Túra

NCH Červenokamenské bradlo a Pominovec

25.04.18
Po mojich potulkách za spoznávaním Vršatských a Lednických bradiel ma lákala lokalita Červenokamenské bradlá. Prvýkrát som ich obdivovala z lúky pod Vršatskými bradlami. Upútali ma na prvý pohľad a lákalo ma to k nim ako magnet. Ostrý skalný hrebeň so skalnou ihlou s mohutným skalným múrom vytvárali nádhernú krajinnú scenériu.

Náučný chodník Červenokamenské bradlo

Biele Karpaty majú svoje neopakovateľné čaro so zaujímavými, bizarnými vápencovými bradlami. Rada sa túlam a objavujem ich zákutia. Počas zimnej dovolenky sme sa vybrali navštíviť obec Červený Kameň, nad ktorou sa týčia Červenokamenské bradlá. Je tu vybudovaný náučný chodník okolo Červenokamenského bradla.

Dĺžka chodníka je 1,5 kilometra a môžete si bradlo pozrieť zo všetkých strán. Zastávky na trase NCH tvoria nasledovné témy:

  1. Bradlá v Bielych Karpatoch
  2. Prírodné rezervácie a zaujímavosti v okolí
  3. Červenokamenské bradlo
  4. Prírodné rezervácie a zaujímavosti

Bolo hmlisté počasie a skaly boli utopené v hmle. Z lúk nad dedinou sa nám ukázali Vršatské bradlá, ktoré pomaly vystupovali z hmlového závoja. Zaumienili sme si, že sa do lokality vrátime v peknom počasí, aby sme si vychutnali pohľad na bradlá.

Náš druhý pokus za potulkami začal v jednu marcovú sobotu a čo čert nechcel, hlásili daždivé i mrazivé počasie. Neodradilo nás to a pomyslela som si, že keď nebudú výhľady, aspoň si prejdeme náučný chodník a dobre sme urobili.

Zobudili sme sa do mrazivého rána, nad Váhom preletovali vtáky a na vodnej hladine ladne plávala snehobiela labuť. Pochutili sme si na praženici a vybrali sme sa do obce Červený Kameň. Cestu nám spríjemňoval pohľad na mohutné Vršatské bradlá, ktoré sú dominantou Bielych Karpát.

V dedine sme zaparkovali na parkovisku vyhradenom pre autá a bicykle. Preštudovali sme si peknú náučnú tabuľu s popisom trasy náučného chodníka, ktorý je nenáročný a počas krátkeho prechodu uvidíte nádherné výhľady na zaujímavé skalné bradlá.

Vybrali sme sa pomedzi domy bahnitou cestičkou, po ktorej stekala voda, akoby tu bol malý potôčik. Napravo sa vypínala obrovská skala. Po chvíľke stúpania sme sa ocitli na lúke, z ktorej sa nám naskytol výhľad na dedinu a prekrásne Vršatské bradlá, Chmeľovú, ktorá bola pokrytá bielou snehovou námrazou.

Z lúky sme vstúpili do lesíka, v ktorom sa nachádzali pokrútené buky vyzdobené sviežo zeleným machom. Nad nami sa vypínala mohutná skala, v diaľke sme počuli dravca. Zastavili sme sa pri drevenej studničke, ktorá bola bez vody. Z lesného zátišia sme sa ocitli na prekrásnom mieste ako v ďalekej Patagónií. Nemusím cestovať do vzdialených krajín, keď Slovensko ponúka zaujímavé prírodné výtvory. Stačí otvoriť oči a vnímať prírodu. Bola som nadšená z toľkej krásy, že som nevedela kam skôr mám upriamiť zrak. Bizarná vápencová štíhla skalná ihla vytvárala nádhernú krajinnú dominantu. Obdivovali sme zaujímavý dlhý pás kamenných hradieb, ktoré pripomínajú Čínsky múr.

Vybrali sme sa ku krásnej skale, ktorá bola pokrytá machom. Užívali sme si výhľady na hradbu vápencových Vršatských bradiel a okolie. Fúkal chladný vietor vďaka ktorému sme sa tu dlho nezdržali. Pristavil sa pri nás starší turista a dali sme sa s ním do reči. Sympatický miestny rodák nám poukazoval okolité kopce a vraj hráva v kostole na organ. Povedala som mu, že je toto nádherný kraj bradiel a s prianím pekného dňa sme sa s ním rozlúčili.

Prechádzali sme zarastajúcou lúkou popod skalný mohutný „Čínsky múr“ smerom k tajomnej skalnej ihle. Ostrá skala ako žiletka, ktorá je skrášlená zeleňou a borovicami. Pôsobí dominantne a v pozadí sa týčia Vrštské bradlá. Storočná tradícia stavanie mája na 45 m vysokom monolite. Erb i názov obce je odvodený od prírodnej dominanty, ktorej červená farba vznikla zásluhou zlúčenín železa. V červenej skale sa nachádza množstvo miestami dobre badateľných skamenelín.

Informačná tabuľa predstavuje návštevníkom povesť, podľa ktorej sa skala raz za rok otvára a umožňuje odvážlivcom vstúpiť do jej tajomných útrob. Stúpali sme do strmého svahu, z ktorého sa nám naskytol dych vyrážajúci pohľad priamo na monolit a malebné okolie. Na chodníku bolo veľké množstvo trusu od vysokej zveri.

Nabití pozitívnou energiou sme schádzali dolu do dediny popod mohutnú ihlu s jej tiahlym skalným hrebeňom. Monolit vyzerá z každej strany inak. Nachádza sa tu bránička, ktorou sme vstúpili ku kaplnke. V roku 1931 na pamiatku 1500 rokov konania mariánskeho cirkevného snemu v Efeze bola pod 45 m vysokým vápencovým monolitom vystrieľaná do skaly jaskyňa, od roku 1931 je tu osadená socha Panny Márie. Raz ročne sa tu slúži v letnom období svätá omša.

Z tejto strany pôsobí skala mohutným dojmom s červeným sfarbením. Stromovou alejou s možnosťou posedenia na lavičke sme sa dostali priamo k parkovisku. Fotila som starú drevenicu a v pozadí sa týčili skaly. Cestou domov sme sa zastavili pozrieť si románsky kostolík v Pominovci. V poslednom období ma fascinujú skalné útvary, bradlá a tiesňavy. Uvidíme kam ma nohy zavedú nabudúce. Nechajme sa prekvapiť.

Červený Kameň

V obci Červený Kameň sa nachádza rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie z roku 1806 a pamätná izba histórie a ľudových tradícií v budove ZŠ. V minulosti sa obyvatelia venovali remeslám a pastierstvu. V obci fungovali tri mlyny. Bola tu zriadená papiereň a výroba soli salajky. Územie je bohaté výskytom vzácnych druhov motýľov druhu jasoň červenooký a k vzácnym chráneným druhom patrí jašterica múrová. Všivec chochlatý v rámci Slovenska sa vyskytuje jedine v tejto lokalite. Endemit utekáčik štíhly a klinček včasný.

Prírodné rezervácie a zaujímavosti v okolí:

  • Storošovský močiar - prírodná pamiatka,
  • hrad Vršatec,
  • hrad Lednica,
  • vápencové veže Babky,
  • územie európskeho významu Brezovská dolina a Nebrová.

Pominovec

K osade na mieste dnešného Pominovca sa viaže povesť, podľa ktorej sa počas povodní z celej osady zachránili len štyri rodiny a sedem oviec. Oni založili obec Sedmerovec („sedmero oviec“). Dnes sa z Pominovca zachoval iba kostolík a cintorín s niekoľkými hrobmi. Posledný pohreb sa tu uskutočnil v roku 1979. Kostol sv. Jána Krstiteľa patrí medzi emporové kostoly. V roku 1965 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Románsky kostolík sv. Jána Krstiteľa postavili pravdepodobne v druhej polovici 12. až prvej tretine 13. storočia. V súčasnosti býva iba jediná bohoslužba za rok vždy v poslednú augustovú nedeľu na sviatok sv. Jána Krstiteľa počas tradičnej cyklopúte, na ktorej sa posväcujú bicykle, a ktorej sa pravidelne zúčastňuje viac ako tisíc ľudí.

S kamennou podlahou v lodi kostolíka sa spája legenda. Kedysi ju vraj tvorili pravidelne usporiadané kamene, no Turci počas svojho rabovania hľadali pod ňou ukryté zlato, a tak ju krížom-krážom rozkopali. Preto je teraz akoby nedbalo, neusporiadane uložená. Na vnútorných stenách boli v roku 2010 počas výskumu objavené vzácne gotické fresky, ktoré vznikli pravdepodobne v 14. až 15. storočí.

Fórum 3 príspevky
NCH Červenokamenské bradlo a Pominovec 09/05/18 18:02 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Výstup na Radičinú a hradisko Martinček Jesennú dovolenku som naplánovala v kolibe u Dobrého pastiera, ktorá sa nachádza v známej-neznámej Čutkovskej doline pri Ružomberku. Ubytovali sme sa v útulnej izbičke s názvom "Návšteva na vidieku". Ráno som sa zobudila na klopkanie dažďových kvapiek na okenicu, otvorila som malinké okienko, z ktorého ma ovial príjemný horský vzduch s prímesou dažďovej vlhkosti. 25/04/19 Tatiana Filipková Veľká Fatra a Choč
Bežky Zimná rozprávka na Chate Hostinec V jednu peknú zasneženú sobotu sme sa vybrali do horskej obce Králiky, ktorá leží v nadmorskej výške 648 metrov. Cestou sme sa zastavili v Tajove, kde sme si pozreli chránený strom tis obyčajný, ktorého kmeň má obvod 168 cm, výška stromu je 12 metrov a vek 100 rokov. 10/03/19 Tatiana Filipková Kremnické vrchy
Túra Náučný chodník Jakub nad Banskou Bystricou Už dlhšiu dobu ma lákala lokalita nad dedinkou Jakub. Pri prechode údolím Bystrice môj pohľad smeroval na strmé svahy a lúky so starými ovocnými stromami. Počas vianočných sviatkov sme sa rozhodli preskúmať lokalitu, ktorou vedie náučný chodník Jakub. 06/03/19 Tatiana Filipková Starohorské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Česká Kanada počas Veľkej noci Aj tento rok som privítal ponuku a s kamarátmi z TK Štart som sa rozhodol, ako pešiacka menšina, stráviť Veľkonočné sviatky. Pelé vybral Českú Kanadu a ubytovanie v kempe Komorník pri rybníku podobného mena a obci Strmilov. Dopravili sme sa sem v piatok piatimi autami pätnásti a desať bicyklov. Cestou sme sa zastavili v Jindřichovom Hradci a prezreli si pekné historické mestečko, zámok a Krýzovy Jesličky. Vraj je to najväčší, ľudový, pohyblivý Betlehem na svete s dĺžkou 17 m. Po príchode do kempu som obišiel rybník, ktorý je obklopený lesíkom, a tak množstvo chát nie je až tak na očiach. dnes Miroslav Svítek Svet
Túra Kalinovo – Bôrček – Breznička Mala to byť čisto botanická akcia! Chcela som nafotiť korunkovku strakatú a krivec najmenší. Cestou od jednej lokality k druhej sme však prešli krajinou, ktorá je síce turistom neznáma, ale určite nie nezaujímavá. Radi sa túlame menej známymi lokalitami a vždy tam dačo objavíme. Zaujímavé bývajú aj reakcie miestnych ľudí, s ktorými sa občas dáme do reči. Najskôr sa veľmi prekvapia, keď zbadajú turistov, potom sa pýtajú odkiaľ sme, no a keď počujú Zvolen, prekvapia sa ešte viac. Ich reakcia je väčšinou v duchu: „Veď nie tu, ale tam máte hory!“ Ale sú doslova hrdí, keď pochválime ich kraj, aj keď občas, akoby tomu ani neverili. včera Danka Tomášiková Juhoslovenská kotlina
Túra Bzovská motanica a prieskum Horných Fafákov Moja prvá túra osadami Veporských vrchov resp. Podpoľania sa konala pred 4 rokmi a bola naj - naj - naj. Nasledujúca sa mi podarila až na jeseň predminulého roka. Preto som si povedal, že nebudem otáľať s ďalšou návštevou, a tak sa mi podarilo jeden augustový víkend 2018 stráviť na značených, ale aj neznačených cestách západnej časti Veporských vrchov. 18/05/19 Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
NCH Červenokamenské bradlo a Pominovec 09/05/18 18:02 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Biele Karpaty (CHKO Biele Karpaty) a Považské podolie

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 450 m n. m.

    • min: 375 m n. m. – Červený Kameň

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 17.03.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.09049 ° SŠ
      dĺžka: 18.1757 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.09049 ° SŠ
      dĺžka: 18.1757 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studnička pod Červenokamenským bradlom

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ilava (vlak, bus) - Červený Kameň (bus, parkovanie v dedine)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.83 (0.24)