Túra

Lipany – Plaveč – Stará Ľubovňa cez bradlá

06.05.18
O prechádzke cez šarišské bradlá som uvažoval už dlhšie. Moje rozhodnutie urýchlil svojím nádherným článkom Lukáš Varšík. A tak, keď sa mi cez týždeň vyskytli tri voľnejšie dni, zobral som si dovolenku a odcestoval som na východné Slovensko.

Nočným rýchlikom som pricestoval do Kysaku a prestúpil som na osobák. V ňom som našiel spoločnú reč s vášnivým záhradkárom, takže nám cesta rýchlo ubiehala. A už sú tu Lipany, čiže konečná.

Trasa

Lipany – Šperovec – Čeliská – Krčmársky vrch – Zámok, Kamenický hrad – Kamenica – Oselníky – Spaci mních – Beskydok – Kyjov – Kyjovské bradielko – Sosnová hora – Rebrá – Šarišské Jastrabie – Ďurková – Skalka – mauzóleum – hrad Plaveč – Plaveč – Hora – Skalky pri Údole – Údol – Hajtovka – Skalná ihla Čertova skala (Skamenený mních) – Chmeľnica – Podsadek – Stará Ľubovňa

Zo stanice som vyrazil s davom a vyšiel som nad mestečko. V ruke som držal plánik vytlačený z TuristickaMapa.sk. Mal som so sebou aj kompas a navigáciu, no kompas som počas celého výletu z batohu nevytiahol a navigáciu iba raz, aby som zmeral súradnice okna, ktoré sa mi nepozdávali.

Podľa plániku som mal prejsť cez Čeliská po lesnej ceste. Lenže cestička vyznačená modrou trojuholníkovou značkou miestneho značenia zahla kamsi nahor, a tak som musel ísť lesom. Zbehol som na lúky a prišiel som k prvým bradlám. Leží na nich ruina hradu Kamenica. Múrov sa tu veľa nezachovalo, avšak hrad mal nádhernú polohu.

Medzi Kamenicou a Kyjovom

Zbehol som do dediny a úzkou cestičkou som vystúpal nad domy. Ocitol som sa v oblasti, ktorá je priam posiata bradlami. Prvá skalka je hneď nad záhradami Kamenice. Pekne z nej vidno hradné bralo. Za skalkou je tiahly hrebienok, na ktorého vrchole je kríž. Je tam však dosť kriačia a cestička sa často stráca.

Ďalšie bradlo je poniže. Obehal som ho a zamieril som k hlavnej atrakcii oblasti medzi Kamenicou a Kyjovom, k skupine ležiaceho mnícha. Sú tu dve poriadne špicaté bradlá a jeden skalný hrebeň. Práve hrebeň od severu vyzerá ako tvár s malým noštekom, pričom strmé bradlá vedľa pripomínajú odťaté raťafáky.

Keď som skupinu ležiaceho mnícha obehal, vyšiel som na Beskydok (729 m). Z kopca som chcel zbehnúť na východ, ale cez kriačie to nešlo ani v mojom turistickom skafandri. Neprekáža. Dnešná trasa aj tak nie je priamočiara. Idem poriadne kľukato.

Skalné okno

Zbehol som na cestu a zamieril som do doliny Lipianskeho potoka. Pri lavičkách som prešiel cez potok a začal som sa liepať hore svahom. Svah bol strmý, stúpanie s plnou poľnou mi dalo zabrať. Ale stálo to za to. Leží tu špicaté bradlo, ktoré zablúdilo. Nezostalo v Spišsko-šarišskom medzihorí, lež vybralo sa do Čergova.

Bradlo je napojené na svah hrebienkom, takže sa k oknu dá prísť celkom pohodlne. Na výšku má asi 3 metre, je však dosť úzke. Porozhliadal som sa a vybral som sa späť. Tesne nad potokom, kde je svah najstrmší, som sa asi meter zviezol na gatiach. Tak som sa v potoku poumýval a na lavičkách som zjedol obed.

Za Kyjovom

Za Kyjovom je zopár bradiel napravo od cesty. Vybral som sa k nim, no na lúke rozrytej od kravských kopýt som zle stúpil a poprehadzovali sa mi záprstné kostičky. Okamžite sa vrátili späť, ale začala mi tam preskakovať nejaká žilka a miestami to bolelo ako hovädo. Trochu som si šľapu rozmasíroval, natrel som ju heparoidom a dúfal som, že sa to časom spraví.

Na vhodnom mieste som prekrižoval potok a prešiel som cez oblý pahorok Sosnová hora (673 m). Za kopčekom je skupina menších skalnatých bradielok. Páčili sa mi. Keď som ich obehal, lúkou som prišiel k potoku, pri ktorom boli zvláštne trávnaté trsy. Každý jeden pôsobil ako bratranec It z Adamsovcov. Niektoré boli väčšie ako môj batoh! Prešiel som cez potok, a keď som sa obzrel za seba, zbadal som kaplnku. Má nádhernú polohu.

Rebrá

Prekrižoval som cez pole a prišiel som k Rebrám. Ich zalesnená južná časť je rezerváciou, po severnej lúčnatej sa dá prejsť. Je to zubatý hrebienok so šípkami a trnkami, skál tu veľa nevidno. Hrebienok je však pekný a poriadne dlhý.

Celý deň sa zdá, že bude pršať. Keď sa pozriem okolo seba, tak v okolitých pohoriach visia z oblakov čmuhy, no nad bradlami sú iba sivé mraky. Mrzuté je, že začal fúkať silnejší vietor. Opieral sa mi do batohu ako do plachty. Občas som mal mierne problémy udržať rovnováhu, ale nestrepal som sa.

Kúsok som sa vrátil a zbehol som do Šarišského Jastrabia. Keďže som potreboval pitivo, navštívil som obchod. Okrem mňa tam nakupovali iba spoluobčianky, a teda, bol to zážitok. Z dediny som šliapal asfaltku. Plán vyliezť na Okrúhly kopec som vzdal, lebo ma začínal tlačiť čas.

Nad Ďurkovou

V Ďurkovej som si pozrel zatvorenú železničnú zastávku. Trať z Lipian do Plavča zelektrifikovali a vzápätí na nej osobnú dopravu zrušili. Nuž, nie všetkému v krajinke pod Tatrami rozumiem...

Prekrižoval som železnicu a štveral som sa hore lúkou. Na kopci sú malé zatrávnené bradielka, ktoré mi pripomínali karavánu tiav. Aj som na ne vyliezol, sú však prťavé.

Zo Skalky (625 m) som zamieril na sever. V umelej vytriedenej smrečine, ktorá je sterilnejšia ako moja obývačka, som sa uložil na noc. Lesík bol chránený pred severozápadným vetrom, napriek tomu mi v noci nebolo príliš teplo.

Plaveč

Ráno som sa zobudil skoro. Na chlad. Driemajúc som počkal, kým sa rozvidní, a o šiestej som sa začal baliť. O 6.30 h som šliapal. Vrátil som sa na kopček a schádzal som do Plavča. Na tráve bola rosa, ale takto skoro na jar nepredstavuje žiaden problém, pretože tráva je krpatá.

Minul som ruinu kaplnky mauzólea a prišiel som k Plaveckému hradu. Je tu zopár zvyškov múrov, ale hrad ma nezaujal. Bol to skôr zámok ako stredoveký hrad a nemá tak atraktívnu polohu ako Kamenec.

Do Údolu

V Plavči som nakúpil. Keďže ma bolí šľapa, nebol som si istý tým, či sa mi prechádzku podarí dokončiť dnes, alebo až zajtra. A tak som si kúpil jedla trochu viac.

Za Plavčom som išiel poľnou cestou, pri ktorej nebol takmer žiadny strom či krík. Avšak aj tam trilkovali škovránky. Spev vtákov ma sprevádzal počas celého výletu. Včera večer som dokonca počul húkať sovu.

Nad Údolom je zopár skalnatých bradielok. Pri jednom som na lavičke zjedol jogurt s rožkom. Rožok bol výborný. Ďalšie dve bradlá som poobdivoval zdola. Páčilo sa mi najmä červené, hoci amonity som na ňom nezbadal.

Krkaháje

Zbehol som do Údolu a asfaltkou som kráčal do Hajtovky. V dedine ma zastavila brána, reku, súkromný pozemok. Z domu vykukla pani.

Dobrý deň, môžem tadiaľto prejsť? Chcem ísť ku skalnej ihle.

Prejsť môžete. No my sme sa k tej ihle vybrali raz popri rieke a tadiaľ sme neprešli.

Fíha, asi to bude náročnejšie. Prekráčal som chátrajúci areál poľnohospodárskeho družstva a za lúkou ma zastavila strž. Keď som sa z nej driapal hore, prepichol som si tŕňom prst. Kus dreva mi zostal v mäse, ale hoci som si s chuťou zapitval, zicherkou som ho stade nedostal. Nuž, nemal som stratiť šitie s ihlou.

Za ďalšou lúčkou bola ďalšia strž. Táto však bola oveľa hlbšia. Chvíľu som išiel popri nej a keď som našiel cestičku od zveri, snažil som sa ju prekrižovať. Nožičky protestovali, že do srnky mám s batožiskom ďaleko, ale zvládli to.

Skalná ihla

Ďalšia trasa bola jednoduchšia. Lesom som prišiel na lúku, na ktorej sa zjavila cesta. Mierila však príliš doľava, a tak som radšej zbehol lesom. V ňom som našiel zvážnicu a prišiel som do nivy Popradu. A pred sebou som zbadal ihlu.

Skalná ihla Čertova skala alebo tiež Skamenený mních leží na brehu rieky. Poprad ju obmýva a čoskoro si prerazí cestu aj po druhej strane skaly. Kdesi som čítal, že ihla je pozostatkom nejakého bradla. Je to to najkrajšie bradlo, aké som na prechádzke videl.

Do Starej Ľubovne

Do Chmeľovej som išiel po poľnej ceste a od dediny po trati. Železnica sa nepoužíva a idúc po nej človek nemôže zablúdiť. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som si na stanici v Starej Ľubovni prečítal, že do Plavča chodia dva vlaky. Chodia však iba v piatok.

Na Ľubovniansky hrad som nešiel. Bol som dobitý, preto som si ho odfotil iba z trate. Na stanici som sa neskôr rozprával s chlapíkom, ktorý vravel, že v krčme pod hradom sedí. Je tam socha pivára, na ktorého použili odtlačok jeho tváre.

Záver

Šarišské bradlá sú menšie ako považské, napriek tomu stoja za návštevu. Mne sa najviac páčila Čertova skala, skupina ležiaceho mnícha, Rebrá a samozrejme skalné okno. Obehal som však sotva polovicu bradiel, preto ma vôbec neprekvapí, keď tu turisti objavia ďalšie atrakcie.

Diskusia
Lipany – Plaveč – Stará Ľubovňa cez bradlá 08/05/18 21:24 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Hochschwab – Schaufelwand a Ebenstein Nie je umenie presvedčiť 6-ročné dieťa, aby išlo s vami na prechádzku. Tato jednoducho zavelí a ide sa. Ale keď má potomok 15 a viac, vtedy takýto postup nefunguje. Teraz však vyšla iniciatíva od syna. Chcel by ísť niekam na turistiku do Rakúska. 25/09/18 Martin Knor Svet
VHT Kamnické Alpy - Mrzla gora a Brana V júli som bol dva dni vo východnej časti Kamnických Álp. Chcel som prejsť cez Mrzlu goru a vyliezť Turski žleb (Turecký žľab). Cez Mrzlu goru vedie jeden z najnáročnejších značených turistických chodníkov v Slovinsku. Nie je na ňom veľa istenia, avšak chodník je strmý a pomerne exponovaný. Turski žleb ma zaujal už pred šiestimi rokmi, keď som išiel hrebeňom Kamnických Álp z Ojstrice na Grintavec. Ak počasie vydrží, prejdem cez Kotliči a vybehnem na Branu. 04/09/18 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Kamnické Alpy a Karavanky: Storžič a Stegovnik V júli som sa opäť ocitol v Slovinsku a vyšiel som na dva nádherné kopce. Storžič je zaujímavý tým, že leží na samom okraji hôr, takže je z neho fantastický výhľad na rovinu okolo mesta Kranj. Stegovnik má prekrásnu sústavu skalných okien na úpätí. Nuž a obidva kopce majú parádne vrcholové hrebene. 21/08/18 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hadia dolina a krasové zaujímavosti v jej okolí Koniec júla 2018 je na môj vkus nechutne horúci a navyše v popoludňajších hodinách hrozia búrky. Ale sedieť doma sa mi nechce. V takýchto horúcich dňoch volím túru do roklín, tienistých horských dolín alebo aspoň prevažná časť túry musí viesť lesom. dnes Danka Tomášiková Starohorské vrchy, Kremnické vrchy, +
Extra 4 286 km naprieč Amerikou Pacific Crest Trail je diaľková trasa vedúca od mexickej po kanadskú hranicu cez USA s dĺžkou 4286km. V roku 2017 ju celú absolvoval cestovateľ Miloslav Daníšek z Višňového pri Žiline. S Milom sme sa porozprávali o tom, čo ho k tomu viedlo, ako to na trase funguje, čo všetko zažil a tiež čo mal na tomto treku v batohu. 19/10/18 Soňa Mäkká Rozhovory
Túra Hrebeňom Bielych Karpát Myšlienka prejsť celé Biele Karpaty mi skrsla v hlave asi pred troma rokmi – že to bude dobrý začiatok na hrebeňovky, dobrý začiatok na prespávanie pod holým nebom a kedykoľvek bude možné vrátiť sa rýchlo do civilizácie. Takže som zvolil jeden jediný termín, žiadne kompromisy som nepripúšťal a nakoniec to vyzeralo na štyroch odhodlaných mušketierov na tri dni šliapania na niečo viac než 100 km. 19/10/18 Milan Holiček Biele Karpaty, Záhorie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lipany – Plaveč – Stará Ľubovňa cez bradlá 08/05/18 21:24 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Spišsko-šarišské medzihorie

  • Počet dní
    • 2

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 729 m n. m. – Beskydok

    • min: 375 m n. m. – Lipany

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1654 m

    • klesanie: 1515 m

  • Vzdialenosť
    • 50 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 17.04.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.15201 ° SŠ
      dĺžka: 20.96042 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.30825 ° SŠ
      dĺžka: 20.68022 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 49.25638 ° SŠ
      dĺžka: 20.8642 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • bivak pri Ľubotínskej hore

  • Voda
    • prameň v Pustopoľskom sedle

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Lipany (vlak, bus)
      Stará Ľubovňa (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.63 (0.09)