Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

V pralese Motrogon
V pralese Motrogon Zatvoriť

Túra Prales Motrogon z Remetských Hámrov

Vihorlatské vrchy je jedno z pohorí, kde sa snúbi romantika prázdnych turistických chodníkov a zároveň očarujúcich prirodzených lesov. Dlhé hodiny kráčania krásnymi pralesmi sú magickým zážitkom pre každého, kto si uvedomuje hodnotu takýchto prírodných klenotov. Mojim cieľom v teplý májový víkend bolo navštíviť vrchol Vihorlat a zároveň navštíviť prales Motrogon.

Vzdialenosť
28 km
Prevýšenie
+1384 m stúpanie, -1384 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 20.05.2017
Pohoria
Vihorlatské vrchy (CHKO Vihorlat)
Trasa
Voda
Prameň pri poľane nad Vihorlatom
Nocľah
Prístrešok na poľane pod Vihorlatom
Doprava
Michalovce (vlak, bus) - Remetské Hámre (bus)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Konečne prichádzajú prvé teplé noci. To je najlepším lákadlom pre nejaký plán na prespanie pod širákom s hviezdami nad hlavou. Plán som v hlave nosil pár mesiacov dozadu, len som čakal, kým sa príroda trocha zazelenie. Zimná sivota mi už liezla hore krkom a dávka čerstvej zelene bola pravým vábením.

Trasa

Remetské Hámre – Lomok – Stará koniareň – poľana pod Vihorlatom – Vihorlat – poľana pod Vihorlatom – Malé Tŕstie – Tŕstie – sedlo Rozdiel – Motrogon – rašelinisko Hypkaňa – Kotlík – rašelinisko Hypkaňa – sedlo Rozdiel – Lysák – Remetské Hámre

Hneď po práci v piatok zberám kamarátov a mierime do dedinky Remetské Hámre, ktoré sú akoby vstupnou bránou do srdca Vihorlatu. Parkujeme za dedinou pred večerom a pred sebou máme cestu k prístrešku pod Vihorlatom. Aj keď nám je jasné, že za svetla nedôjdeme, nikto sa neplaší. V úplnom kľude začíname za sebou nechávať lesnú cestu vedúcu poza dedinku. Trasa je nenáročná a príjemná. Žiadne prudké stúpanie, príroda nádherná, bzučiaci hmyz a voňavé lúky. Do toho nám do cesty ešte skočí zvedavý srnec, ktorý si nás chvíľu obzerá a my jeho tiež.

Postupne vchádzame do hustého lesa s peknými starými bukmi. Cesta stále vedie okolo potoka a po horúcom dni je jeho vlhkosť a chládok príjemným osviežením. Najbližšiu dlhšiu zastávku si dávame pri rázcestí Stará koniareň (prístrešok). Musíme načerpať energiu, pretože noc nás už dostihla a pred sebou máme začiatok prudšieho stúpania. Hltáme zásoby horaliek a čapovaného vína.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Sprvu cesta pokračuje dolinou stále okolo Lomockého potoka avšak po chvíli začína poriadne strmé stúpanie, ktoré našu skupinku delí na osamelé svetielka v tme. Počujem len pomalé kroky a fučanie. Pomedzi vyrúbané stromy sa nám otvorí pekný výhľad na osvetlené zemplínske dedinky a následne strácame značku. Smerujeme lesnou cestou stále rovno a až po dlhšom čase mi napadne pozrieť na mapu. Musíme sa vracať a hľadať miesto, kde sme zišli zo značky. Práve na spomínanom rúbanisku sme akosi prehliadli chodníček, ktorý odbočil z lesnej cesty.

Sú to len posledné stovky metrov a prístrešok pod Vihorlatom máme na dosah. Kompletne prepotení konečne skladáme z pliec batohy. Ja naozaj krásna noc. Jasná, teplá a hviezdnatá. Krajšiu si ani neviem predstaviť.

Dlhé hodiny ešte posedávame pri ohni. Konečne máme čas porozprávať sa, vypiť pár dúškov vína, opiecť si niečo chutné pod zub a potichúčky zaliezť do spacáku a spokojne sa dívať na nočnú oblohu. Miestami ani nemám chuť zaspať z toľkej nádhery.

V noci ma budí zvedavá líška, ktorá okolo hľadá, čo by mohla ukradnúť. Neskôr nemám trpezlivosť na jej dotieravosť, tak odchádzam spať do prístrešku, tam si snáď nedovolí prísť. Ostatní spia ako zarezaní, nezobudil by ich ani poltonový maco.

Ráno prichádza skoro. V lese je symfónia vtáčieho spevu a bzukotu hmyzu. Vstávam prvý, najem sa, zobudím ostatných a odchádzam na vrchol Vihorlatu. Chcem si užiť skoré ráno osamote na krásnej vyhliadke. Ostatní prídu za mnou až sa preberú.

Na vyhliadku pri Vihorlate prichádzam práve, keď slnko naberá na sile. Úžasné ticho a výhľad na Zemplínsku Šíravu sú tak upokojujúcim okamihom, že sa ani nezmôžem na viac ako len na vnímanie nádhery okolo.

Kamaráti prichádzajú asi až po hodine, no veľmi sa nezdržiavame, pretože pred sebou máme ešte poriadny kus cesty k hlavnému cieľu turistiky – pralesu Motrogon. Kým však k nemu dorazíme, čaká nás dlhší úsek zelenou značkou cez vrchol Tŕstie. Lesy sú nádherné a prirodzene pôsobiace aj v tejto časti pohoria. Ale to pravé potešenie pre milovníka lesov prichádza až v okolí vrcholu Motrogon. Turistická značka vedie cez rezervácie Baba pod Vihorlatom a Motrogon, kde by sa nemalo zo značky schádzať kvôli ochrane prírody, obe rezervácie majú 5. stupeň ochrany!

A práve v týchto miestach začína prales Motrogon, ktorý je očarujúcim kúskom prírody ako z fantasy filmov. Divoký les plný hrubých javorov a deformovaných bukov, kamenné sutiny, pováľané práchnivé stromy obrastené hubami. Všetko dotvára atmosféru miesta, ktoré by nestvoril ani najlepší lesný inžinier. Držíme sa značky a obdivujeme okolitý les. Cesta sa kľukatí pomedzi stromy a vôbec nie je jednotvárna. Časť turistickej trasy vedúcej pralesom však nie je veľmi dlhá a preto navrhujem, aby sme sa vybrali ďalej popri hranici rezervácie Motrogon odkiaľ by sme mali ešte stále vidieť časť pralesa. Držať sa hranice rezervácie nie je problém, stačí sledovať značky na stromoch, ktoré rezerváciu ohraničujú.

Dá sa odtiaľ vidieť rašelinisko Hypkaňa aj prírodné jazierko Kotlík a hlavne nádherný prales. Super pomôckou je navigácia s vrstvou hranice pralesov, pretože malá časť pralesa leží aj mimo rezervácií a tak si ich človek môže pozrieť aj mimo turistického chodníka. Nachádzame úžasné javory, ktoré udivujú hrúbkou kmeňa, stojace mŕtve stromy s množstvom dier od vtákov a všetko naokolo pôsobí tak živo a prírodne, až má človek strach aby niečo nepoškodil. Pohybujeme sa s rešpektom a s údivom.

Bohužiaľ, nemôžeme tu stráviť celý deň, máme pred sebou ešte návrat do dediny a dlhú cestu domov. Takže nechávame za chrbtom nádherný les a červenou značkou zo sedla Rozdiel smerujeme k vrcholu Lysák. Značka je miestami vedená dosť zle a nie stále je dobre viditeľná. Trošku ju hľadáme, motáme sa, ale nakoniec ju stále nájdeme. Máme rýchle tempo, v diaľke vidieť tmavé oblaky z blížiacej sa búrky a to nás núti čo najskôr mať trasu za sebou.

Bohužiaľ, značku pred Lysákom míňame na rúbanisku a ocitáme sa mimo značenej trasy. Okolo máme len spílené stromy a kopy haluziny. Pohyb je nepríjemný a nohy mám doškriabané, kliešte si tiež prišli na svoje. Dôležité však je, že už nie sme ďaleko od Remetských Hámrov.

Zhodnotenie

Tak ako mnohokrát, ani tentoraz ma Vihorlat nesklamal. To kvôli čomu som sem išiel, som od miesta získal a príjemný pocit si so sebou budem niesť ešte veľmi dlho. Pralesy sú miesta, kde sa človek môže opäť trochu cítiť súčasťou prírody, kde nadobudne rešpekt k tomu, čo dokáže stvoriť a vytvoriť príroda bez ľudskej pomoci. Sú to chrámy pre ľudí. Atmosféra týchto miest je najlepším liekom na uponáhľaný život v mestách.

Fotogaléria k článku

Najnovšie