Túra

Magdovská skala zo Žarnovice

11.05.18
Tip na skalu nám dal náš kamarát Roman. Štiavnické vrchy poznáme celkom dobre, ale táto časť nás na mape nejako nezaujala. Keď nám ju však Roman opisoval, dostali sme na ňu chuť a zaradili ju medzi naše body záujmu. Začiatkom marca sme sa rozhodovali kam ísť a voľba padla na Magdovskú skalu nad žarnovickou Lukavicou.

Trasa

Žarnovica – Prôsne – Magdovská skala – Danko(vci) – Repisko – Bartkovci (Bazík) – Dolná Kostolná – Kňazova dolina – Teplý prameň – Lukavica – Žarnovica

Meteorológovia sľubovali slniečko, ale ráno bolo pomerne zachmúrené. Asi aj preto sa k nám pridali len dvaja odvážlivci. Vystúpili sme z vláčika v Žarnovici a cez závesnú lávku, ktorú postavili pri budovaní diaľnice R1 sme sa dostali na druhý breh Hrona. Na ľavom brehu Hrona totiž stojí pár domov, ktoré patria k Žarnovici, konkrétne jej časti Lukavica.

Chvíľu sme išli žltou značkou, ale čoskoro sme odbočili doprava na asfaltovú cestu, ktorá ide do Dolných Hámrov. Cesta je to pekná. Z jednej strany zárez do andezitového svahu, z druhej strany pohľad na meandrujúci Hron, dve oddychové miesta s lavičkami a hlavne skoro žiadne autá.

Magdovská skala

Ale aj s Hronom sme sa rýchlo rozlúčili a zabočili doľava do osady Prôsne. Krásne osady a samoty v Štiavnických vrchoch pomaly zanikajú. Táto ešte žije, aj keď len chalupársky. Pri poslednej chalupe na okraji osady sme sa stretli aj s jej majiteľom. Bol veľmi prekvapený našou prítomnosťou a ešte viac sa prekvapil, keď sme mu povedali kam ideme. Býva tam vraj 20 rokov, ale o Magdovskej skale vôbec nepočul. A to by mala byť skala len kilometer od jeho pozemku!

Chvíľu sme pokračovali lesnou cestou, tá sa však zvrtla na juh, a tak nám bol dobrý aj zvierací chodníček, ktorý išiel východným smerom. Po pár minútach sme sa však pustili rovno hore svahom. Vrchol zo severnej časti, kde sme vyšli, bol síce skalnatý, ale nič moc. O 20 metrov ďalej pomedzi stromy sa však začali črtať onakvejšie skaly! Zo západnej strany vrchol vytvára zarastený skalný hrebeň, ktorý je na východnej strane ukončený zrazu prudkým zrázom.

Zišli sme popod skaly a až zdola sa zjavila ich krása a majestátnosť. Skaly tvorené epiklastikami sú vypreparované do ihiel, blokov a veží. Mňa najskôr upútala trojveža, hneď za ňou skala s baretkou, ale najviac ma dostala skala s brečtanom. Videla som už veľa krásnych starých brečtanov v lese, ale tento sa mi páčil najviac. Brečtan so skalou sú ako jedno telo – skala je oporou brečtanu, brečtan ju podopiera a nasadzuje jej korunu. Nádherná prírodná symbióza!

Od ráno bolo zamračené, ale teraz konečne aj slniečko vykuklo, a tak sme si skaly ešte raz obehli a fotili v slnečnom svetle. Ľubko hlbšie pod skalami objavil prepadlisko s líščími norami. Pokračovali sme hrebeňom ďalej. Stredná časť hrebienka je pekná, skalnatá, ale skaly sú malé. Južná časť skalnatého hrebeňa je zakončená zase vysokými stenami a skalami rozpukanými do jednotlivých veží. Skaly nie sú pusté, ale sú zarastené rôznymi druhmi machov, lišajníkmi a krásnymi trsmi sladičov.

Zo skál sme zišli na širokú lúku nad samotou Mäsiarik a Danko(vci). Samota Danko(vci) je obývaná, len je premenovaná na Gazdovský dvor u Považanov. Keby sa nebolo vyčasilo, asi by sme zbehli poľnou cestou do Lukavice. No ale slniečko sa stále častejšie predieralo spoza mrakov, a tak sme pokračovali ďalej. Poľnou cestou sme smerovali k osade Repisko. Cestou sa nám otvárali výhľady na ďalšie roztrúsené samoty, na časť Štiavnických vrchov a v diaľke na Vtáčnik. Taktiež potešil pohľad, aj keď z diaľky, na nám milú Drast(a)vicu.

Osada Repisko, zdá sa, je obývaná len víkendovo. Cez ňu vedie červená cyklotrasa. Tou sme pokračovali cez veľkú lúku na križovatku so žltou TZT. Táto žltá kedysi viedla cez samotu Bartkovci (Bazík), pekným hrebeňom do Lukavice. Teraz je preznačená a ide do Lukavice Kňazovou dolinou. V ostrej zákrute je križovatka cyklotrás a tam nás zaujala skalnatá dolinka Dolná Kostolná.

Kňazová dolina a Lukavica

Dolinka je úzka tiesňava, zovretá pomerne vysokými skalnými stenami. Skaly sú kremencové, štiepivé, nestabilné, o čom svedčí aj dno dolinky, ktoré je pokryté veľkým suťoviskom. V previsoch sa vytvorili pekné ľadové útvary. Dolinka by si zaslúžila bližšie preskúmanie, ale vzhľadom na snehovú prikrývku a suťovisko pod ňou, to nebolo najbezpečnejšie, a tak sme si to nechali na iný čas.

Cestu do Lukavice nám spestril len pekný ľadopád a tešili sme sa na Teplý prameň. Samozrejme, že sme ho minuli! Vôbec nie je označený a až dobrý človek v Lukavici nám vysvetlil ako sa k nemu dostaneme. Tak sme sa asi 250 metrov vrátili a pri prameni sa naobedovali.

Prameň bol navŕtaný v roku 1980 pri hydrogeologickom prieskume. Voda v prameni je teplá asi 35 stupňov a vteká do provizórneho bazénika. Výdatnosť prameňa je asi 10 l/s, takže neďalekým Vyhniam alebo Skleným Tepliciam nemôže konkurovať. Kedysi bolo okolie prameňa upravené a bol dosť využívaný. Teraz je to tu neupravené a chodí sa sem kúpať len zopár miestnych a náhodní turisti.

Kým sme obedovali, prišiel tam asi 30-ročný mladý muž, ktorý hovoril, že je majiteľom, aj keď ešte nemá skúpené všetky pozemky. Na otázku, aký má s tým plán, povedal, že si tam postaví chatu... A tak šup–šup, ak sa chcete bezplatne okúpať v Teplom prameni, máte asi rok a potom tam bude plot!

A teraz len rýchlo cez Lukavicu do Žarnovice. Ale tento úsek, aj keď asfaltkou, našťastie nie je nudný. Cesta ide peknou tiesňavovitou dolinou, ktorú vyhĺbila veselo zurčiaca Lukavica. Cez závesnú lávku opäť ponad Hron a zakončíme v nám dobre známej pizzérii Aisha pri dobrom pive a pizzovom chlebe.

Záver

Boli to pekné miesta, ktoré sme navštívili. Magdovskú skalu odporúčam buď ako samostatnú poldňovú vychádzku, alebo ako odbočku pri výstupe na Kerling (Banský vrch), či putovaní cez štiavnické samoty. Štiavnické vrchy ukrývajú ešte veľa takýchto zákutí. Už sa teším na niektoré ďalšie.

Zaujímavé odkazy

Autori fotografií: Danka Tomášiková a Peter Szetei

Diskusia
Magdovská skala zo Žarnovice 11/05/18 17:32 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Želobudzká skalka a zaujímavosti Poľany Poľana je celkom divoké pohorie s peknými, zašitými lokalitami a našťastie to nie je NP, takže sa tam dá okrem malopošných rezervácií pekne tárať aj mimo značiek. Želobudzká skalka je skalný útvar, dobre viditeľný z mnohých miest Zvolenskej kotliny. Lákala ma už dávno, no cez víkend verejná doprava do Podpoľania chodí veľmi zriedka, takže som to odložila až na dôchodok. Vo štvrtok, posledný májový deň, sme sa konečne vybrali pozrieť si ju zblízka. 15/09/18 Danka Tomášiková Poľana
Túra Na Poľane s biológom Petrom Urbanom Aj keď sa slovenskou prírodou najradšej túlame sami, alebo v malej skupinke, občas nám dobre padne ísť s turistickým oddielom na nejakú akciu. Jednak sa dostaneme na miesta, kde verejná doprava nechodí, alebo len zriedka, taktiež sa netreba zaťažovať organizovaním akcie a tiež je občas dobré vypočuť si názory a skúsenosti aj iných turistov, dozvedieť sa čo ich trápi v turistike po Slovensku. 31/08/18 Danka Tomášiková Poľana
Túra Vápeč s 2,5-ročným dieťaťom zo sedla Homôľka Moje deti už dávno odrástli, ale mám neter, ktorá má dve rozkošné princezné. Kým boli mladí bez detí, boli zvyknutí veľa cestovať, no po narodení Vikinky cestovanie výrazne obmedzili. Honzovi turistika veľmi chýbala a keď na Vianoce dostal detský nosič, začal plánovať túry. Keď mala Vikinka 2,5 roka, vybrali sme sa na Rokoš, ktorý princeznička v nosiči skoro celý prespala. Honzu to neodradilo a o mesiac sme sa vybrali na Vápeč. 23/08/18 Danka Tomášiková Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Kelčský Javorník z Chaty Tesák Po dlhšej ceste autom z Rožnova pod Radhoštěm cez valašské dedinky sme začali s Mirom stúpať do serpentín Hostýnskych vrchov. Všade po ceste sa opravovalo, na každom kilometri boli nejaké mobilné semafory. Akoby mi chceli pripomenúť starý bulharský seriál „Na každom kilometri“ – taká obdoba poľského seriálu „Štyria z tanku a pes“. Joj, v mojej mladosti takéto seriály leteli. dnes Vladimír Popluhár Svet
Prístrešok Táborisko Mraznica na Stolici Táboriť na vrchole najvyššej hory pohoria sa dá málokde. Buď je na vrchole málo miesta alebo je skalnatý či zarastený vegetáciou, prípadne v chránenom území. Ani jednu z uvedených charakteristík nespĺňa najvyššia hora Stolických vrchov a zároveň Slovenského rudohoria - Stolica. včera Tomáš Trstenský Stolické vrchy
Túra Krížový vrch z Levočskej doliny Počas našich turistických výletov po východnom Slovensku sme jedno pohorie neustále obchádzali. Levočské vrchy so svojou povesťou bývalého vojenského priestoru a s jednou turistickou značkou tiahnucou sa krížom cez pohorie nemohli byť lákadlom pre rodinnú turistiku. Keď sme však už v iných pohoriach zaznamenávali druhú, či ešte častejšiu návštevu, prinútil som sa nulu na konte Levočských vrchov zmazať. Po detailnom štúdiu máp padol výber na Krížový vrch, ktorý leží dostatočne na okraji pohoria, aby sme to štýlom tam a späť zvládli s našimi školákmi bez vážnejších problémov. 21/09/18 Peťo Nový Levočské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Magdovská skala zo Žarnovice 11/05/18 17:32 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské stredohorie: Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 536 m n. m. – Dolná Kostolná (tiesňava)

    • min: 211 m n. m. – Žarnovica, lávka cez Hron

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 485 m

    • klesanie: 485 m

  • Vzdialenosť
    • 12 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 09.03.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4856 ° SŠ
      dĺžka: 18.7274 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.4856 ° SŠ
      dĺžka: 18.7274 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Lukavica (termálny prameň)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Žarnovica (vlak, bus) / Lukavica (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.84 (0.24)