Túra

Na Somár cez lúky plné šafranov

20.05.18
Je Veľkonočný piatok a za oknami to vyzerá na počasie vhodné akurát na sedenie v byte pri teplom čaji a pozeranie dlhého filmu. Aspoň toto by si pri pohľade z okna povedala väčšina ľudí. My však máme v pláne ísť do prírody stoj čo stoj, aj keby malo liať celý deň. Vyberáme preto jednoduchšiu túru v nízkom a málo známom pohorí Sopotnické vrchy. Cieľom sú lúky plné šafranov a najvyšší bod miniatúrneho pohoria.

Trasa

Sedlický kameňolom – Stará smola – Konišov – Ostrý hrb – Hornádske (Malolodinské) lúky – Bučina – Somár – údolie Sopotnice, Vyšné lazy – Olajoš – Sedlický (Pustý) mlyn – Sedlický kameňolom

Z Prešova mierime ku kameňolomu medzi obcamii Miklušovce a Sedlice, kde parkujeme pri riečke Sopotnica. Vonku je veľmi pochmúrne, ale aspoň už neprší. Potreba byť v prírode je však silnejšia ako pocit komfortu niekde v teple a v suchu. Prvé metre kráčame po ceste spájajúcej Sedlice s Miklušovcami, kde hneď za prvou zákrutou sa z cesty odpájame. Cestu máme pred sebou vyznačenú miestnou značkou (žlto-biele trojuholníky). Začína to typicky pre sychravé počasie – blato, blato a ešte raz blato. Cesty sú zničené od ťažby dreva a topánky sú od blata hneď o pol kila ťažšie. Náladu si však nenecháme pokaziť, po dlhej zime prišla konečne jar! A to je najlepším dôvodom na úsmev.

Už po pár stovkách metrov prichádzame k pekne upravenému prístrešku na lúke Stará smola, kde si dávame prvú krátku prestávku na čaj. Túžba dostať sa čo najskôr na hrebeň nás však poháňa dopredu. A naopak, brzdí nás trocha zanedbaná kondička po dlhej zime. Značka našťastie nevedie ťažkým a ani náročným terénom. Chvíľami mieri len vrstevnicovo, neskôr sa stáča priamo do kopca, ale stúpanie si krátime pozorovaním obrovských mravenísk a okolitej krajiny. Vyplašíme zopár sŕn, ktoré sú rýchle ako šípy.

Onedlho ukrajujeme prvé metre zo žltej turistickej značky vedúcej hrebeňom, ktorá nás vedie priamo na Hornádske alebo tiež Malolodinské lúky. Tie sú ešte bez farieb. Jar si tento rok dáva na čas. No na čas si dávame aj my – sadáme si na lavičky s krásnym výhľadom smerom k Bystrej a k Suchému vrchu. Vychutnávame si ticho, ktoré sa dá zažiť hlavne v opustených lesoch. Prekvapivo, aj napriek nie veľmi pozitívnej predpovedi počasia, sa trhajú mraky a užili sme si dokonca aj trošku slnka. Akoby len na nás čakalo, kedy vyjdeme z lesa na lúky, aby nás potešilo. A veruže nás potešilo náramne.

Samotné Hornádske (Malolodinské) lúky tvoria komplex menších a väčších lúk, ktoré najmä v lete hýria farbami a životom. Naším prvým cieľom však nie je najväčšia - a asi najviac navštevovaná - lúka, ale menšie lúky východným smerom. Dôvodom je lokalita, na ktorej rastie hojne šafran a dokonca tiež poniklece. K lúkam sa dá najľahšie dostať žltou značkou, ktorá vedie po hornom okraji „šafranových“ lúk. Zo značky však ešte bočíme smerom ku skalnému hrebienku Satanta, ktoré na tomto malom úseku pôsobí veľmi netradične, akoby sme sa ocitli v inom pohorí. Bukový les sa mení na dubový a celý hrebeň je kamenistý s množstvom machov. Terén je však náročnejší, no stojí za to sa sem prísť pozrieť.

Nedočkavo zliezame späť k lúkam pod nami, dúfajúc, že šafrany už budú v plnom kvete. A príroda nás opäť raz nesklamala. Už z diaľky vidíme fialový koberec pred nami. Nedočkavo hľadáme miesto, kde sa zložíme. Začína pravé fotošialenstvo, keď sa človek váľa po zemi, po blate, nastavuje desiatky parametrov na fotoaparáte, skúša všetky možné uhly... Ani si to neuvedomí, že čas uteká. Gabika ostala kdesi v hornej časti lúky a ja som sa, v snahe nájsť čo najkrajšie miesto na fotenie drobných kvietkov, ocitol až na spodnom okraji lúky. Keď mám nacvakaných dosť záberov a som si istý, že aspoň pár z nich bude stáť za to, vraciam sa ku Gabike. Dávame si niečo pod zub a zapíjame to čajom.

Chceme ešte vidieť miesto, kde kvitnú poniklece, tie sú neďaleko len pár stovák metrov na protiľahlom konci lúky. Nie je ich veľa, ale tešíme sa, že uvidíme aj tieto jarné krásavice. Žiaľ, je ešte priskoro, nachádzame len chlpaté lístky a púčiky, ktoré ešte pár dní potrebujú na to, aby sa ukázali v plnej kráse.

Posledným cieľom dneška je najvyšší bod Sopotnických vrchov, vrchol s pekným názvom Somár (701 m n. m.). Nevedie sem však žiadna oficiálna značka. Orientácia je aj napriek tomu veľmi jednoduchá, stačí vystúpať na hrebeň a pokračovať východným smerom. To je teória – v realite to znamená predrať sa cez hustú mladinu bukov, v ktorej vyplašíme diviačiu matku s mladými. Mladé utekajú napravo, diviačica naľavo, čo nás veľmi neteší, keďže sa ľahko môžeme ocitnúť medzi nimi. Radšej v pokoji stojíme bez prudkých pohybov a necháme diviačicu, aby sa bez stresu mohla vrátiť za mladými. Až keď ich kroky zmiznú v diaľke, pokračujeme v stúpaní na hrebeň k Somáru.

Hoci je táto časť cesty neznačená, musím povedať, že je tu naozaj krásny les a okolie. Samotný hrebeň je posiaty skalnými výbežkami, pokrútenými dubmi, obrastený machom a sladičmi. Pohyb je trošku náročnejší, ale oplatí sa vyjsť až k samotnému vrcholu. Cestou je možnosť vidieť pekné skalné vyhliadky do doliny Sopotnice, ale aj zvláštne tvarované skalné útvary pripomínajúce mohyly.

Samotný vrchol je zalesnený a v lete neposkytne žiadny lepší výhľad. Tvorí ho skalná stena, ktorá je zo severnej strany dosť strmá. No milovníkom pekných lesov v dramatickom prostredí skalných stien a vežičiek Somár určite učaruje.

Po vychutnaní si pocitu, že sme dosiahli všetky dnešné ciele, hľadám v mape najvhodnejšiu trasu pre návrat k autu. A ako zvyčajne – najvhodnejšia je opäť trasa priamo dole z kopca pomedzi skaly a stromy. Nižšie pod vrcholom Somára je množstvo rôznych lesných ciest a zvážnic a takmer každá vedie do doliny k riečke Sopotnica, kam máme namierené. Opäť sme síce zablatení, ale v doline sme veľmi rýchlo.

Zvážnica vedie takmer priamo k riečke. Najhoršiu časť dneška sme si nechali na záver – viac ako 4 kilometre asfaltkou proti prúdi Sopotnice. Samotná riečka je krásnym príkladom meandrujúceho potôčika v prírodnej krajine, až na množstvo naplaveného odpadu... Našťastie, okolitá jarná príroda a hry typu „hádaj na čo myslím“, nám skracujú čas šliapania po asfaltke.

Zhodnotenie

Za celý deň sme nestretli jediného človeka. Zato sme videli množstvo sŕn, diviakov, vevericu a kadejaké iné lesné živočíchy, ktoré sú celkom vítanou zmenou po celom pracovnom či školskom týždni plnom stretávania sa a komunikácie s ľuďmi. Maličké pohorie bude asi navždy zabudnutým kúskom hôr pre turistov, ktorí nie sú z okolia. A možno je to tak dobre. Každé pohorie by si malo zachovať pár miest, kam sa môže človek vybrať a mať pocit, že je tu sám, a kde má príroda svoj pokoj bez prílišného vyrušovania človekom.

Fórum 2 príspevky
Na Somár cez lúky plné šafranov 25/05/18 11:15 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni. 10/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Spoznávanie veľkofatranského pralesa Smrekovica Navštíviť prales nie je až tak nemožné, ako sa bežnému človeku zdá. Prales je zvyčajne chápaný ako hustá džungľa v oblastí rovníka, niekde v Južnej Amerike alebo v Afrike. No prales nájdeme aj v našich horách. A tak k tomu stačí trocha voľného času a chuť spoznať les zvnútra a nesústrediť sa výhradne na najviac vyhľadávaný cieľ turistiky – výhľady a vysoké štíty. 03/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Apuseni - čarovná tiesňava Cheile Galbenei Celé roky sme sa počas našich potuliek slovenskými horami dohodovali na tom, že konečne vyrazíme na turistiku do Rumunska. A keďže sme všetci z východu, hľadali sme zaujímavú lokalitu, ktorá bude čo najbližšie Slovensku. Voľba padla na pohorie Apuseni a krasovú oblasť Padis a ako vhodný čas sme si vybrali začiatok mája. O oblasti je na internete veľké množstvo informácií a plánovanie teda nebolo náročné. 19/03/19 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. dnes Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. včera Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. 18/08/19 Peter Straka Javorníky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na Somár cez lúky plné šafranov 25/05/18 11:15 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Čierna hora - podcelok Sopotnické vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 701 m n. m. – Somár

    • min: 390 m n. m. – údolie Sopotnice, Vyšné lazy

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 680 m

    • klesanie: 680 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 30.03.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9097 ° SŠ
      dĺžka: 21.0954 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9097 ° SŠ
      dĺžka: 21.0954 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Prameň pri Sedlickom (Pustom) mlyne

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Miklušovce (bus) / Sedlice (bus, auto je možné nechať pri kameňolome medzi dedinami)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.86 (0.24)