Túra

Mučínska jaskyňa a Lipovianska rozhľadňa

27. 04. 2018
Bol medzi nami jeden veselý chlapík, turista, kamarát... Bol. Vlada som poznala skoro 20 rokov. Vášnivý turista, vždy veselý, nikdy nie nahnevaný alebo negatívne naladený. Po čase sa niečo zmenilo. Povaha zostala rovnaká, len Vlado odmietal pohárik, začal jesť ovsené vločky a prestal chodiť na náročné túry. Netušili sme, čo je za tým. Bol neustále veselý a veľmi zábavne nám opisoval svoje túlačky po maďarských hraniciach a aj zorganizoval zopár túr do týchto krajov. Pred piatimi rokmi náhle skončila jeho životná cesta. Bol a už nie je. Zostal však jeho odkaz, že turistika na Slovensku nie je len o Fatrách a Tatrách, ale máme tu aj Burdu, Cerovú vrchovinu, Javorie, Ostrôžky či Slovenský kras.

Za 5 rokov sme už kdečo navštívili z lokalít, ktoré nám odporúčal – Siroň, Čakanovský profil, Širkovský hrad... a mnoho ďalších. Teraz, pri piatom výročí jeho odchodu sme sa rozhodli pre Mučínsku jaskyňu. Pamätali sme si, ako ju Vlado trikrát hľadal, kým ju konečne našiel a ako opisoval maďarské chrapaždiny, blato a chodník strmo hore – strmo dole. Medzitým tu však vybudovali náučný chodník a Južnú turistickú magistrálu, takže to bude hádam brnkačka. Nebola!

Trasa

Kalonda – Južná turistická magistrála – Cerina – Tri duby – Mučínska jaskyňa – Tri duby – Hoľa – Kamenný kopec – Veľké Počúvadlo (Nagy-Hallgató) – rozhľadňa Lipovany – Lipovianske pieskovce – Lipovany

Šesť kusov nás vystúpilo z autobusu v Kalonde v to zamračené ráno. Najskôr to máme asfaltkou pohodlne asi 3 km k maďarskej hranici. No už po dvoch kilometroch sme mali asfaltu dosť a zamierili sme si to poľnou cestou krížom na hranicu. Sneh sa topil (ten sme tu už nečakali), blata plno, no v lese to bude hádam lepšie. Nebolo!

Okrem mokrých rozbahnených ciest nás čakali ešte chrapaždiny a to najprotivnejšie – malinčie, černičie a agáčiny. A v nich sa ešte skrývali zákerné hlboké výmoľové jarky. No ale po pol hodine sme zdarne dorazili na hraničný priesek, ktorým ide od roku 2014 Južná turistická magistrála a zároveň náučný chodník. Čochvíľa sme boli pri jednej z náučných tabúľ.

NCH bol postavený z eurofondov, je na ňom veľkoryso skoro až 50 informačných tabúľ. Pri každej je štýlová lavička a skoro pri každej vtáčia búdka. Tak na NCH to už bude hádam lepšie. Nebolo!

Chrapaždín sme sa síce zbavili, ale cesta bola mokrá, na niektorých úsekoch zaľadnená a hlavne blatistá. No ale veselo sme si kráčali od tabule k tabuli a poctivo čítali informácie na nich.

Konečne sme dorazili pod Tri duby, kde je odbočka asi 600 metrov k Mučínskej jaskyni. Najedli sme sa a poďme svojrázne značenou odbočkou k jaskyni, veď tu bude lepšie. Nebolo!

Značky boli naozaj svojrázne. Okrem typických značiek NCH tu boli biele ikonky jaskyne, červené ikonky jaskyne a vydierkovaná ikonka jaskyne na plastovej tabuľke. Odbočka k jaskyni je strmá a šmykľavá a teraz bola zaľadnená. No ale hurá, máme jaskyňu či vlastne pseudojaskyňu! Má totiž zaujímavú genézu. Vznikla pri treťohornej sopečnej činnosti, kedy pyroklastický oblak vyvrátil mohutný strom a ten následne prikryl sopečný prach. Strom bez prístupu kyslíka zuholnateľ. Časom sa tu vyhĺbil hlboký výmoľový jarok a po zvetraní zotletého kmeňa zostala po ňom asi 12 metrová pseudojaskyňa. Na stenách doteraz vidieť zvyšky zuhoľnatených konárov pôvodného stromu. Strop neustále vplyvom vody mrazovo zvetráva až nakoniec jaskyňu úplne zasype, no ale dnes hádam ešte nie.

Keď sme si jaskyňu dobre poprezerali, vrátili sme sa na rázcestie Tri duby. Čakala nás dlhá cesta k rozhľadni a išli sme ju na etapy – od tabule k tabuli. Mysleli sme, že to najhoršie je za nami. Nebolo!

Okrem jednej lúčnej partie s výhľadmi sa išlo monotónnym lesom a striedali sa úseky blatisté s úsekmi ešte väčšmi blatistými. Občas nohy len tak lietali a skúšali našu rovnováhu, takže aj ja, čo naozaj nezvyknem nadávať, som si párkrát uľavila sprostou nadávkou.

Už sme sa ani pri informačných tabuliach nezastavovali, len sme ich odratávali. Konečne sa za zákrutou zjavila rozhľadňa! No ale to nás pred ňou čakal vari najhorší úsek. Na križovatke lesných ciest bola plytká zníženina, cestu zbrázdili kolesá ťažkých áut a na ceste zostalo plno vody. Z jednej stany kriačiny, z druhej krížom – krážom konáre po ťažbe. Obísť sme to museli naširoko, takže keď som prišla k rozhľadni, už som ani nemala chuť na ňu ísť. Celkovo nie som fanúšikom rozhľadní, hlavne zbytočných. Mám rada prirodzené výhľadové miesta a rozhľadne mi na nich len prekážajú. Keďže teraz ich je na slovenských kopcoch požehnane, už skoro viac ako krížov, väčšinou ich ignorujem a ani na ne nevystupujem. Na túto som nakoniec vyšla, výhľady nič moc, ale aj tak ma najviac bavilo fotiť ľudí nado mnou a podo mnou.

Celou cestou sme nestretli ani človiečika, okrem poľovníka, ktorý zbieral zhody, ale tu sme stretli behom 20 minút, čo sme tam boli, dve skupinky mladých ľudí. Takže pre niekoho rozhľadňa má význam. Ľudia na pohyb v prírode musia mať motív a rozhľadňa pre niekoho motívom je.

Od rozhľadne len dole do Lipovian – samozrejme zase blatistou cestou. Pred Lipovanmi sme sa ešte zastavili pri PP Lipovianske pieskovce. Prekvapilo, že aj tu z pieskovej steny trčalo zopár pieskovcových gúľ. Na bližšie skúmanie však nebol už čas, ba ani chuť.

Už sme sa len tešili, že bude koniec anabázy a tajne dúfali, že v Lipovanoch bude otvorená krčma a konečne bude dobre. Bolo! Krčmička síce nebola mimoriadne útulná, zato krčmárka bola veľmi príjemná, pivo vynikajúce a nálada znovu výborná.

Záver

Normálna túra s pekným počasím a výhľadmi poteší, ale časom sa usadí kdesi na dne pamäti medzi ostatné vydarené túry. Ale „turistika iného druhu“, odlišujúca sa od priemeru, či už v pozitívnom, alebo v negatívnom zmysle slova, sa oveľa viac vryje do pamäti a spomína sa na ňu - väčšinou veselo, pri rôznych príležitostiach.

Toto bola tiež taká túra. Zanadávali sme si na nej, natrápili sa, ale určite na ňu nikdy nezabudneme. A keď sa my šiesti stretneme, stačí povedať - blato... Vďaka Vlado! Na túru nezabudneme a ani na Teba nie.

Poslala som fotky kamarátom a tí sa čudovali nášmu opisu blatovej túry, pretože blato na fotkách skoro vôbec nevidno. Ono totiž na najhorších úsekoch nebolo ani kde položiť batoh a vybrať foťák!

Autori fotografií: Danka Tomášiková, Igor Valkovec a Peter Szetei

Fórum 4 príspevky
Mučínska jaskyňa a Lipovianska rozhľadňa 29/04/18 21:48 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Muteň – Múrik – Stráň – Slovenská skala – Jelšava Revúcka vrchovina na juhu susedí so Slovenským krasom. Toto pohorie mám tiež rada. Je rozľahlé a odľahlé a stretnúť v ňom turistov je zriedkavé (Zádielskú dolinu a Krásnu Hôrku nerátam). Pri našom pobyte v penzióne Flipper, sme si jeden deň vyhradili pre toto pohorie. Lákadlom boli nielen lesostepné kvitnúce stráne, ale hlavne hrad, o ktorom ani mnohí domáci netušia. 24/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina, Slovenský kras, +
Túra Jelšavský hrad a Skalka Hurá!!! Koronokríza takmer skončila a môžeme konečne ísť na náš prvý tohoročný viacdňový pobyt. Tento raz nazrieme do regiónu Gemer. Niektoré časti Gemera poznáme celkom dobre, no oblasť okolo Revúcej a Jelšavy je pre nás Terra incognita. Je načase to zmeniť. Veľkým lákadlom sú tri hrady, na ktorých som ešte nebola – Jelšavský, Šivetický a Rákoš. 10/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Skaly nad Dolnou a Hornou Ždaňou Na Hikingu ma pred časom zaujala Martinova fotka „Vodné tajomstvo Vtáčnika“. Vtáčnik je moja srdcovka, a tak aj toto tajomstvo chcem spoznať. Martin odporúčal pozrieť vodopádik po daždi, ale aj farebná jeseň vo Vtáčniku má svoje čaro. Vybrali sme sa tam posledný októbrový deň. 09/06/20 Danka Tomášiková Vtáčnik
Najnovšie články na titulke
 
PR Coros Apex 46 mm – prémiové GPS hodinky so skvelou výdržou batérie V ostatných mesiacoch sa na slovenskom trhu objavil nováčik v segmente GPS športových hodiniek - americká značka Coros. Ich prednosťou je výborná výdrž batérie a presnosť GPS záznamu. Deväť mesiacov som aktívne používal ich najpopulárnejší model Coros Apex 46 mm a prinášam svoje postrehy a dojmy z používania pri tréningoch, aj z bežného používania. dnes sponzorovaný článok GPS navigácia
Recenzia Skogstad Saksi – turistické krátke nohavice Ide o krátke nohavice z elastického priedušného a rýchloschnúceho materiálu od nórskej značky Skogstad. Sú vhodné na turistiku v horúcom počasí. Majú dĺžku tesne nad kolená a stredne vysoký sed. Z viacerých farebných vyhotovení som vyskúšal menej nápadný šedo-zelený variant. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Túra Patagónia: NP Los Glaciares - Laguna de los Tres Fitz Roy (3405 m) - žulový obor, najvyšší vrch a legendárna ikona oblasti, ktorá, ako som spomenul v predchádzajúcom článku, dala meno celému pohoriu. Jeho silueta je nielen v erbe mestečka El Chaltén, ale aj v znaku Národného parku Los Glaciares. Za dobrého počasia ho vidieť snáď odvšadiaľ, z ulíc mestečka i patagónskej stepi. Svojou dominantnosťou človeka k sebe priam volá. Turisti sa najbližšie k nemu môžu dostať pri Lagune de los Tres. A práve toto horské jazero bude dnes naším cieľom. včera Martin Baniari Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Mučínska jaskyňa a Lipovianska rozhľadňa 29/04/18 21:48 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Cerová vrchovina a Juhoslovenská kotlina (Geopark Novohrad/Nógrad)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 391 m n. m. – Veľké Počúvadlo (Nagy-Hallgató)

    • min: 169 m n. m. – Kalonda

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 473 m

    • klesanie: 435 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 11.03.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.2577 ° SŠ
      dĺžka: 19.6562 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.2206 ° SŠ
      dĺžka: 19.70886 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Lučenec (vlak, bus) - Kalonda (bus)
      Lipovany (bus) - Lučenec (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1 (0.34)