Túra

Jeden deň v Raji

05.05.18
Jedným z perfektných miest na východnom Slovensku, kam sa dá ísť s priateľkou na výlet s nádychom romantiky, je určite Slovenský raj. Jeho poloha je bližšia ako Vysoké Tatry, do kopca sa tam veľa nenachodí a poskytuje nerušené čarovné zákutia.

Trasa

Dedinky – Zejmarská roklina – Geravy – Predný Hýľ – Klauzy – Sokolia dolina – Kyseľ, ústie – Biely potok – Pod Tomášovským výhľadom - Tomášovský výhľad – Spišské Tomášovce

Prvýkrát som bol s Ivanou v Raji niekoľko dní po našom zoznámení. Keďže sme boli autom, prešli sme okruh z Podleska cez Suchu Bélu, Klaštorisko a Tomášovský výhľad a naspäť cez Prielom Hornádu. Bol to nádherne strávený deň. No oveľa impresionistickejšia bola až druhá spoločná návšteva po vyše roku, keď sme sa vybrali tentoraz vlakom do Dediniek. V ňom ma stihol ešte mierne vytočiť sprievodca, ktorý mal poznámku, že či nemáme doma dvere. Ostal som ohromený, že kto má vedieť, že vagóny honosne nazvaného vlaku REx, sa nezatvárajú samé. Premúdrený vlakvedúci však „odjachal“ a my sme mohli nerušene stráviť jeden deň v Raji.

Od smerovníka sme sa pobrali cez hrádzu okolo Palcmanskej Maše, na ktorej nás zaujali rybári. Prišli sme k hotelu Dedinky a odtiaľ sme si to nasmerovali do lyžiarskeho svahu. Aj keď, pravda, v lete len do hornatej lúky, ktorou sme ale následne zišli do koncovej časti Mlynkov - Biele Vody, kde vľavo začínala tiesňava, kvôli ktorej sme prišli.

Zejmarská roklina

Prešli sme okolo miestneho vstupenkára a začali sa nadchýnať krásami, síce najkratšej sprístupnenej rokliny v Slovenskom raji, ale rovnako zaujímavej. Sprvoti popri potoku, kde sa dá bezpečné pridŕžať reťazami, sme prišli k prvému rebríku blízko malého vodopádika. Cez poprepletené korene stromov je si treba dávať pozor, keďže je tu vlhko a reťaze na tomto mieste nie sú. O chvíľu sme došli k ďalšiemu majestátnejšiemu vodopádu a zároveň k rebríku, ktorým sme sa dostali pod Nálepkove vodopády.

Tu nám nezostávalo nič iné ako si ich fotiť a, samozrejme, snažiť sa urobiť nejaké spoločné zábery na pamiatku. Postupovali sme ďalej, nie však rebríkami, ale kramľami a roštami. Zráz a výhľad do zalesnenej rokliny je rovnako parádny ako vychýrenejšie z ostatných tiesňav, takže predpokladám, že sem návštevníci zavítajú zriedka asi len pre relatívnu odľahlosť. No napriek tomu sme tu zo 3 - 4 stretli.

Nasledoval zdvojený rebrík, ktorý ako keby naozaj viedol až do neba. Keď sme vystúpili na posledný stupienok, ukázala sa nám oveľa prijateľnejšia časť, kde sme stúpali po roštoch, až sme prišli k poslednému železnému rebríku a následne k drevenému. Tu nás značka poslala prudko doľava ponad tiesňavu, ktorou potok začína púť divokými kaskádami, okolo ktorých sme práve stúpali. Potiaľ potok steká len miernym korytom, ktorým sme postupovali, až sme sa dostali k prameňu Zemanská (Zemianska) studňa. Odtiaľ nebolo ďaleko k horskému hotelu Geravy, kde pokoj a ticho rovnomennej planiny si priam pýta prísť sem na pár dní a nechať sa odstrihnúť od okolitého sveta, ignorujúc všetko to v diaľke.

Z Geráv na Klauzy

Od hotela Geravy sme sa dali doprava po planine Geravy, po ktorej som tak dlho chcel ísť za nejakého príjemného letného dňa. A to sa mi podarilo práve dnes. Značke robil spoločnosť výbeh pre koníky, ale tie boli relatívne ďaleko, tak sa s nimi nedalo pofotografovať. Lúka pokračovala niekde doľava a my sme vošli do lesíka, ktorý nás na dlhší čas zatajil pred ostatným svetom. Príjemnou cestou sme ním pomaličky kráčali a užívali si krásny deň, príjemný vánok a spoločnosť toho druhého.

Pri smerovníku Predný Hýľ sme prudko odbočili a chodníkom začali klesať do ústia potoka Berezinec. Jedna z najmenej navštevovaných značiek v Slovenskom raji nám dopriala mierne klesajúci chodník príjemnou tôňou listnatého lesa a svojimi ohybmi predlžovala idylické chvíle.

Zelenou značkou sme z pravej strany pribrali modrú, ktorá nás v podstate rovinou priviedla k tajchu zvanému Klauzy. Tým sa mi konečne podarilo navštíviť magické miesto, kam som už tak dlho chcel dôjsť. A bol som rád, že na takomto výnimočnom mieste som s tak výnimočným človekom.

Z informačných tabúľ som sa dozvedel históriu miesta a moja drahá zase, že je možnosť stretnutia s medveďom. Hneď sa viac primkla ku mne a ja som tak mohol byť jej ochrancom. Posedeli sme si pod dreveným prístreškom na telese hrádze a ja som si vychutnával moment, kde nebolo nikde nikoho, len krásna príroda a ešte krajšia srdcu blízka osoba.

Tomášovskou Belou

Pomaličky sme sa vydali ďalej a mierne džungľovým chodníčkom plným lopúchov sme pokračovali k ústiu Sokolej doliny, kde sme stretli prvých návštevníkov, ktorí si to nasmerovali k Závojovému vodopádu. Ešte predtým ma zaujal malý, skromný drevený kríž na pamiatku miestneho robotníka, ktorý tu za dávnych čias pracoval, keď bol tajch ešte využívaný na splavovanie dreva. V Raji to znelo ako Memento mori...

Od tohto momentu nás čakal parádny úsek drevených lávok ponad Biely potok. Mali sme obaja z toho veľkú radosť, lebo to bolo opäť čosi iné ako predošlé úseky. Dlhé úseky lávok a skoro nikde nikoho. Aj keď sme opäť stretli nejakých turistov, ale to len podčiarkovalo ľudoprázdnosť miesta.

To sa zmenilo až keď sme prešli k ústiu Kyseľa a stretávali ferratistov. Tak sa nám podarilo stretnúť Ivaniných známych, čo bolo vcelku zábavné, ale ako sa hovorí, svet je malý.

Tomášovský výhľad

V ústí Bieleho potoka sme skončili s miernym klesaním a čakal nás prudký stupák na Tomášovský výhľad. Keď sme tadiaľ išli prvýkrát, bol to pre Ivanu vcelku problém, poriadne sa zadýchavala a museli sme robiť časté prestávky. No po našich výbehoch do hôr v okolí našich domovín som ju vytrénoval, a tak teraz vcelku pohodovo si to dávala hore. Blízkosť Tomašáku predznamenali priamo úmerne sa zvyšujúce počty turistov, až sme v epicentre záujmu tých všetkých pocítili mierne väčším počtom. Ale našťastie nebolo ich až tak veľa, alebo druhá možnosť tkvela v tom, keďže som tu mal svoju milú spoločnosť, všetko ostatné mi v tomto momente bolo ukulele. Jediným negatívom asi bola približujúca sa búrka, keď aj trošilinku spŕchlo.

Zašli sme na vedľajšiu skalu, freneticky známu ako super miesto na robenie fotiek z Tomašáku. Potom sme sa vydali na poslednú časť nášho výletu, a to do dediny Spišské Tomášovce na vlak. Lesom sme došli k vrchným partiám miernych lúk nad dedinou a mohli sme tak pozorovať búrku sťa smršť, ktorú sme hádali, že smeruje rovno k nám. Ale našťastie si to pred dedinou rozmyslela a nasmerovala si to do Spišskej Novej Vsi. Tak sme nemuseli utekať a spokojne zišli do dediny. Prešli sme cez miestnu osadu a okolo kostola a túru zakončili pri železničnej zastávke.

Poslednú impresiu dňa nám dopriala práve odchádzajúca búrka a tá akoby predznamenala búrku v našich životoch...

Článok je venovaný Ivane K.

Fórum 4 príspevky
Jeden deň v Raji 26/11/18 20:38 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Trojdňové jesenné podpolianske lazy a Zákľuky Babie leto roku 2018 bolo ako to lanské, opäť nádherné a dožičilo veľa vhodných dní na túlanie sa Slovenskom. Využil som ho na jesennú trojdňovku Veporskými vrchmi, ktoré som chcel opätovne navštíviť už hneď po prvej návšteve, keď sa mi veľmi zaľúbili Zákľuky. Zároveň som dlhšie rozmýšľal prejsť si detvianske a hriňovské lazy. 05/08/19 Henrich Tomáš Veporské vrchy, Poľana
Túra Mýtna – Šoltýska – Utekáč – Tisovec – Muráň II. Oblasť medzi Mýtnou a Muráňom na prvý pohľad nevyniká ničím zaujímavým, len samé lesy, pasienky a lazy. No práve to, činí z toho žiadanú lokalitu pre milovníkov nevysokých pohorí a malebných lúk a dokonca sa tu dajú nájsť aj pamiatky ľudského umu, ale žiaľ aj hlúposti. 29/07/19 Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy
Túra Mýtna – Šoltýska – Utekáč – Tisovec – Muráň I. Oblasť medzi Mýtnou a Muráňom na prvý pohľad nevyniká ničím zaujímavým, len samé lesy, pasienky a lazy. No práve to činí z toho žiadanú lokalitu pre milovníkov nevysokých pohorí a malebných lúk, a dokonca sa tu dajú nájsť aj pamiatky ľudského umu, ale žiaľ, aj hlúposti ľudí. 22/07/19 Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jeden deň v Raji 26/11/18 20:38 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1085 m n. m. – planina Geravy

    • min: 515 m n. m. – Prielom Hornádu

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 660 m

    • klesanie: 930 m

  • Vzdialenosť
    • 21 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 28.07.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8552 ° SŠ
      dĺžka: 20.3826 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9645 ° SŠ
      dĺžka: 20.4744 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Zemianska studnička na Geravách, horský hotel Geravy

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Dedinky (vlak, bus)
      Spišské Tomášovce (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.25)