – studnička pod Prielohami – Veľká Lodina – Malá Lodina

Pekné počasie ma však na poslednú chvíľu núti zmeniť plán - ideme najprv na vyhliadku na Holici. Nikto nie je nadšený z prudkého stúpania, ale viem, že na vrchole budú všetci spokojní, pretože je to jeden z najkrajších výhľadov aké sú na východnom Slovensku. Na vrchol vedie od Malej Lodiny neznačený chodník, je dosť strmý, ale spoľahlivo dovedie až priamo na vyhliadku a prechádza ozaj pekným lesom s košatými bukmi.

Prudké stúpanie dáva zabrať, ale po 40 minútach všetci spokojne odfukujeme na vrchole a užívame si jarné slnko, kvitnúce poniklece a parádne výhľady. Lokalita all inclusive.

Niektorým by zjavne stačilo ostať tu, opiecť klobásky a ísť domov, ale plán bol iný, takže po dlhom oddychu mierime za hlavným cieľom dneška. Hrebeňom síce nevedie žiadna turistická značka, ale orientácia je úplne jednoduchá, keďže hrebeň sa tiahne len jedným smerom. Po celej dĺžke hrebeňa sú zaujímavo formované skalné útvary a občas sa naskytne nejaký slabší výhľad do doliny. Les je už v týchto lokalitách pekný a pôsobí veľmi prirodzene. Predsa len strmé zrázy a množstvo skál sem asi často nelákali ľudí ťažiť drevo.

Postupne prichádzame k Bokšovskej skale, ktorú poznám z návštev Bokšovského skalného mesta, tentokrát ho však vynechávame a pokračujeme ďalej hrebeňom. Ten je veľmi úzky, miestami široký len pár metrov. Cestičku nachádzame pomedzi vyčnievajúce skaly, popadané stromy a krásne pokrútené buky a duby. Veterná kalamita si aj v týchto miestach vypýtala svoju daň a niekde sú vyvrátené aj mohutné buky vzbudzujúce rešpekt.

Blížime sa k pralesu Bokšov. Je to zrejmé z toho, že postupne pribúda mŕtveho dreva na zemi v rôznych štádiách rozkladu, stromy rastú niekde nahusto, inde úplne riedko, niekde sú v kope aj tri rôzne druhy. Staručké stromy striedajú malé stromčeky čakajúce na to, kým im priestor uvoľnia staršie a to všetko zasadené do dramatického prostredia strmých zrázov s množstvom skál. Prales sa rozprestiera okolo vrcholu Holica a v jeho priľahlých hrebeňoch.

Atmosféra miesta je silným zážitkom. Treba však vedieť čo je v takomto pralese zaujímavé. Niekto by len mávol rukou a prehodil by - obyčajný les... Presne - obyčajný les, taký ako by mal obyčajne vyzerať. Žiaľ, zvykli sme si na "zápalkové" lesy smrekov, na monokultúry smrekovcov alebo na poloodlesnené bukové lesy s bukmi vysokými a rovnými ako stožiare.

Tu však môže človek vidieť ako si les predstavuje príroda. Stromy sú pokrútené do bizarných tvarov, kmene sú hrčovité a obrastené hubami. Keď tu pred desiatkami rokov padol strom, leží tam doteraz. Krásne vidno ako sa aj bez ľudského zásahu od seba odčlenili bukové a dubové lesy. Príroda si to zariadila veľmi šalamúnsky. Hrebeň akoby oddeľoval bukové spoločenstvá od dubových. Severné, chladnejšie a viac tienisté svahy sú prevažne vápnomilné bukové lesy a južné stráne, slnečnejšie zase poskytli vhodné podmienky najmä dubu zimnému a menším krovitým porastom. Rastie tu presne to, čo sem patrí a všetko si tu našlo svoje správne miesto aj bez toho, aby sa tým zaoberal človek.

Snažím sa atmosféru miesta zachytiť aspoň na fotkách, ale to je márny boj. Nič nie je tak silné ako reálny zážitok. Zaujímavé sú miesta, kde rastú duby veľmi riedko a pod nimi sa zelená čerstvá jarná trávička. Vyzerá to ako v nejakom udržiavanom sade. Takisto fascinujú aj skaly obrastené zo všetkých strán bukmi. Pomalým tempom opúšťame prales a nasvedčuje tomu lesná cesta, na ktorú nás privádza samotný hrebeň. Tu začína typickejší les. S lesnými cestami, s vyťaženými miestami, so stopami od techniky a ťažby. Ale aj tak je okolie stále príjemným prostredím.

Lesná cesta nie je veľmi vzdialená od pralesa Bokšov. Je to trošku tiesnivý pocit, keď si uvedomím, že kúsoček prirodzeného lesa nie je nijak chránený, nevzťahuje sa naň žiadna špeciálna ochrana, prevažná časť spadá len do 1. stupňa ochrany. Len mizivá časť pralesa zasahuje do NPR Bokšov s 5. stupňom ochrany. Dúfajme, že sem chápadlá lesných ciest a ťažby nedorazia.

Lesnou cestou prichádzame k modrej turistickej značke vedúcej z Veľkej Lodiny na Prielohy. Náš štvornohý kamoš potrebuje vodu i oddych a nám by tiež padlo vhod sa niekde zložiť a opiecť si niečo pod zub. Vhodné miesto sa nachádza pri studničke pod Prielohami. Upravené ohnisko, lavice so stolom a pekné prostredie na okraji lúky. Niet nad pocit dopriať si po dlhej zimnej pauze opekanú slaninu a klobásky. Všetko naokolo rozvoniava.

Nikam sa neponáhľame, pretože pred nami je len zostup do Veľkej Lodiny, čo zaberie len pár desiatok minút. Horšie je, že autá máme o pár kilometrov ďalej a šliapanie po asfaltke zavrhujú takmer všetci. Svoj nesúhlas dávajú najavo pri prvej otvorenej krčme. Vyberáme sa teda po autá len dvaja a dúfame, že niečo na pár kilometrov stopneme, nech nemusíme chodiť asfaltkou. Ako nárokom prefrčia okolo nás možno dve autá, a tak si to musíme celé poctivo odšliapať.

Záver

Ružínske okolie je prírodný skvost Slovenska. Možno trošku zabudnutý a v ústraní, ale na tak malom území ponúka toľko výnimočných krás, že niekde v zahraničí by tu už dávno bola vybudovaná celá turistická infraštruktúra. No to by čaro miesta asi nadobro pochovalo. Snáď si Ružínsky kras zachová svoju atmosféru a ľudia sem budú chodiť s pokorou obdivovať, čo príroda dokázala vytvoriť.

Fórum 5 príspevkov
Prales Bokšov začiatkom jari z Malej Lodiny 07/07/18 16:54 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Cez Malé Pieniny (sedlo Vabec – Červený Kláštor) Pieniny sú síce maličkým národným parkom, ale svojou rozmanitosťou sú stále oblasťou, kam sa rád vraciam. Zvlášť som si obľúbil a často navštevujem lokalitu blízko sedla Rozdiel nad Litmanovou. A pri voľbe dvojdňovej turistiky padla opäť voľba na túto oblasť s plánom, že noc strávime práve v tomto sedle. 20/01/20 Stanislav Ďurica Pieniny
Túra Temniak, Kresanica a Malolúčniak z poľskej strany Poľská strana Tatier nie je pre mňa to pravé orechové. Davy turistov a trocha cirkusantské Zakopané nelákajú človeka, ktorý vyhľadáva v horách skôr samotu a kľud. Ale občas musí človek robiť aj kompromisy. A tak sa vyberám po dlhšej dobe na turistiku spolu s mamou, ktorá sa sem chcela pozrieť. Na výber bolo mnoho možností, nakoniec však voľba padla jednoznačne na vrchol Temniak (poľsky Ciemniak). 10/01/20 Stanislav Ďurica Západné Tatry
Túra Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni. 10/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Test Ponožky Hanwag Merino Trek, Merino Hike a Trek Bunion Vlnené aj syntetické ponožky majú svoje výhody – jedny vydržia dlho odolávať smradu, druhé zas lepšie odvádzajú pot a lepšie udržia nohu suchú. Veľa turistických ponožiek sa však snaží rôzne ich mixovať a využiť súčasne dobré vlastnosti syntetiky aj vlny. Tak je tomu aj pri Hanwag ponožkách. V priebehu letnej a jesennej sezóny sme vyskúšali viacero modelov – nižšie a tenšie Merino Hike, stredne hrubé Merino Trek a tiež variant pre haluxový palec, Bunion. dnes Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Pražská stovka 2019 Pražská stovka je takmer legendárne podujatie, ktoré podobne ako viaceré iné v súčasnosti spája ultra trailových bežcov s turistickými diaľkoplazmi a všetkých medzi tým, avšak vyniká dlhou tradíciou (tento rok sa konal 26. ročník) a vyznačuje sa niektorými zaujímavými špecifikami, najmä v porovnaní s väčšinou slovenských ultra trailových akcií. V každom prípade každoročne priťahuje množstvo účastníkov a patrí k najväčším podujatiam tohto typu v ČR a SR, čo sa kvantity i kvality týka. Aj pokiaľ ide o konkurenciu medzi bežcami, z ktorých sa tu obvykle zíde celkom slušná skupina zo širšej "československej" elity. včera Peter Gemeran Rozhovory
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. včera Tomáš Trstenský Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Prales Bokšov začiatkom jari z Malej Lodiny 07/07/18 16:54 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Čierna hora, podcelok Pokryvy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 806 m n. m. – Holice (Bokšov)

    • min: 258 m n. m. – Veľká Lodina

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 723 m

    • klesanie: 721 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 25.03.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8742 ° SŠ
      dĺžka: 21.1342 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8742 ° SŠ
      dĺžka: 21.1342 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studnička pod Prielohami

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Malá Lodina (vlak, bus, parkovisko pri železničnej stanici)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.24)