Túra

Magdovská skala zo Žarnovice

11. 05. 2018
Tip na skalu nám dal náš kamarát Roman. Štiavnické vrchy poznáme celkom dobre, ale táto časť nás na mape nejako nezaujala. Keď nám ju však Roman opisoval, dostali sme na ňu chuť a zaradili ju medzi naše body záujmu. Začiatkom marca sme sa rozhodovali kam ísť a voľba padla na Magdovskú skalu nad žarnovickou Lukavicou.

Trasa

Žarnovica – Prôsne – Magdovská skala – Danko(vci) – Repisko – Bartkovci (Bazík) – Dolná Kostolná – Kňazova dolina – Teplý prameň – Lukavica – Žarnovica

Meteorológovia sľubovali slniečko, ale ráno bolo pomerne zachmúrené. Asi aj preto sa k nám pridali len dvaja odvážlivci. Vystúpili sme z vláčika v Žarnovici a cez závesnú lávku, ktorú postavili pri budovaní diaľnice R1 sme sa dostali na druhý breh Hrona. Na ľavom brehu Hrona totiž stojí pár domov, ktoré patria k Žarnovici, konkrétne jej časti Lukavica.

Chvíľu sme išli žltou značkou, ale čoskoro sme odbočili doprava na asfaltovú cestu, ktorá ide do Dolných Hámrov. Cesta je to pekná. Z jednej strany zárez do andezitového svahu, z druhej strany pohľad na meandrujúci Hron, dve oddychové miesta s lavičkami a hlavne skoro žiadne autá.

Magdovská skala

Ale aj s Hronom sme sa rýchlo rozlúčili a zabočili doľava do osady Prôsne. Krásne osady a samoty v Štiavnických vrchoch pomaly zanikajú. Táto ešte žije, aj keď len chalupársky. Pri poslednej chalupe na okraji osady sme sa stretli aj s jej majiteľom. Bol veľmi prekvapený našou prítomnosťou a ešte viac sa prekvapil, keď sme mu povedali kam ideme. Býva tam vraj 20 rokov, ale o Magdovskej skale vôbec nepočul. A to by mala byť skala len kilometer od jeho pozemku!

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Chvíľu sme pokračovali lesnou cestou, tá sa však zvrtla na juh, a tak nám bol dobrý aj zvierací chodníček, ktorý išiel východným smerom. Po pár minútach sme sa však pustili rovno hore svahom. Vrchol zo severnej časti, kde sme vyšli, bol síce skalnatý, ale nič moc. O 20 metrov ďalej pomedzi stromy sa však začali črtať onakvejšie skaly! Zo západnej strany vrchol vytvára zarastený skalný hrebeň, ktorý je na východnej strane ukončený zrazu prudkým zrázom.

Zišli sme popod skaly a až zdola sa zjavila ich krása a majestátnosť. Skaly tvorené epiklastikami sú vypreparované do ihiel, blokov a veží. Mňa najskôr upútala trojveža, hneď za ňou skala s baretkou, ale najviac ma dostala skala s brečtanom. Videla som už veľa krásnych starých brečtanov v lese, ale tento sa mi páčil najviac. Brečtan so skalou sú ako jedno telo – skala je oporou brečtanu, brečtan ju podopiera a nasadzuje jej korunu. Nádherná prírodná symbióza!

Od ráno bolo zamračené, ale teraz konečne aj slniečko vykuklo, a tak sme si skaly ešte raz obehli a fotili v slnečnom svetle. Ľubko hlbšie pod skalami objavil prepadlisko s líščími norami. Pokračovali sme hrebeňom ďalej. Stredná časť hrebienka je pekná, skalnatá, ale skaly sú malé. Južná časť skalnatého hrebeňa je zakončená zase vysokými stenami a skalami rozpukanými do jednotlivých veží. Skaly nie sú pusté, ale sú zarastené rôznymi druhmi machov, lišajníkmi a krásnymi trsmi sladičov.

Zo skál sme zišli na širokú lúku nad samotou Mäsiarik a Danko(vci). Samota Danko(vci) je obývaná, len je premenovaná na Gazdovský dvor u Považanov. Keby sa nebolo vyčasilo, asi by sme zbehli poľnou cestou do Lukavice. No ale slniečko sa stále častejšie predieralo spoza mrakov, a tak sme pokračovali ďalej. Poľnou cestou sme smerovali k osade Repisko. Cestou sa nám otvárali výhľady na ďalšie roztrúsené samoty, na časť Štiavnických vrchov a v diaľke na Vtáčnik. Taktiež potešil pohľad, aj keď z diaľky, na nám milú Drast(a)vicu.

Osada Repisko, zdá sa, je obývaná len víkendovo. Cez ňu vedie červená cyklotrasa. Tou sme pokračovali cez veľkú lúku na križovatku so žltou TZT. Táto žltá kedysi viedla cez samotu Bartkovci (Bazík), pekným hrebeňom do Lukavice. Teraz je preznačená a ide do Lukavice Kňazovou dolinou. V ostrej zákrute je križovatka cyklotrás a tam nás zaujala skalnatá dolinka Dolná Kostolná.

Kňazová dolina a Lukavica

Dolinka je úzka tiesňava, zovretá pomerne vysokými skalnými stenami. Skaly sú kremencové, štiepivé, nestabilné, o čom svedčí aj dno dolinky, ktoré je pokryté veľkým suťoviskom. V previsoch sa vytvorili pekné ľadové útvary. Dolinka by si zaslúžila bližšie preskúmanie, ale vzhľadom na snehovú prikrývku a suťovisko pod ňou, to nebolo najbezpečnejšie, a tak sme si to nechali na iný čas.

Cestu do Lukavice nám spestril len pekný ľadopád a tešili sme sa na Teplý prameň. Samozrejme, že sme ho minuli! Vôbec nie je označený a až dobrý človek v Lukavici nám vysvetlil ako sa k nemu dostaneme. Tak sme sa asi 250 metrov vrátili a pri prameni sa naobedovali.

Prameň bol navŕtaný v roku 1980 pri hydrogeologickom prieskume. Voda v prameni je teplá asi 35 stupňov a vteká do provizórneho bazénika. Výdatnosť prameňa je asi 10 l/s, takže neďalekým Vyhniam alebo Skleným Tepliciam nemôže konkurovať. Kedysi bolo okolie prameňa upravené a bol dosť využívaný. Teraz je to tu neupravené a chodí sa sem kúpať len zopár miestnych a náhodní turisti.

Kým sme obedovali, prišiel tam asi 30-ročný mladý muž, ktorý hovoril, že je majiteľom, aj keď ešte nemá skúpené všetky pozemky. Na otázku, aký má s tým plán, povedal, že si tam postaví chatu... A tak šup–šup, ak sa chcete bezplatne okúpať v Teplom prameni, máte asi rok a potom tam bude plot!

A teraz len rýchlo cez Lukavicu do Žarnovice. Ale tento úsek, aj keď asfaltkou, našťastie nie je nudný. Cesta ide peknou tiesňavovitou dolinou, ktorú vyhĺbila veselo zurčiaca Lukavica. Cez závesnú lávku opäť ponad Hron a zakončíme v nám dobre známej pizzérii Aisha pri dobrom pive a pizzovom chlebe.

Záver

Boli to pekné miesta, ktoré sme navštívili. Magdovskú skalu odporúčam buď ako samostatnú poldňovú vychádzku, alebo ako odbočku pri výstupe na Kerling (Banský vrch), či putovaní cez štiavnické samoty. Štiavnické vrchy ukrývajú ešte veľa takýchto zákutí. Už sa teším na niektoré ďalšie.

Zaujímavé odkazy

Autori fotografií: Danka Tomášiková a Peter Szetei

Fórum 2 príspevky
Magdovská skala zo Žarnovice 11/05/18 17:32 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Rajecký hrad, rozhľadňa Dubová a veže Babice Súľovské skaly, súčasť Súľovských vrchov, sú vzácnou perlou medzi slovenskými pohoriami. Aj vďaka tomu, že hlavnou horninou pohoria sú karbonátové zlepence, vytvorilo sa v nich najväčšie skalné mesto na Slovensku. 09/10/20 Danka Tomášiková Súľovské vrchy
Túra Železník a smutné pamiatky okolo Pred tým, ako sme išli na náš prvý tohoročný viacdenný pobyt, Ľubko našiel v archíve veľmi pekný dokumentárny film o Železníku. Pripomenul mi Hanákov film Obrazy starého sveta a záverečná veta spomínajúcej obyvateľky mi doslova vohnala slzy do očí: „A nakoniec nás aj z mapy vymazali!“ Bol to príbeh o obci, ktorá síce nezanikla, ale zo zoznamu slovenských obcí je vymazaná. Časť pridelili k obci Sirk a časť k Turčoku. Príroda a človek sa neustále ovplyvňujú. Aj v tomto prípade. Tak ako sa vrch Železník postaral o nebývaly rozkvet tohto kraja, tak sa neskôr postaral aj o jeho smutný úpadok. 20/08/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Muteň – Múrik – Stráň – Slovenská skala – Jelšava Revúcka vrchovina na juhu susedí so Slovenským krasom. Toto pohorie mám tiež rada. Je rozľahlé a odľahlé a stretnúť v ňom turistov je zriedkavé (Zádielskú dolinu a Krásnu Hôrku nerátam). Pri našom pobyte v penzióne Flipper, sme si jeden deň vyhradili pre toto pohorie. Lákadlom boli nielen lesostepné kvitnúce stráne, ale hlavne hrad, o ktorom ani mnohí domáci netušia. 24/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina, Slovenský kras, +
Najnovšie články na titulke
 
Búda Zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom Málo známe východoslovenské pohorie Slanské vrchy ponúka viacdňovú hrebeňovú turistiku, ale napriek tejto možnosti, nie je tam ani jedna vyhlásená či aspoň neoficiálna útulňa. Jednou neoficiálnou by však mohol byť zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom. dnes Henrich Tomáš Slanské vrchy
Túra Klokočina, Kukučková a Bolehlav Dnes sa pôjdem túlať vŕškami i dolinami na východnej strane Malých Karpát. Trasu nemám úplne presne pripravenú, idem tentokrát sám, a tak som zvedavý, aké miesta navštívim. včera Vladimír Čech Malé Karpaty
Cyklotúra Okolo Sitna s deťmi Nenáročná poldenná cyklotúra v okolí Sitna a tajchu Počúvadlo, známych turistických bodov Štiavnických vrchov. Technicky nie je náročná, no nie je ani jednotvárna. My sme sa sem vybrali začiatkom jesene, kedy bolo ešte príjemne, no bez horúčav. Čakali sme aj farebnejšie listy na stromoch, no to sa vzhľadom na konečne zrážkovo normálne leto nekonalo. 22/10/20 Soňa Mäkká Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Magdovská skala zo Žarnovice 11/05/18 17:32 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské stredohorie: Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 536 m n. m. – Dolná Kostolná (tiesňava)

    • min: 211 m n. m. – Žarnovica, lávka cez Hron

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 485 m

    • klesanie: 485 m

  • Vzdialenosť
    • 12 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 09.03.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4856 ° SŠ
      dĺžka: 18.7274 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.4856 ° SŠ
      dĺžka: 18.7274 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Lukavica (termálny prameň)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Žarnovica (vlak, bus) / Lukavica (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.3 (0.55)