Vyhliadka pod Bujanovom

Chata Marica - vyhliadka a späť

Nenápadné skalné mestečko v nadmorskej výške približne 600 m sa rozprestiera neďaleko prírodnej rezervácie Bujanovská dubina. Les tu je naozaj čarovný, ba priam až mysticky pôsobiaci. Priamo na vyhliadku nevedie oficiálny turistický chodník, a tak si volím trasu popri južnej hranici rezervácie, ktorá je dobre značená v teréne červenými pásmi na stromoch. Samozrejme, keďže je to rezervácia, nemali by sa v nej svojvoľne ľudia pohybovať. Auto nechávam na príjazdovej ceste k chate Marica v miestach, kam bežne v lete chodievam na ryby.

Čaká ma veľmi prudký výstup. Ale je skoré ráno a v lese je ešte príjemne chladno. Mám za sebou nočnú rybačku a nie som veľmi vyspatý, ale pár výškových metrov zvládnem. Okraj lesa popri ceste nevyzerá veľmi vábne – kopec toaletných papierov je značkou, že rybári sem občas zájdu uľaviť si. Stúpanie je ozaj strmé a les sa začína miestami podobať skôr na prales. Množstvo popadaných stromov, machov, skál... Niektoré úseky vychádzam pomaly po štyroch. Čím vyššie stúpam, tým viac rôznych skál sa objavuje, zatiaľ sú bez výhľadov. Sú nízke, ukryté v tieni stromov. Mojím cieľom je skala, vyčnievajúca z lesa, ktorú som videl z protiľahlého brehu Ružína. Nemám jej súradnice ani návod, ako sa k nej dostať. Ale verím, že ju nájdem, mám predsa množstvo času a motať sa takýmto pekným lesom je odmenou.

Niekde na polceste je kratší úsek s menej strmým stúpaním, kde si trocha odpočiniem a obzerám okolie – váham akým smerom sa vybrať. Pred sebou vidím zaujímavé skalné steny. Musím preskúmať každú skalku, ktorú uvidím, či to nie je práve tá, ktorú hľadám. Míňam desiatky pekných skalných stien, zväčša bez rozhľadov alebo len s obmedzenými výhľadmi. Nachádzam zvláštne tvarovaný skalný stĺp. V jeho blízkosti som narazil na hniezdo rozzúrených ôs, a tak upaľujem do kopca, čo to dá, až kým som si istý, že nepočujem bzukot.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vyplašený prichádzam na malú lúčku na hrebeni. Sledujem jej okraj, až zrazu uvidím pred sebou skalné steny vyčnievajúce nad koruny stromov. Som tu! Rýchlo mierim k tomuto miestu, akoby za pár minút malo zmiznúť. A následne stojím očarený, úplne bez pohybu. Nádherný výhľad na tmavé ružínske vody, na okolité husté sýtozelené lesy. Úplná samota a ticho. To je môj malý raj. Takéto miesta sú to, čo ma najviac láka.

Slnko práve naberá na sile, ranné lúče ešte nestihli dosiahnuť hladinu priehrady, okolité kopce hádžu dlhé tiene a ja si pripadám ako na vrchole sveta. Najedol a napil som sa a možno aj viac ako hodinu ležím na vyhriatej skale ako jašterica a chytám energiu zo Slnka. Ružín je čarovné miesto. Už som to povedal aj napísal asi tisíckrát, ale budem to stále opakovať. Cestu späť veľmi neriešim, spúšťam sa priamo z kopca, miestami aj po zadku. Objavujem však pri zostupe vyšliapaný chodníček, ktorý mieri k vyhliadke, predpokladám, že začína niekde nad chatou Marica. Ja však chodníček nevyužívam a idem si svojím smerom späť k lesnej ceste, kde mám odparkované auto.

Čertova skala

Folkmarské sedlo - Vašvalda - dolinka Železník - Čertova skala - Laštík (Lazčík) - Folkmarské sedlo

Ďalšia zo zaujímavých vyhliadok nad Ružínom sa nachádza asi 1,5 km severne od Folkmarského sedla tesne nad ústím dolinky Železník do priehrady. Je to len maličká skala, zato však ponúkne nádherný výhľad na vodnú hladinu a protiľahlé lesy. Nejaké veľkolepé výhľady do diaľky by ste tu hľadali márne, pretože skala sa nachádza bezprostredne pár desiatok metrov nad hladinou priehrady, a teda ponúkne len výhľad do zatopeného údolia Hornádu. To však vôbec na kráse miestu neuberá, práve naopak. Očarí najmä pokoj miesta. Žiadny oficiálny chodník, stretnúť tu človeka bude skôr náhodou ako bežným javom.

Prístup som si zvolil od Folkmarského sedla, kde je možnosť si nechať zaparkované auto. S hľadaním chodníkov som si starosti nerobil a mierim priamo z kopca do dolinky potoka Železník, ktorý tečie popod vyhliadku. Je to najlepšia navigácia ako ju nájsť. Les je v týchto miestach dosť hustý a nepriechodný, takže musím hľadať mnoho spôsobov ako sa predrať cez húštinu malinčia a kríkov. Neskôr nachádzam na protiľahlej strane potoka peknú cestičku, ktorá smeruje popri potoku, a tak sa jej držím. Už po pár minútach som blízko ružínskych vôd. Okolo je množstvo menších skaliek, ja sa však potrebujem dostať na skalu, ktorú vidím cez koruny stromov priamo pred sebou.

Popri brehu priehrady vedie nenápadný úzky chodníček, ktorý ma smeruje priamo ku skale. Výhľad z Čertovej skalky ma ani veľmi neprekvapuje, pretože v miestach pod ňou často lovím ryby z člna, a tak môj pohľad neraz spočinul na sivej skale uprostred zeleného mora stromov. Sadám si na okraj skaly a vychutnávam si výhľad z vtáčej perspektívy na Ružínsky ostrov, vidím pod sebou rybárov snažiacich sa v horúcom sparnom dni niečo uloviť.

Cestu späť neplánujem absolvovať rovnakou trasou, lebo sa chcem vyhnúť miestam s nie veľmi priechodnou húštinou kríkov. Prechádzam popri drevenej búde, ktorá je v bezprostrednej blízkosti skaly a držím sa zreteľnej cesty. Tá sa po čase stráca v lese. Neostáva mi nič iné, len šliapať priamo cez les, až kým nenarazím na jednu z ciest, ktoré vedú späť do Folkmarského sedla. Je to síce krátka a nenáročná prechádzka s nenápadnou vyhliadkou, ale v človeku, ktorý hľadá samotu a pokoj v prírode toto miesto prirastie k srdcu.

Záver

Verím, že aj keď tieto miesta nie sú turisticky známe, motivujem článkom turistov, aby objavovali aj miesta mimo oficiálnych chodníkov. Neraz práve takéto zákutia prinesú omnoho krajšie zážitky. Samozrejme, pri pohybe mimo turistických značiek treba mať na pamäti, že nie je dovolené vstupovať a pohybovať sa v miestach s vyšším stupňom ochrany mimo oficiálnych chodníkov a tiež je praktickou pomôckou dobrá orientácia alebo aspoň navigácia.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek