Nie vždy sa mi podarí vyhradiť si na turistiku celý deň. Pri množstve povinností sa občas stane, že mám na prechádzku v prírode len pár hodín, a tak hľadám možnosť ako si tento čas čo najplnohodnotnejšie užiť. Podobne tomu bolo v jednu teplú májovú nedeľu, keď som mal čas len na niekoľkohodinovú prechádzku pralesom Chujava (alebo Kujavy).

Chujava alebo Kujavy

Už samotný názov pralesa Chujava pôsobí zaujímavo a v prvom momente som premýšľal nad spojením tohto miesta so známym spisovateľom Jonášom Záborským, ktorý pôsobil v okolí Prešova a napísal dielo Dva dni v Chujave. Nakoniec sa dozvedám, že Chujavou bola pravdepodobne šarišská obec Župčany, kde pôsobil ako farár. Takže zjavne tento názov, ktorý sa môže zdať trocha vulgárny, nebol nijako vzácnym pomenovaním v minulosti. Takisto sa chujavou označovalo zlé počasie (víchrica so snežením), snehová metelica (fujavica, chumelica) alebo domáce jedlo zo zemiakov, kapusty a škvarkov. Takže pôvod názvu mi ostal neznámy aj po snahe dopátrať sa k dôvodu podľa čoho ďalej opisované miesto dostalo pomenovanie. V súčasnosti lokalitu nájdeme skôr pod názvom Kujavy.

No čo tie Kujavy či Chujava vlastne sú? V skratke - nádherný, neporušený prales v nesmierne zaujímavom geomorfologickom prostredí. Prekvapujúco, pomerne blízko ľudských obydlí. Nebýva zvykom, aby sa prirodzený les zachoval v blízkosti ľudských sídel.

Zlatá Baňa je notoricky známa pre každého turistu z okolia Prešova. Je to akási vstupná brána priamo do srdca Slanských vrchov. Okolie má naozaj čo ponúknuť a turistických trás je v okolí veľké množstvo. No do pralesa Chujava nevedie žiadna značka. Nedozviete sa o ňom zo smerovníkov ani z informačných tabúľ. Jediná možnosť je dobrá orientácia s mapou v teréne alebo satelitná navigácia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trasa

Zlatá Baňa, polesie – Chujava (Kujavy) – Nižné prídely – Zlatá Baňa, polesie

Ideálnym miestom pre začiatok prechádzky je hneď prvá odstavná plocha naľavo v Zlatej Bani. Je tu aj zastávka autobusu - Polesie. Asfaltovou cestou sa treba vydať na sever a asi po 300 metroch sa z cesty odpája lesná cestička smerom doľava. Držím sa jej, keďže podľa navigácie vedie práve smerom, kam sa chcem dostať. Cesta sa však pomaličky stráca v mladom poraste, a tak mi neostáva nič iné len sledovať mapu a lesom smerovať k pralesu. Okolie vôbec nenasvedčuje tomu, že by niekde v okolí mohlo byť niečo zaujímavé. Obyčajný les s lesnými cestami, stromami označenými na výrub, sem-tam nejaký odpad... No už po necelej hodinke prechádzam cez maličký hrebienok a všetko je zrazu iné.

Z obyčajného lesa je zrazu prales. Je to zrejmé už na prvý pohľad. Príroda je teda kúzelník. Zrazu je každý strom zaujímavý, bizarné tvary stromov, ktoré sa nestarajú o to či rastú spolu buk a javor, alebo či majú pekné rovné kmene. Celú atmosféru pralesa Chujava dotvára najmä nezvyčajný reliéf a terén, ktorý je tvorený balvanovitou sutinou obrastenou hrubými kobercami machu. Mám pocit, že som sa ocitol niekde v ruskej tajge. Len vďaka ťažko prístupnému terénu sa tu zachovalo maličké útočisko panenskej prírody.

Mrazivé diery

V západnej časti pralesa vznikol zosuvom svahu kráter, ktorý je plný obrovských balvanov a malých pseudokrasových jaskyniek, ktoré sú aj počas teplých letných mesiacov ešte zaľadnené. Aj napriek tomu, že vonku je pár týždňov príjemné teplé počasie a na horách už dávno nie je sneh - tu dole v kráteri je teplota o niekoľko stupňov nižšia. Aj napriek nízkej nadmorskej výške sa tu ako na jedinej lokalite Slanskych vrchov vďaka studenej mikroklíme prirodzene vyskytuje smrek. Takisto je zvláštnosťou súvislý porast brusníc, ktoré v nadmorskej výške okolo 750 m nezvyknú rásť.

Mysticky pôsobia hrubé koberce machu, mäkučké ako vankúš, ktoré zakrývajú diery medzi balvanmi plné ľadu a v slnečnom svetle sa vplyvom prehriateho vzduchu na povrchu a chladného pod machom tvorí ľadová para tichúčko sa vznášajúca nad odumretými stromami. Pri pohybe si človek musí dávať pozor, aby mu noha neostala v diere medzi balvanmi, keďže cez zelený koberec machu ich ani nie je vidieť.

Ďalšia časť pralesa sa nachádza nad kráterom v sutinovitom svahu, kde je pohyb náročný, ale stojí za to si vychutnať atmosféru miesta. Ďatle si toto miesto veľmi obľúbili, vidno to na mnohých deravých stromoch. Takisto jazvec využil diery medzi balvanmi a vybudoval si tu svoje nory. Príroda v jej čistej a nedestilovanej forme. Pestrá zmes stromov a krovia je všade okolo. Pre lesných inžinierov asi chaoticky usporiadaný les, ale každý kto sem zavíta, vie, že tu všetko má svoje správne miesto. Nič tu nie je nadbytočné ani zbytočné, nič tu nie je potrebné alebo nepotrebné. Každé jedno steblo trávy má svoju podstatu. Mŕtvych stromov je v pralese veľa a prispievajú k jedinečnosti miesta. Fascinujúce je sledovať ako sa na mŕtvych pňoch rodí nový život, nové stromčeky obsadzujú miesto po starých stromoch a začína súťaž o to, ktorý bude rýchlejší a získa najviac slnečných lúčov.

Vstrebávam zážitok a pocity sediac na skalách, slnko ohrieva vzduch a dodáva kopec energie aj mne. Je tu ticho. Nie desivé ticho bez akýchkoľvek zvukov, ale ticho, ktoré je liekom. Je plné šumu lístia, šušťania mravcov v lístí, ťukania ďatľov a štebotania vtákov. Môj čas na čerpanie nových síl v prírode sa pomaličky míňa, a tak neochotne, pomaly opúšťam miesto...

Desivá zmena

Trocha ma vydesí, keď zájdem asi 100 metrov za hrebienok, ktorý prales oddeľuje od obyčajného lesa. Na stromoch sú vyznačené bodky a dobre vieme, aký osud čaká tieto stromy. Je tu hospodársky les, takže na tom nie je nič neobvyklé, horšie je, že takýto istý štatút má z hľadiska ochrany aj tento maličký prales. Len prvý stupeň ochrany miestu dáva len minimálnu šancu, aby sa sem nezahryzla nová lesná cesta a panenský pokoja pralesa nenarušil tiesnivý zvuk motorovej píly.

Snáď Chujava odolá!

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek