Trasa

Sedlo Zbojská – sedlo Bánovo – Klenovský Vepor – Tri chotáre – sedlo Tlstý javor – Zákľuky – Štromp – Hájny grúň – Hronec
Úsek sedlo Zbojská – Štromp vedie Rudnou magistrálou

Do sedla Bánovo

Začína sa to veľmi dobre. Po nočnom daždi vyzerá ranná obloha sľubne. Na východe mizne tlaková níž a od západu sa tlačí modrá obloha. Aj vodič diaľkového autobusu mi ochotne zastavuje v sedle Zbojská, ktorým inokedy len prefrčí. Neotáľam a do nôh dostávam prvé metre červenej značky. Spočiatku idem pohodlne, neskôr prudšie hore pod vrch Dielik. Z rúbanísk vidieť do doliny Furmanec a na Klenovský Vepor. Hlbokými lesmi prichádzam do sedla Diel. Za ním značka traverzuje vrch Bánovo a ja sa dostávam do sedla, ktoré nesie rovnaké meno.

Tam, kde sa vartovalo

Zostávam verný červenej značke, ktorá sa mi ,,opláca" ostrým stúpaním. Chvalabohu, to sa končí pred sedlom Machniarka. V sedle stojí lesnícka chata a vedľa nej prameň. Z Pohronskej Polhory sem vedie žltá značka, ktorá prechádza mimoriadne peknou krajinou a môže slúžiť ako alternatívny nástup na opisovanú túru. Za sedlom prechádzam zalesnenými plochými horskými chrbátmi. Cestu mi spestrí rezervácia Klenovské blatá. Krátke stúpanie a som v Sedle pod Vartou. Blízke chotárne názvy Stráž, či Varta dokladujú strážne miesto, odkiaľ bolo varované Horehronie pred tureckými vpádmi. Pod sedlom sa nachádza turistická útulňa Varta s prameňom.

Na vrchole Klenovského Vepra

Tento mohutný vrch vytvára významnú krajinnú dominantu nielen pre blízke okolie. Jeho charakteristický vzhľad je ľahko identifikovateľný aj zo vzdialených pohorí. Andezitové bralá tu vytvorili rozoklaný skalnatý reliéf. Výstup na vrchol začínam v Sedle pod Vartou. Prvé bralá sú predzvesťou náročného výstupu, ktorý sťažujú popadané stromy. Jedným z nich sa musím doslova „prelámať“ ďalej. Konečne dosiahnem výhľadový bod tesne pod vlastným vrcholom. Z malej skalnej plošiny vidieť doďaleka. Výhľadová ružica mi pomáha identifikovať vzdialený Sinec s Ostrou, Cisársku hoľu, Železnú bránu a spoza hradby hrebeňov aj vrchol vzdialenej Jaseniny. Východný obzor vypĺňa rozložitý masív Fabovej hole, severný Nízke Tatry.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Cesta je zarúbaná

Po digitalizácii výhľadov sa pomaly poberám ďalej. Prechádzam vrcholom, ktorý s blízkym okolím tvorí jadro NPR. Rastie tu pestrá mozaika lesných spoločenstiev. Zapíšem sa do vrcholovej knihy a po 500 m začínam prudko klesať. V týchto miestach veľké množstvo popadaných stromov úplne zatarasilo chodník a zničilo značenie. Pomaly, s mapou v ruke, sa predieram húštinou. Pri držaní správneho smeru využívam naplno moje „zálesácke“ skúsenosti. Celý tento ťažko priechodný a orientačne náročný úsek meria približne 600 až 700 metrov.

Na rázcestí Kysuca – Uhliarka

Konečne začína ubúdať popadaných stromov a pribúdať značiek. Cesta je voľná, len sem-tam natrafím na vyvrátený strom. Za Machnáčovým grúňom les vystriedajú malebné horské lúčky. Tešiac sa z lokálnych výhľadov míňam vrch Tri chotáre a prichádzam k turistickému rázcestiu Kysuca – Uhliarka. Očarí ma krajinná scenéria spojená s výhľadom na Klenovský Vepor. V okolí je viacero pramenísk potokov, pri neďalekom dome prameň. Moja trasa vedie vedľa lazu, ktorý stráži sedem psov tváriacich sa ako sedemhlavý šarkan. Radšej pridám do kroku.

Lúkami...

Značka vedie hrebeňom, ktorý je na juhu odlesnený. Rozsiahle lúky sa tiahnu až k obci Sihla. Medzi ostrovčekmi lesa čupia viaceré lazy. Krásne vidieť Drahovú, Čierťaž aj Poľanu. Dedinka Drábsko dotvára kolorit krajiny. Cez vrchy Sedmák a Dlhý grúň prichádzam na hlavnú cestu Hriňová – Brezno. Ten kilometrový úsek asfaltkou do sedla Tlstý javor ma nerozladí. V jeho okolí plánujem táboriť. Ale ako to už býva, mienim, ale zmením.

Sihla

Len čo prídem do sedla, začujem zvuk prichádzajúceho autobusu. V hlave mi skrsne nápad. Čo tak zájsť do Sihly na pivo? Pokiaľ tu autobus zastaví, idem! A tak o 10 minút sedím v pekne zariadenej krčme. Vyzvedám sa, či sa tu nedá ubytovať. Dostávam kladnú odpoveď a po kratšom rozhovore skladám veci v blízkej drevenici, v ktorej si krčmár zriadil privát. Síce zbytočne ťahám stan a spacák, ale nevadí. Potom dlho do noci nasávam atmosféru nočných zákutí nielen miestnej krčmy.

Krajina pri sedle Tlstý javor

Ráno ma prvý autobus priváža späť do sedla. Prezriem si cintorín padlých z II. sv. vojny, zaspomínam aj na návštevu neďalekého Dobročského pralesa. Ten je dnes žiaľ prístupný len so sprievodcom a za nekresťanský poplatok (cca 1000 Sk!). Nasledujúci úsek osobne radím medzi klenot hrebeňa Veporských vrchov. Za sedlom prichádzam na malebné lúky. Pri prameni raňajkujem a študujem mapu. Terén, ktorým sa budem uberať, je nenáročný. Rozsiahle lúky dovoľujú výborné pohľady na masív Poľany. Pod vrchom Obrubovanec míňam malý salaš. Terasa koliby môže poskytnúť aký - taký úkryt pred dažďom či búrkou. Po 3 km prichádzam na kótu 961,3 m. n. m. Z nej vidím takmer kompletný hrebeň Nízkych Tatier. Nasleduje ďalší mimoriadne hodnotný úsek. Chodník vedie lúkou popri lese za stálych výhľadov. Míňam salaš pod vrchom Zákľuky (prameň) a miernym stúpaním dosahujem vrchol.

Výhľad zo Zákľuk

Po dosiahnutí vrcholu si uveličene sadám do trávy. Kruhový výhľad dovoľuje očiam vidieť nielen hradbu N. Tatier a Poľany. V diaľke stopercentne spoznávam veľkofatranskú Krížnu! Pri pohľade späť vyzerá Klenovský Vepor ako pravá sopka. Pod sebou mám hlboké lesy, doliny. Krásne počasie a číry vzduch tieto výhľady len umocňujú. Tu by som dokázal presedieť večnosť. Len neúnavne utekajúci čas ma núti vstať a pokračovať.

Vodná nádrž Hronček

Zo Zákľuk zostúpim cez lúku k lesu. Trochu mi trvá, kým nájdem pokračovanie značky. Sprvu mierne, neskôr strmo klesám do Kamenistej doliny. Krátkym úsekom asfaltky dosiahnem breh vodnej nádrže Hronček. Je tu viacero prameňov, ktoré majú umelecké stvárnenie. Na hrádzi sa nachádza informačná tabuľa, ktorá informuje o využití tejto malej priehrady. Vôňa opekaných dobrôt z okolitých chát dotvára príjemnú atmosféru nedeľného dopoludnia.

Cez Štromp na Hájny grúň

Prvých 1800 m smerom k rázcestiu Štromp vedie rozpálenou asfaltkou. Preto ledva čakám na odbočku, kde značka začína stúpať lesom. Na rázcestí Štromp dám „vale“ červenej značke - Rudnej magistrále. Odteraz až do cieľa v Hronci budem putovať modrou. Po čase prichádzam do oblasti brezových hájov. Míňam viaceré chaty, až prídem na lúku s božou mukou. Tu sa treba mať na pozore. Od kríža musím odbočiť v pravo (chýba značka odbočky) na nevýraznú poľnú cestu a nie pokračovať vychodenou „diaľnicou“ smerom k vrchu Tajchová! Po vyriešení tohto orientačného rébusu postupne klesám lesmi na lúky pri vrchu Hájny grúň.

Opäť výhľad

Značka tesne míňa Hájny grúň, ale odbočku na vrchol odporúčam každému. Odmenou je neopakovateľný pohľad na Horehronie, Muránsku planinu a Klenovský Vepor. A čo je najlepšie, vidieť kompletný na hrebeň Nízkych Tatier. Od Prašivej po Kráľovu hoľu! Priamo predo mnou sa týči Chopok a Ďumbier. Cez ďalekohľad jasne rozoznávam Kamennú chatu. Uveličený sadám si do trávy, dopijem poslednú hruškovicu a pomaly, ozaj pomaly opúšťam tento vrch.

Hronec

Posledné kilometre túlačky vedú pestrou krajinou. Lesy striedajú lúky, klesanie je raz mierne, inokedy strmé. Úsek spestrujú viaceré pohľady na Klenovský Vepor, alebo Hronec. Z doliny Čierneho Hrona jasne počuť hvizd vláčika Čiernohronskej železničky. Ani sa nenazdám a stojím na malom námestí v centre Hronca. Hneď zamierim do krčmy. V jej chládku vyhútam záverečný plán presunu domov.

Čiernohronskou železnicou

Zistím si spojenie Čiernohronského expresu s náväznosťou na rýchlik do Bratislavy, a čas do odchodu vyplním chladenou dvanástkou. Keď z diaľky začujem hukot lokomotívy, presúvam sa na zastávku. Pohodlne sa usalaším na drevenej lavici vagóna a nechám sa nostalgicky unášať na konečnú v Chatimechu. Po krátkej návšteve bufetu prejdem na železničnú stanicu, odkiaľ ma rýchlik Horehronec unáša v ústrety západu slnka...

Linky

Sihla
Hronec
Čiernohronská železnica

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek