Túra

Okolím Cahnova (Hohenau an der March)

03.05.18
Nemám rád nedokončené plány a navyše som si pri prvej etape Kristkovej Podyjskej glyptotéky (KPG) uvedomil, že som v lužných lesoch pod Cahnovom (Hohenau an der March) nikdy nebol. Plán prejsť peši zo Záhorskej Vsi do Cahnova sa ukázal ako nerealizovateľný, a tak som sa vybral po druhýkrát v marci do Sekúľ. Počas troch týždňov sa počasie úplne zmenilo, čakal ma príjemný, slnečný a jarný deň.

Trasa

Sekule – Malolevársky kanál – Hachovec – rieka Morava – sútok Moravy a Dyje – most ponad Moravu – Facihof – Großer See – Pommersee – rieka Morava – most ponad Moravu – Moravský Svätý Ján

Tentokrát som išiel sám a pohodlne vlakom až o 8.16 h. Napokon sa to ukázalo ako chybné rozhodnutie, lebo som večer mrzol na stanici, ale o tom až v závere článku.

Doma som si podrobne naštudoval mapu, to keby zase tablet vypovedal službu. Deň však bol od rána slnečný, a tak som bez problémov prešiel zo stanice do dediny a z nej poľnou cestou som neomylne zamieril rovno k Morave. Kúsok za dedinou sa pri mne zastavilo auto s poľovníkmi a pýtali sa ma, čo idem fotiť. Keď som povedal, že slepé ramená Moravy a Dyje, odvetili mi, že tam okrem plastových fliaš nič nie je.

Po prekročení Malolevárskeho kanála som sa nenechal zlákať pevnôstkou, ale som pokračoval rovno poľnou cestou. Prešiel som okolo kočovného vozu s úľmi, zazrel naľavo inú pevnôstku a bol som na hrádzi. Nevybral som sa po nej doľava, ale som pokračoval nevýraznou lesnou cestou do lužného lesa. Čoskoro som zbadal naľavo prvé slepé rameno Moravy. Má tvar podkovy a vo vode som zbadal prvé zhluky žabacích vajíčok. Vrátil som sa na lesnú cestu a tá ma doviedla na breh Moravy. Prvá rybárska búda bolo bývalé vojenské skriňové vozidlo s drevenou terasou. O kúsok ďalej bola podobná búda. Aký to rozdiel oproti rakúskym chatám na opačnom brehu!

Netrvalo dlho a bol som na sútoku Dyje s Moravou. Konečne som videl novú Kristkovu sochu, ktorú namontoval do zvyškov kýpťov predchádzajúcej. Zlodeja dodnes nevypátrali a nepotrestali!

Pofotil som sútok, sochu, tabuľu na moravskej strane a pokračoval som po brehu k mostu. Periférne som zazrel na terase jednej chaty chlapíka, ako hladí do ďalekohľadu na puške a kým som nezbadal terč na protiľahlej chate a neuvedomil som si, že asi ide o vzduchovku, mal som veľmi nepríjemný pocit.

Došiel som k mostu ponad Moravu a dnes som zabočil doľava, aby som sa dostal k rybníkom a vyhliadkovej veži pri Cahnove (Hohenau an der March). Kúsok som išiel po asfaltke, ale našťastie sa skoro dalo odbočiť na poľnú cestu. Doviedla ma k rybníku a kanálu. Vybral som sa po nej pomedzi obe vody. Vyhliadková veža bola na druhom brehu, no neprekážalo mi to, lebo aj z brehu som videl, že vtáctva na vode veľa nie je. Navyše, druhý rybník bol skoro vypustený. Odfotil som si pár husí, lysiek, trasochvosta, pŕhlaviara červenkastého, čajku a bol som pri plote. Zostal som zaskočený, lebo vracať sa na začiatok sa mi nechcelo. Potom som si uvedomil, že naľavo ide cesta, po ktorej sa dá dostať na cestu obchádzajúcu rybníky z druhej strany a bol som na asfaltke popod rybníky za železnicou.

Najprv som si neuvedomoval, čo sú to za valy nad cestou. Potom som si všimol drevené prístrešky a k nim vedúce schody. Keď som po nich vystúpil hore, až mi vyrazilo dych. Zbadal som doslova stovky divých husí, posedávajúcich na brehu či plávajúcich vo vode. Ani vlaky, ktoré pomerne často chodili za nimi, ich nerozhádzali a slnili sa ďalej. Najedol som sa a fotil a fotil. Dalo by sa tu krásne prespať a stráviť perfektný fotografický deň. Ja som sa však vybral do lužných lesov, a tak som sa napokon zodvihol a pokračoval som ďalej.

Z poľnej cesty som odbočil doľava a hrádzou, ktorá oddeľuje záplavové územie od úrodných polí, som kráčal, pričom som sledoval husi pasúce sa na poli, srnky miznúce v šachorine. Pod stromami sa leskla voda a keď hrádza zabočila doprava, zišiel som k slepému ramenu Moravy a kráčal lesom po jeho okraji. Ešte sa to dalo bez problémov. Jar ešte nezazelenala stromy, ani ich podrast, a tak som videl, kam kladiem nohu a kam idem. Všade naokolo bolo vidno intenzívnu prácu bobrov a týkalo sa to všetkých stromov bez ohľadu na šírku kmeňa. V jednom mieste som našiel ešte zamrznutú hladinu vody. Napokon som došiel k sútoku dvoch ramien a rozhodol som sa to užšie prekročiť. Našiel som si miesto so spadnutým stromom a konár na podopieranie, vyskúšal som ako hlboko sa do bahnistého dna zapichne a riskol som to. Ak padnem, už ma nikto nikdy nenájde! Uf, udržal som rovnováhu a prebaletil som na druhú stranu ramena.

Ocitol som sa na území označenom ako Grosser – Schlammsee. Slepé ramená boli predo mnou aj za mnou a ja som sa pohyboval po lesných cestičkách, z ktorých často vybiehali odbočky na lúčky a na nich boli veľké kŕmidlá vtáčeniec a soľ pre srnčiu zver.

Prekvapený som zastal nad vzorne naskladaným napíleným drevom. Tak aj Rakúšania ťažia drevo v lužných lesoch! Ale potom som videl obrovské plochy vysadených nových stromov, obalených plastom, aby ich zver neobhrýzla.

Našiel som dokonca aj domček bez dverí a s neporiadkom na podlahe, ale nepoškodenou strechou. Dalo by sa tu prespať asi štyrom ľuďom, teda ak by im to komáre dovolili!

Napokon som došiel k pomerne rovnému a dlhému Pommersee. Pôvodne som chcel dôjsť až ku kanálu Zaya, ktorý neprekročiteľne oddeľuje túto časť od časti Grosser Beitsee, ale uvedomil som si, že čas sa mi kráti. Vo vode som zbadal niečo plávať a hoci som to maximálnym priblížením odfotil, neviem či to bola ondatra alebo bobor.

Obišiel som koniec ramena a nasmeroval si to k toku Moravy. Na našom brehu ma upútala veľká, drevená socha bafkajúceho si vodníka. Ešte raz som odbočil od hlavného toku k slepému ramenu, aby som sa napokon vybral po brehu Moravy čo najrýchlejšie k mostu a po dlhočiznej asfaltke do Moravského Svätého Jána. Pristavil som sa ešte pri vymaľovanom ropíku, bývalej pohraničnej rote a neustále som sledoval čas na hodinkách a moju polohu na mape.

Vlak aom zmeškal o dve minúty, a keď zapadlo slnko, tak mi normálne skrehli ruky a začal som sa klepať zimou. Napokon ma po dvoch hodinách vyslobodil ďalší vlak a ja som sa v jeho teple postupne roztápal.

Opäť jedna zdanlivo nezmyselná pešia túra, ktorá ma ale zaviedla na miesta, kam by sa cyklisti určite nedostali.

http://www.auring.at

Súvisiaci článok: Kristkova Podyjská glyptotéka - 1. etapa

Diskusia
Okolím Cahnova (Hohenau an der March) 05/05/18 15:18 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Čížov – Hardegg – Znojmo 5. etapa KPG V putovaní proti prúdu rieky Dyje som sa dostal na koniec železničnej trate Břeclav – Znojmo a ukázalo sa, že nie je v mojich silách spraviť ako jednodňovku trasu Vranov nad Dyjí - Znojmo. Mivy pre pracovné zaneprázdnenie dlhodobo vypadol z našich plánovaných túr, a tak padol nápad prejsť trasu na bicykli. Samému sa mi jednoducho nechcelo. Nuž som si zase sadol nad mapu a cestovné poriadky a rozdelil som si napokon úsek Podhradí nad Dyjí - Znojmo na dva jednodňové s tým, že z Čížova do Znojma pôjdem hlavne Rakúskom. Moravskú stranu som podrobne prešiel pri dovolenkách v rokoch 2007 a 2011. 14/08/18 Miroslav Svítek Česko, Rakúsko
Túra GSB: Rabka Zdrój – Červený Kláštor Obrovská búrka sa nám, osprchovaným po túre, dobre pozerala z balkóna. Majka kvetnato približovala svoje vlakové putovanie s piatimi prestupmi z Bratislavy do Rabky a my jej zase naše z Oravskej Polhory do Rabky. Dlho sme však debatovať nevydržali a pred desiatou sme všetci spali spánkom unavených turistov. Raňajky za 15,- PLZ som dohodol na ôsmu a pri švédskych stoloch v jedálni sme ráno boli sami. Mal nás čakať oddychový deň s krátkou túrou a tak sme sa nikam neponáhľali. Mali sme za sebou tri dni putovania a pred sebou ďalšie tri dni po Glawnom Szlaku Beskidzkom (GSB). 31/07/18 Miroslav Svítek Svet
Túra GSB: Hviezdoslavova horáreň – Rabka Zdrój Kamarátom sa minuloročné putovanie po Hlavnej beskydskej magistrále (Główny Szlak Beskidzki /GSB/) veľmi páčilo a tak som bol vyzvaný, aby som na tento rok naplánoval jeho pokračovanie. Dohodli sme sa opäť na víkende + tri dni dovolenky a plány kolegov v práci na dovolenky rozhodli, že to bude od 1. 6. 2018. V marci som sa pustil do ťažšej časti a to zháňania ubytovania na trase Oravská Polhora – Červený Kláštor. Najviac mi dalo zabrať zohnanie ubytovania v Krościenku nad Dunajcem, ale po desiatkach telefonátov a SMS–iek, sa mi podarilo zohnať všetkých päť nocľahov pre šesť ľudí. V piatok 1. 6. sme po práci napokon do vlaku nasadli piati. 17/07/18 Miroslav Svítek Orava a Kysuce, Oravské Beskydy, +
Najnovšie články na titulke
 
Túra Skalné mesto Koľvek a Čierna hora z Kluknavy Veľmi rád sa túlam po miestach málo známych, tam, kde si môžem užiť relatívne nedotknutú prírodu, kde len sem-tam stretnem človiečika. Na východnom Slovensku sa ešte stále dajú objaviť takéto miesta, pre mnohých úplne neznáme. Preto keď som sa na nete našiel informácie o skalnom meste Koľvek, Čiernej hore, Rozsypanej skale a Roháčke, hneď som vedel, že tam raz musím ísť. dnes Viktor Baláž Čierna hora
Búda Senník Dolina pod Lyscom Počas mojej dvojdňovej túlačky v októbri 2017 som pri stúpaní na Lysec v Ostrôžkach naďabil na lúku Dolina, kde sa nachádza vcelku príhodný objekt na vandrácke prespanie. Objektom je síce senník, ale v pohorí, kde nie je veľa iných možností prístrešia, môže poslúžiť. včera Henrich Tomáš Ostrôžky
Túra Dámska jazda Tatrami po lejakoch Predposledný júlový víkend sme mali s kamarátkami dlhšie naplánovanú dámsku túru bez detí a manželov. Keďže kalendáre sú plné a babysittingy dlho dopredu vybavené, s termínom sa nedá hýbať ani vtedy, ak začiatok túry vychádza na deň po tom, čo v Tatrách povodne odniesli niekoľko mostov. Veď vrátiť sa dá vždy, hovoríme si a optimisticky balíme stredne veľké batohy so spacákmi a ďalšie rekvizity, ktoré teraz pri malých deťoch používame dosť zriedkavo. 17/08/18 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Okolím Cahnova (Hohenau an der March) 05/05/18 15:18 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Viedenská kotlina/Vídeňská pánev/Wiener Becken, Slovensko: Záhorská nížina (Borská nížina a Dolnomoravský úval)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 167 m n. m.

    • min: 147 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 314 m

    • klesanie: 312 m

  • Vzdialenosť
    • 30 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 24.03.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6077 ° SŠ
      dĺžka: 17.0187 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.58744 ° SŠ
      dĺžka: 17.00922 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Sekule (vlak, bus)
      Moravský Svätý Ján (vlak, bus) - Bratislava (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.81 (0.23)