Túra

Nižná Revúca – Zvolen – Kalište – Podkonice

20.04.18
Ten pľuhák opäť nesklamal a svojím vytrvalým, neúprosným pípaním ma ťahal zo sladkých driemot. Potrebný a nenávidený zároveň – budík. V chalupe vyhaslo už pred polnocou a do drevenice sa opäť vkradla na pár hodín vyhostená zima. Neveľmi ochotne som opúšťal teplé hniezdočko. Len pár sekúnd v studenej izbe stačilo na dokonalé precitnutie; tu už aj káva bola zbytočná. Rýchlo som zjedol skromné raňajky, zakončené niekoľkými hltmi becherovky. Sparťanské ráno na chalupe som zakončil krátkym pobytom na latríne.

Trasa

Nižná Revúca – Končitá – Zvolen – Donovaly – Vrchlúka – Pri javore – Kalište – Podkonice

Nórske slniečko

Ako človek „dolniacky“ si neskutočne vážim, keď sa nemusím od skorého rána premiestňovať rôznymi dopravnými prostriedkami a začínam prakticky hneď šliapať. V autobuse som strávil len pár minút a bol som v centre Nižnej Revúcej. Cez mostík som zamieril do uličky dláždiacej ústie doliny Veľký Hričkov. Po pár desiatkach metrov ma šípka nasmerovala do úzkeho priechodu medzi dvomi dvormi, krátky výšvih a ocitol som sa na spodnom okraji svahu zjazdovky, ktorá je už viac rokov opustená.

Z ruksaku som odopol paličky, snežnice neboli potrebné, a začal pomerne dlhý výstup otvoreným terénom. Za dobrého počasia sa za chrbtom odkrývajú dominanty liptovského hrebeňa Veľkej Fatry, ktorý sa ťahá paralelne s Revúckou dolinou. Najbližšie sú Smrekovica, Rakytov a Čierny kameň. Dobré počasie však zatiaľ kríva. Pýtam sa sám seba, kde je slniečko z nórskych predpovedí? Jeden „rosničkár“ v českej televízii zvykol na konci predpovede zaželať „slunce v duši“. Žeby si z neho Nóri zobrali príklad?

Pachtiac a potiac som prekonával terénne vlny zjazdovky, v čase oddychu som pozoroval vzdaľujúcu sa dedinku, stále prispatú v chladnom zimnom ráne. Nádejal som sa, že sa oblačnosť potrhá, a veru, čím som bol vyššie, tým viac pomedzi chmáry presvitala modrá obloha. V bezvetrí panovalo úplné ticho, prerušované len zvukmi mojich krokov na vŕzgajúcom snehu.

Vrch s lysinkou

Prvý dnešný cieľ som mal na dohľad hodnú chvíľu. Naľavo od stĺpov lyžiarskeho vleku skromne vykúkala nenápadná Končitá, prevažne zalesnená, s malou lysinkou na vrchu. Nikdy predtým počas letných túr mi nevydalo vystúpiť na vrchol, hoci leží len pár desiatok metrov od chodníka. Najmenej strmý prístup je od rázcestníka; ja som sa však nerozpakoval a od vlekov som zamieril hore najkratšou cestou. Mimo chodníka bolo snehu až po kolená, brodil som sa ním kľučkujúc v strmine. Nečakane moju trasu prekrižovali stopy „pána domáceho“, no bol som si istý, že ma je počuť doďaleka.

Na vrchole Končitej ma čakal dvojkríž a veľmi slušné možnosti na rozhľad. Ani sa nečudujem, že práve sem si turisti z Liptovských Revúc vyšli v posledný deň starého roka. Zložil som ruksak, nalial z termosky čaj, prifarbil ho esenciou z ploskačky a čakal, kým sa nebeská opona dvihne. Hoci sa nedvihla úplne, čo-to zo skrytých pokladov ukázala. Na severozápade sa z hradby mrakov predrala silueta Rakytova a Smrekovice, neskôr vedľa nich sťa siamské dvojičky opticky spojené tmavý bralnatý Čierny kameň s bielou zasneženou Ploskou. Na severovýchode sa Salatín s Tlstou len sťažka dostávali spod sivej prikrývky. Hrebeň Nízkych Tatier nebolo vidieť vôbec. Obzriem sa a takmer z nôh padám, od juhu sa spoza Malého Zvolena valila hororovo tmavá mrákava prinášajúca snehové zrážky. Kam len oko pozrelo, sledovalo úchvatné divadlo Matičky prírody. Tak kvôli tomuto sa oplatilo vstať.

Na bundu som si natiahol vetrovku, lebo vetrík veľmi vehementne ochladzoval môj spotený chrbát. Rovnako chladol aj miešaný napoj vo vrchnáku termosky, ktorý som takmer zabudol piť. Od Čierneho kameňa sa hadil bielosivý mrak, ktorý podplával vrchol Rakytova a vytvoril tak ďalšiu geniálnu scenériu. V tú hodinku veru baterka foťáka dostala pekne cez tlamu. Raz som už takmer odišiel a opäť sa vrátil a vštepoval si do pamäti jedinečné obrázky. Sťa mladý zaľúbenec, ktorý sa nevie odtrhnúť od svojej milej. O tom, že som prežil „zlatý klinec“ dňa, som nepochyboval, pretože pohľad na Zvoleny bol poriadne kalný. Zišiel som do sedielka k rázcestníku a pomedzi snehom obsypané stromy som opäť stúpal, lúčiac sa pohľadom s krížom na Končitej.

Zvolenskou hoľou

Malý Zvolen neukázal nič, len primrznuté smerovníky na primrznutej drevenej vidlici. Začalo drobno snežiť. Na turisticky nenáročnom hrebeni Zvolenskej hole som zočil prvé ľudské postavičky, na východnom svahu Novej hole prvých lyžiarov. Popri tyčovom značení som sa blížil k lyžiarskemu stredisku Donovaly. Na Zvolene (najvyšší bod túry – 1403 m) sa nás stretlo zo šesť, pár turistov, skialpinista a vo vzduchu krúžiaci paraglajdista. Po stručnom pohľade na zahmlené Donovaly som obrátil pozornosť na západ, pretože pôvodne som plánoval zájsť do Prašnice a Jelenca. Pretrvávajúca oblačnosť a poletujúce vločky ma odradili, a tak som vychodenou cestičkou zamieril k Novej holi, v sedielku som sa stočil doprava a začal zostupovať na Donovaly.

Chodník vyznačený nevysokými snehovými mantinelmi sa občas dosť poctivo šmýkal, a tak som si v strmine vyberal neporušenú snehovú pokrývku, kráčal som i viezol sa ako na lyžiach. Podklad bol k nohám veľmi zhovievavý, a tak som sa expresne rýchlo ocitol v rušnom centre, kde to „žilo“. Lyžiari na zjazdovkách, páriky na prechádzke, psie záprahy voziace záujemcov a jeden človek hlboko uvažujúci, čo s načatým dňom. Návrat domov sa odložil, spoje do Ružomberka a Banskej Bystrice idú o dve hodiny. Ale kam ďalej? A vtedy ma náhle osvietilo – Kalište, miesto smutne preslávené Druhou svetovou vojnou. Na podrobnejšiu prehliadku to asi nebude, no uspokojím sa aj s prvým kontaktom či „nadýchaním sa miesta“.

Pochod na Kalište

Spokojne som odložil mapu a pomedzi honosné hotelíky a rezortíky, sledujúc svištiacich lyžiarov, som kráčal do osady Bully. Na jej konci si chalan nasadzoval snežnice, čo som v súvislosti s prechádzkou považoval za značne predimenzované opatrenie. Ale nechcel som sa robiť múdry, viem, ako je to, keď si človek kúpi niečo nové a teší sa, ako si to vyskúša. Slniečko si neustále hľadalo cestičky na meniacej sa oblohe, a keď už nejakú našlo, veľmi príjemne hrialo.

V lese za osadou som načúval hlasom bežkárov, pokrikujúcich na seba; neďaleko na veľkej lúke pod Hrubým vrchom som dvoch z nich zbadal. Z lúky som pri neexistencii stôp trošku intuitívne dohľadal východ; značka sa ďalej držala akejsi zvážnice, ktorá veľmi monotónne viedla lesom, len s občasným výhľadom. Pri príchode na Kalište mi hodinky prezradili, že prehliadku náučného chodníka musím odložiť. Chvíľu som postál pri pamätníku a na tabuli si prečítal o smutných dobových udalostiach z obdobia povstania. V neďalekom prístrešku som zožul zvyšok údenej šunky a vypil posledný ochutený čaj.

Z Kališťa do Moštenice vedie spevnená lesná cesta, ktorej sa modrá značka spočiatku drží. Neďaleko jej začiatku ma potešila jedna z náučných tabúľ kališťského okruhu s témou Škola. V miestach, kde modrá značka opúšťa moštenickú cestu, stojí rázcestník v sedle Príslop. Mal som na výber dve možnosti, ako sa dostať k Chate na Plešiach. Turistická modrá nebola prešliapaná, na najbližších stromoch som značku nevidel, a tak som pred brodením a hľadaním uprednostnil hoc dlhšiu ale prejazdenú cyklistickú zelenú.

Pivný beh cez Pleše do Podkoníc

Namiesto východného traverzu som vrch Vysoká (Podkonické Pleše) obchádzal zo západu. Na južných svahoch Vysokej sa pekne otvoril výhľad na Horehronie, neďalekú ľubietovskú Vysokú a za ňou majestátny Ľubietovský Vepor. Cesta po odlesnenom chrbte rýchlo ubiehala a čoskoro som dokvitol na Chatu na Plešiach.

Až dovtedy som ju vnímal len ako orientačný bod na trase, ako niečo pre verejnosť uzavreté. Isto si viete predstaviť moje prekvapenie a potešenie, keď som na nej objavil zavesený pivný pútač. Veľmi dobrý pocit. Doslova som vrazil dnu, pozdravil a spýtal sa, či stíham pivo, keď mi z Podkoníc odchádza o 40 minút autobus. Nevedel som, či z presvedčenia alebo zo súcitu mi bolo oznámené, že určite áno. Vďačne som sa usmial a „kopol“ do seba zaslúženú odmenu. Až mi bolo ľúto, že nemôžem posedieť s milými ľuďmi, ktorí prevádzkujú chatu. Keď som zbadal zoznam ponúkaných jedál, vzdychol som si, sklopil zrak a rýchlo vyšiel von. Určite sa sem ešte vrátim.

S odhodlaním nezmeškať svoj spoj som sa rútil dolu lesom a za 15 minút som míňal prvé domy v Podkoniciach. K spokojnému bilancovaniu túry som sa dostal zanedlho v Slovenskej Ľupči, v podniku Na rohu, kde som vyčkal hodinku do príchodu vláčika.

Diskusia
Nižná Revúca – Zvolen – Kalište – Podkonice 31/05/18 08:54 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Nižná Revúca – Zvolen – Kalište – Podkonice Ten pľuhák opäť nesklamal a svojím vytrvalým, neúprosným pípaním ma ťahal zo sladkých driemot. Potrebný a nenávidený zároveň – budík. V chalupe vyhaslo už pred polnocou a do drevenice sa opäť vkradla na pár hodín vyhostená zima. Neveľmi ochotne som opúšťal teplé hniezdočko. Len pár sekúnd v studenej izbe stačilo na dokonalé precitnutie; tu už aj káva bola zbytočná. Rýchlo som zjedol skromné raňajky, zakončené niekoľkými hltmi becherovky. Sparťanské ráno na chalupe som zakončil krátkym pobytom na latríne. 20/04/18 Radoslav Jurčina Starohorské vrchy, Veľká Fatra a Choč
Túra Z Veľkého Tribeča na Vres a Kozlicu Keď sme s partiou pri májovom prechode Tribeča vzhľadom na nelichotivé predpovede počasia zvolili červenú značku, motajúcu sa v blízkosti civilizácie, Peter prehlásil, že je škoda, že hrebeň s Medvedím a Javorovým vrchom nezažijeme. Vraj je tam pekne. O necelý rok som sa v zime na Tribeč vrátil s úmyslom doplniť vedomosti z vlastivedy a uvidieť „to pekné“. 26/10/17 Radoslav Jurčina Tribeč
Túra Ako sa buduje tím 2. - Predná Magura O mesiac neskôr som pokračoval v budovaní kolektívu a s kolegami z práce som sa vybral na chalupu do Partizánskej Ľupče. Scenár bol podobný ako v Liptovských Revúcach. Prvý deň varenie gulášu, druhý deň túra na Prednú Maguru. Počasie nám prialo, do ruksaku som zbalil fľašu Tatranského čaju a sedem plechoviek piva, kamarát zas štyri nožičky klobásky, chlieb a syr. 09/11/16 Radoslav Jurčina Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Skalné mesto Koľvek a Čierna hora z Kluknavy Veľmi rád sa túlam po miestach málo známych, tam, kde si môžem užiť relatívne nedotknutú prírodu, kde len sem-tam stretnem človiečika. Na východnom Slovensku sa ešte stále dajú objaviť takéto miesta, pre mnohých úplne neznáme. Preto keď som sa na nete našiel informácie o skalnom meste Koľvek, Čiernej hore, Rozsypanej skale a Roháčke, hneď som vedel, že tam raz musím ísť. dnes Viktor Baláž Čierna hora
Búda Senník Dolina pod Lyscom Počas mojej dvojdňovej túlačky v októbri 2017 som pri stúpaní na Lysec v Ostrôžkach naďabil na lúku Dolina, kde sa nachádza vcelku príhodný objekt na vandrácke prespanie. Objektom je síce senník, ale v pohorí, kde nie je veľa iných možností prístrešia, môže poslúžiť. včera Henrich Tomáš Ostrôžky
Túra Dámska jazda Tatrami po lejakoch Predposledný júlový víkend sme mali s kamarátkami dlhšie naplánovanú dámsku túru bez detí a manželov. Keďže kalendáre sú plné a babysittingy dlho dopredu vybavené, s termínom sa nedá hýbať ani vtedy, ak začiatok túry vychádza na deň po tom, čo v Tatrách povodne odniesli niekoľko mostov. Veď vrátiť sa dá vždy, hovoríme si a optimisticky balíme stredne veľké batohy so spacákmi a ďalšie rekvizity, ktoré teraz pri malých deťoch používame dosť zriedkavo. 17/08/18 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Nižná Revúca – Zvolen – Kalište – Podkonice 31/05/18 08:54 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra - podcelok Zvolen (Ochranné pásmo Národného parku Nízke Tatry), Starohorské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1403 m n. m. – Zvolen

    • min: 526 m n. m. – Podkonice

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1180 m

    • klesanie: 1315 m

  • Vzdialenosť
    • 20 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 14.01.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9328 ° SŠ
      dĺžka: 19.2097 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8009 ° SŠ
      dĺžka: 19.2572 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Donovaly, Chata na Plešiach

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ružomberok (vlak, bus) - Liptovské Revúce (bus)
      Podkonice (bus) - Slovenská Ľupča/Banská Bystrica (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.8 (0.27)