Túra

NCH Červenokamenské bradlo a Pominovec

25.04.18
Po mojich potulkách za spoznávaním Vršatských a Lednických bradiel ma lákala lokalita Červenokamenské bradlá. Prvýkrát som ich obdivovala z lúky pod Vršatskými bradlami. Upútali ma na prvý pohľad a lákalo ma to k nim ako magnet. Ostrý skalný hrebeň so skalnou ihlou s mohutným skalným múrom vytvárali nádhernú krajinnú scenériu.

Náučný chodník Červenokamenské bradlo

Biele Karpaty majú svoje neopakovateľné čaro so zaujímavými, bizarnými vápencovými bradlami. Rada sa túlam a objavujem ich zákutia. Počas zimnej dovolenky sme sa vybrali navštíviť obec Červený Kameň, nad ktorou sa týčia Červenokamenské bradlá. Je tu vybudovaný náučný chodník okolo Červenokamenského bradla.

Dĺžka chodníka je 1,5 kilometra a môžete si bradlo pozrieť zo všetkých strán. Zastávky na trase NCH tvoria nasledovné témy:

  1. Bradlá v Bielych Karpatoch
  2. Prírodné rezervácie a zaujímavosti v okolí
  3. Červenokamenské bradlo
  4. Prírodné rezervácie a zaujímavosti

Bolo hmlisté počasie a skaly boli utopené v hmle. Z lúk nad dedinou sa nám ukázali Vršatské bradlá, ktoré pomaly vystupovali z hmlového závoja. Zaumienili sme si, že sa do lokality vrátime v peknom počasí, aby sme si vychutnali pohľad na bradlá.

Náš druhý pokus za potulkami začal v jednu marcovú sobotu a čo čert nechcel, hlásili daždivé i mrazivé počasie. Neodradilo nás to a pomyslela som si, že keď nebudú výhľady, aspoň si prejdeme náučný chodník a dobre sme urobili.

Zobudili sme sa do mrazivého rána, nad Váhom preletovali vtáky a na vodnej hladine ladne plávala snehobiela labuť. Pochutili sme si na praženici a vybrali sme sa do obce Červený Kameň. Cestu nám spríjemňoval pohľad na mohutné Vršatské bradlá, ktoré sú dominantou Bielych Karpát.

V dedine sme zaparkovali na parkovisku vyhradenom pre autá a bicykle. Preštudovali sme si peknú náučnú tabuľu s popisom trasy náučného chodníka, ktorý je nenáročný a počas krátkeho prechodu uvidíte nádherné výhľady na zaujímavé skalné bradlá.

Vybrali sme sa pomedzi domy bahnitou cestičkou, po ktorej stekala voda, akoby tu bol malý potôčik. Napravo sa vypínala obrovská skala. Po chvíľke stúpania sme sa ocitli na lúke, z ktorej sa nám naskytol výhľad na dedinu a prekrásne Vršatské bradlá, Chmeľovú, ktorá bola pokrytá bielou snehovou námrazou.

Z lúky sme vstúpili do lesíka, v ktorom sa nachádzali pokrútené buky vyzdobené sviežo zeleným machom. Nad nami sa vypínala mohutná skala, v diaľke sme počuli dravca. Zastavili sme sa pri drevenej studničke, ktorá bola bez vody. Z lesného zátišia sme sa ocitli na prekrásnom mieste ako v ďalekej Patagónií. Nemusím cestovať do vzdialených krajín, keď Slovensko ponúka zaujímavé prírodné výtvory. Stačí otvoriť oči a vnímať prírodu. Bola som nadšená z toľkej krásy, že som nevedela kam skôr mám upriamiť zrak. Bizarná vápencová štíhla skalná ihla vytvárala nádhernú krajinnú dominantu. Obdivovali sme zaujímavý dlhý pás kamenných hradieb, ktoré pripomínajú Čínsky múr.

Vybrali sme sa ku krásnej skale, ktorá bola pokrytá machom. Užívali sme si výhľady na hradbu vápencových Vršatských bradiel a okolie. Fúkal chladný vietor vďaka ktorému sme sa tu dlho nezdržali. Pristavil sa pri nás starší turista a dali sme sa s ním do reči. Sympatický miestny rodák nám poukazoval okolité kopce a vraj hráva v kostole na organ. Povedala som mu, že je toto nádherný kraj bradiel a s prianím pekného dňa sme sa s ním rozlúčili.

Prechádzali sme zarastajúcou lúkou popod skalný mohutný „Čínsky múr“ smerom k tajomnej skalnej ihle. Ostrá skala ako žiletka, ktorá je skrášlená zeleňou a borovicami. Pôsobí dominantne a v pozadí sa týčia Vrštské bradlá. Storočná tradícia stavanie mája na 45 m vysokom monolite. Erb i názov obce je odvodený od prírodnej dominanty, ktorej červená farba vznikla zásluhou zlúčenín železa. V červenej skale sa nachádza množstvo miestami dobre badateľných skamenelín.

Informačná tabuľa predstavuje návštevníkom povesť, podľa ktorej sa skala raz za rok otvára a umožňuje odvážlivcom vstúpiť do jej tajomných útrob. Stúpali sme do strmého svahu, z ktorého sa nám naskytol dych vyrážajúci pohľad priamo na monolit a malebné okolie. Na chodníku bolo veľké množstvo trusu od vysokej zveri.

Nabití pozitívnou energiou sme schádzali dolu do dediny popod mohutnú ihlu s jej tiahlym skalným hrebeňom. Monolit vyzerá z každej strany inak. Nachádza sa tu bránička, ktorou sme vstúpili ku kaplnke. V roku 1931 na pamiatku 1500 rokov konania mariánskeho cirkevného snemu v Efeze bola pod 45 m vysokým vápencovým monolitom vystrieľaná do skaly jaskyňa, od roku 1931 je tu osadená socha Panny Márie. Raz ročne sa tu slúži v letnom období svätá omša.

Z tejto strany pôsobí skala mohutným dojmom s červeným sfarbením. Stromovou alejou s možnosťou posedenia na lavičke sme sa dostali priamo k parkovisku. Fotila som starú drevenicu a v pozadí sa týčili skaly. Cestou domov sme sa zastavili pozrieť si románsky kostolík v Pominovci. V poslednom období ma fascinujú skalné útvary, bradlá a tiesňavy. Uvidíme kam ma nohy zavedú nabudúce. Nechajme sa prekvapiť.

Červený Kameň

V obci Červený Kameň sa nachádza rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie z roku 1806 a pamätná izba histórie a ľudových tradícií v budove ZŠ. V minulosti sa obyvatelia venovali remeslám a pastierstvu. V obci fungovali tri mlyny. Bola tu zriadená papiereň a výroba soli salajky. Územie je bohaté výskytom vzácnych druhov motýľov druhu jasoň červenooký a k vzácnym chráneným druhom patrí jašterica múrová. Všivec chochlatý v rámci Slovenska sa vyskytuje jedine v tejto lokalite. Endemit utekáčik štíhly a klinček včasný.

Prírodné rezervácie a zaujímavosti v okolí:

  • Storošovský močiar - prírodná pamiatka,
  • hrad Vršatec,
  • hrad Lednica,
  • vápencové veže Babky,
  • územie európskeho významu Brezovská dolina a Nebrová.

Pominovec

K osade na mieste dnešného Pominovca sa viaže povesť, podľa ktorej sa počas povodní z celej osady zachránili len štyri rodiny a sedem oviec. Oni založili obec Sedmerovec („sedmero oviec“). Dnes sa z Pominovca zachoval iba kostolík a cintorín s niekoľkými hrobmi. Posledný pohreb sa tu uskutočnil v roku 1979. Kostol sv. Jána Krstiteľa patrí medzi emporové kostoly. V roku 1965 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Románsky kostolík sv. Jána Krstiteľa postavili pravdepodobne v druhej polovici 12. až prvej tretine 13. storočia. V súčasnosti býva iba jediná bohoslužba za rok vždy v poslednú augustovú nedeľu na sviatok sv. Jána Krstiteľa počas tradičnej cyklopúte, na ktorej sa posväcujú bicykle, a ktorej sa pravidelne zúčastňuje viac ako tisíc ľudí.

S kamennou podlahou v lodi kostolíka sa spája legenda. Kedysi ju vraj tvorili pravidelne usporiadané kamene, no Turci počas svojho rabovania hľadali pod ňou ukryté zlato, a tak ju krížom-krážom rozkopali. Preto je teraz akoby nedbalo, neusporiadane uložená. Na vnútorných stenách boli v roku 2010 počas výskumu objavené vzácne gotické fresky, ktoré vznikli pravdepodobne v 14. až 15. storočí.

Diskusia
NCH Červenokamenské bradlo a Pominovec 09/05/18 18:02 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Extra Zážitkový chodník Bosou nohou V jednu peknú letnú pracovnú stredu nás prišiel pozrieť môj brat. Chcel nám ukázať zaujímavú lokalitu, ktorú cez víkend s kamarátmi preskúmal. Po náročnom a horúcom dni som sa tešila na záver pracovného dňa. Presunuli sme sa do dolnorakúskeho kúpeľného mestečka Bad Deutsch-Altenburg (slov. Nemecký Starhrad) v susedstve známeho mestečka Hainburg an der Donau (slov. Hájhrad). 01/12/18 Tatiana Filipková Zaujímavosti
Túra Malebná Veľká Fatra pokračovanie Ranné slnečné lúče osvetľovali veľkofatranskú prírodu , ktorú som si vychutnávala posedením pred Chatou pod Borišovom. Bolo chladné počasie, až mi ruky vymrzli. Vybrala som sa na rannú prechádzku do lesného chrámu, v ktorom som začula zavýjanie divého zvieraťa po celej hore, bol to rys ostrovid. Príjemný zážitok zvuku divočiny. 12/10/18 Tatiana Filipková Veľká Fatra a Choč
Rozhovor Te Araroa – najdlhší trek naprieč Novým Zélandom Tomáš Sedláček a Lukáš Wawrosz ako prví Česi zdolali celú trasu Te Araroa (maorský názov - Dlhá cesta), ktorá bola oficiálne otvorená v decembri v roku 2011. Túžba po dobrodružstve a snaha o poznanie ich doviedla k prekonávaniu vlastných limitov. Dĺžka prechodu je 3054 km, prevýšenie 100 000 m a počet dní 138 (4,5 mesiaca). Denne prešli v priemere 25 km s batohom vážiacim 25 kg. Tomáš Sedláček vydal knihu Te Araroa Nový Zéland, plnú zážitkov a nádherných fotografií. Po pútavej a zaujímavej prednáške Tomáša Sedláčka v ČT som sa rozhodla osloviť sympatického muža. 10/10/18 Tatiana Filipková Rozhovory
Najnovšie články na titulke
 
Bežky Útulňa Líška a Lomnistá dolina s pomníkom Jana Švermu Keď v horách prišla prvá nádielka snehu, zbalil som lyže a vyrazil. Uvažoval som aj o putovaní naťažko s využitím útulní na Poľane, ale v piatok som sa vymotal z práce tak neskoro, že som sa napokon rozhodol otestovať Domček HS na Čertovici. Dobre som urobil, ísť na prvú lyžiarsku túru sezóny s veľkým batohom na pleciach, by nebol najlepší nápad. včera Pavol Timko Nízke Tatry
Príbeh Inéz Sedím si v mokrých trenírkach na teplej tráve a je mi dobre. Výnimočne dobre. Po štyroch dňoch putovania ma značka zaviedla do veľmi hlbokého a lúčnatého sedla a koniec dediny bol iba asi dvesto metrov odo mňa. Štyri dni mi slnko pripekalo na hlavu a už som bol od potu slaný ako soľnička. Biele mapy po košeli, tričkách, na čapici, ba aj na kraťasoch. Na niektorých chúlostivých miestach som bol už aj odretý a len tuba modrej Indulony zabránila najhoršiemu. A tak som opustil značku a poľnou cestou zišiel do dediny. 18/01/19 Boro Tomis Príbehy
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
NCH Červenokamenské bradlo a Pominovec 09/05/18 18:02 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Biele Karpaty (CHKO Biele Karpaty) a Považské podolie

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 450 m n. m.

    • min: 375 m n. m. – Červený Kameň

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 17.03.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.09049 ° SŠ
      dĺžka: 18.1757 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.09049 ° SŠ
      dĺžka: 18.1757 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studnička pod Červenokamenským bradlom

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ilava (vlak, bus) - Červený Kameň (bus, parkovanie v dedine)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.27)