Túra

Na Somár cez lúky plné šafranov

20.05.18
Je Veľkonočný piatok a za oknami to vyzerá na počasie vhodné akurát na sedenie v byte pri teplom čaji a pozeranie dlhého filmu. Aspoň toto by si pri pohľade z okna povedala väčšina ľudí. My však máme v pláne ísť do prírody stoj čo stoj, aj keby malo liať celý deň. Vyberáme preto jednoduchšiu túru v nízkom a málo známom pohorí Sopotnické vrchy. Cieľom sú lúky plné šafranov a najvyšší bod miniatúrneho pohoria.

Trasa

Sedlický kameňolom – Stará smola – Konišov – Ostrý hrb – Hornádske (Malolodinské) lúky – Bučina – Somár – údolie Sopotnice, Vyšné lazy – Olajoš – Sedlický (Pustý) mlyn – Sedlický kameňolom

Z Prešova mierime ku kameňolomu medzi obcamii Miklušovce a Sedlice, kde parkujeme pri riečke Sopotnica. Vonku je veľmi pochmúrne, ale aspoň už neprší. Potreba byť v prírode je však silnejšia ako pocit komfortu niekde v teple a v suchu. Prvé metre kráčame po ceste spájajúcej Sedlice s Miklušovcami, kde hneď za prvou zákrutou sa z cesty odpájame. Cestu máme pred sebou vyznačenú miestnou značkou (žlto-biele trojuholníky). Začína to typicky pre sychravé počasie – blato, blato a ešte raz blato. Cesty sú zničené od ťažby dreva a topánky sú od blata hneď o pol kila ťažšie. Náladu si však nenecháme pokaziť, po dlhej zime prišla konečne jar! A to je najlepším dôvodom na úsmev.

Už po pár stovkách metrov prichádzame k pekne upravenému prístrešku na lúke Stará smola, kde si dávame prvú krátku prestávku na čaj. Túžba dostať sa čo najskôr na hrebeň nás však poháňa dopredu. A naopak, brzdí nás trocha zanedbaná kondička po dlhej zime. Značka našťastie nevedie ťažkým a ani náročným terénom. Chvíľami mieri len vrstevnicovo, neskôr sa stáča priamo do kopca, ale stúpanie si krátime pozorovaním obrovských mravenísk a okolitej krajiny. Vyplašíme zopár sŕn, ktoré sú rýchle ako šípy.

Onedlho ukrajujeme prvé metre zo žltej turistickej značky vedúcej hrebeňom, ktorá nás vedie priamo na Hornádske alebo tiež Malolodinské lúky. Tie sú ešte bez farieb. Jar si tento rok dáva na čas. No na čas si dávame aj my – sadáme si na lavičky s krásnym výhľadom smerom k Bystrej a k Suchému vrchu. Vychutnávame si ticho, ktoré sa dá zažiť hlavne v opustených lesoch. Prekvapivo, aj napriek nie veľmi pozitívnej predpovedi počasia, sa trhajú mraky a užili sme si dokonca aj trošku slnka. Akoby len na nás čakalo, kedy vyjdeme z lesa na lúky, aby nás potešilo. A veruže nás potešilo náramne.

Samotné Hornádske (Malolodinské) lúky tvoria komplex menších a väčších lúk, ktoré najmä v lete hýria farbami a životom. Naším prvým cieľom však nie je najväčšia - a asi najviac navštevovaná - lúka, ale menšie lúky východným smerom. Dôvodom je lokalita, na ktorej rastie hojne šafran a dokonca tiež poniklece. K lúkam sa dá najľahšie dostať žltou značkou, ktorá vedie po hornom okraji „šafranových“ lúk. Zo značky však ešte bočíme smerom ku skalnému hrebienku Satanta, ktoré na tomto malom úseku pôsobí veľmi netradične, akoby sme sa ocitli v inom pohorí. Bukový les sa mení na dubový a celý hrebeň je kamenistý s množstvom machov. Terén je však náročnejší, no stojí za to sa sem prísť pozrieť.

Nedočkavo zliezame späť k lúkam pod nami, dúfajúc, že šafrany už budú v plnom kvete. A príroda nás opäť raz nesklamala. Už z diaľky vidíme fialový koberec pred nami. Nedočkavo hľadáme miesto, kde sa zložíme. Začína pravé fotošialenstvo, keď sa človek váľa po zemi, po blate, nastavuje desiatky parametrov na fotoaparáte, skúša všetky možné uhly... Ani si to neuvedomí, že čas uteká. Gabika ostala kdesi v hornej časti lúky a ja som sa, v snahe nájsť čo najkrajšie miesto na fotenie drobných kvietkov, ocitol až na spodnom okraji lúky. Keď mám nacvakaných dosť záberov a som si istý, že aspoň pár z nich bude stáť za to, vraciam sa ku Gabike. Dávame si niečo pod zub a zapíjame to čajom.

Chceme ešte vidieť miesto, kde kvitnú poniklece, tie sú neďaleko len pár stovák metrov na protiľahlom konci lúky. Nie je ich veľa, ale tešíme sa, že uvidíme aj tieto jarné krásavice. Žiaľ, je ešte priskoro, nachádzame len chlpaté lístky a púčiky, ktoré ešte pár dní potrebujú na to, aby sa ukázali v plnej kráse.

Posledným cieľom dneška je najvyšší bod Sopotnických vrchov, vrchol s pekným názvom Somár (701 m n. m.). Nevedie sem však žiadna oficiálna značka. Orientácia je aj napriek tomu veľmi jednoduchá, stačí vystúpať na hrebeň a pokračovať východným smerom. To je teória – v realite to znamená predrať sa cez hustú mladinu bukov, v ktorej vyplašíme diviačiu matku s mladými. Mladé utekajú napravo, diviačica naľavo, čo nás veľmi neteší, keďže sa ľahko môžeme ocitnúť medzi nimi. Radšej v pokoji stojíme bez prudkých pohybov a necháme diviačicu, aby sa bez stresu mohla vrátiť za mladými. Až keď ich kroky zmiznú v diaľke, pokračujeme v stúpaní na hrebeň k Somáru.

Hoci je táto časť cesty neznačená, musím povedať, že je tu naozaj krásny les a okolie. Samotný hrebeň je posiaty skalnými výbežkami, pokrútenými dubmi, obrastený machom a sladičmi. Pohyb je trošku náročnejší, ale oplatí sa vyjsť až k samotnému vrcholu. Cestou je možnosť vidieť pekné skalné vyhliadky do doliny Sopotnice, ale aj zvláštne tvarované skalné útvary pripomínajúce mohyly.

Samotný vrchol je zalesnený a v lete neposkytne žiadny lepší výhľad. Tvorí ho skalná stena, ktorá je zo severnej strany dosť strmá. No milovníkom pekných lesov v dramatickom prostredí skalných stien a vežičiek Somár určite učaruje.

Po vychutnaní si pocitu, že sme dosiahli všetky dnešné ciele, hľadám v mape najvhodnejšiu trasu pre návrat k autu. A ako zvyčajne – najvhodnejšia je opäť trasa priamo dole z kopca pomedzi skaly a stromy. Nižšie pod vrcholom Somára je množstvo rôznych lesných ciest a zvážnic a takmer každá vedie do doliny k riečke Sopotnica, kam máme namierené. Opäť sme síce zablatení, ale v doline sme veľmi rýchlo.

Zvážnica vedie takmer priamo k riečke. Najhoršiu časť dneška sme si nechali na záver – viac ako 4 kilometre asfaltkou proti prúdi Sopotnice. Samotná riečka je krásnym príkladom meandrujúceho potôčika v prírodnej krajine, až na množstvo naplaveného odpadu... Našťastie, okolitá jarná príroda a hry typu „hádaj na čo myslím“, nám skracujú čas šliapania po asfaltke.

Zhodnotenie

Za celý deň sme nestretli jediného človeka. Zato sme videli množstvo sŕn, diviakov, vevericu a kadejaké iné lesné živočíchy, ktoré sú celkom vítanou zmenou po celom pracovnom či školskom týždni plnom stretávania sa a komunikácie s ľuďmi. Maličké pohorie bude asi navždy zabudnutým kúskom hôr pre turistov, ktorí nie sú z okolia. A možno je to tak dobre. Každé pohorie by si malo zachovať pár miest, kam sa môže človek vybrať a mať pocit, že je tu sám, a kde má príroda svoj pokoj bez prílišného vyrušovania človekom.

Diskusia
Na Somár cez lúky plné šafranov 25/05/18 11:15 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Na Somár cez lúky plné šafranov Je Veľkonočný piatok a za oknami to vyzerá na počasie vhodné akurát na sedenie v byte pri teplom čaji a pozeranie dlhého filmu. Aspoň toto by si pri pohľade z okna povedala väčšina ľudí. My však máme v pláne ísť do prírody stoj čo stoj, aj keby malo liať celý deň. Vyberáme preto jednoduchšiu túru v nízkom a málo známom pohorí Sopotnické vrchy. Cieľom sú lúky plné šafranov a najvyšší bod miniatúrneho pohoria. 20/05/18 Stanislav Ďurica Čierna hora
Prístrešok Stará smola nad údolím Sopotnice Sopotnické vrchy ako podcelok Čiernej hory nie sú turisticky až tak atraktívne ako okolité časti Ružínskeho krasu. Návštevník sa sem zvyčajne vyberie len na jednodenné výlety. Na druhej strane aj nízke kopce majú svoje čaro, ak si človek vie užiť lesy bez zbytočného ruchu. Na ich severnom okraji leží dokonca veľmi pekný a útulný prístrešok či skôr útulňa (neoficiálna), ktorá sa dá využiť k pohodlnému prenocovaniu alebo ako úkryt pred nepriazňou počasia. 12/05/18 Stanislav Ďurica Čierna hora
Túra Vyhliadky Ružín – pod Bujanovom a Čertova skala Okolie priehrady Ružín je oblasť plná málo známych zákutí, o ktorých sa človek len ťažko dozvie. A práve takéto opustené miesta ponúkajú neraz tie najkrajšie zážitky. Podobne je to aj s dvomi vyhliadkami v hornej časti Ružínskej priehrady. Nenápadné skalky týčiace sa nad hladinou nevyzerajú nijako majestátne, ale výhľady z nich naozaj stoja za to. 07/05/18 Stanislav Ďurica Čierna hora
Najnovšie články na titulke
 
Túra Dolina Kościeliska a tri blízke doliny Zakopaného Poľské horské mestečko Zakopané ponúka nespočetné množstvo aktivít so širokým spektrom prírodných krás. Túto výhodu mu prináša ideálna poloha na rozhraní Vysokých, Západných Tatier a Podhalia. Tentokrát navštívime najbližšie doliny tunajších Západných Tatier. Pritiahli nás sem potôčiky, skalné útvary a relatívne veľká voľne prístupná jaskyňa. Taktiež nakukneme do jednej z najdlhších poľských tatranských dolín. dnes Roman Matkovčík Tatry, Západné Tatry
PR Novinky z termoprádla Kari Traa Kto je Kari Traa? Kari Traa je nórska reprezentantka v akrobatickom lyžovaní. Na zimných olympijských hrách sa jej podarilo získať kompletnú zbierku cenných kovov. Celkom má na svojom konte 37 víťazstiev v pretekoch svetového pohára. „Keď som aktívne pretekala, voľný čas medzi tréningami a pretekmi som si krátila pletením čiapok a navrhovaním vlastného lyžiarskeho oblečenia. Moje kúsky sa medzi kamarátmi stali obľúbenými, a tak som sa rozhodla svoju záľubu premeniť na podnikanie.“ včera sponzorovaný článok Oblečenie
Túra Hermanovce – Bachureň – "Várheď" – Jarovnice Hradiská na východnom Slovensku nie sú až také známe ako inde. Preto ma vcelku prekvapilo, keď som v mape objavil jedno v podhorí Bachureň. Keďže najideálnejšie tam bolo zájsť v mimovegetačnom období, tak som musel čakať na jar. Pravý čas nastal v marcovú nedeľu, keď bolo príjemné teplo a po zime som bol hladný po dlhšej túre. včera Henrich Tomáš Šariš

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na Somár cez lúky plné šafranov 25/05/18 11:15 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Čierna hora - podcelok Sopotnické vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 701 m n. m. – Somár

    • min: 390 m n. m. – údolie Sopotnice, Vyšné lazy

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 680 m

    • klesanie: 680 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 30.03.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9097 ° SŠ
      dĺžka: 21.0954 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9097 ° SŠ
      dĺžka: 21.0954 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Prameň pri Sedlickom (Pustom) mlyne

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Miklušovce (bus) / Sedlice (bus, auto je možné nechať pri kameňolome medzi dedinami)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.76 (0.24)