Túra

Chorvátsko – ostrov Pag – Sveti Vid z Bošany

29. 05. 2018
Dnešným článkom výrazne vybočím zo zabehnutých koľají vyhliadkových miest východného Slovenska. K jeho napísaniu ma inšpiroval tunajší článok „Chorvátsko - na najvyššie body ostrova Pag“ z decembra minulého roka, popisujúci južný výstup na Sveti Vid, najvyšší vrchol chorvátskeho ostrova Pag. Ako autor spomína, existuje trasa výstupu zo severnej strany a práve tou sme na Sveti Vid vystúpili počas pobytu na Pagu v roku 2011. Napísať o tom kratší článoček ako doplnok k vyššie spomínanému mi postupne prišlo ako dobrý nápad.

Vo všeobecnosti sa uvádza, že severná trasa je strmá a náročnejšia na kondíciu, na druhej strane je však atraktívnejšia, nakoľko prechádza okolo zaujímavých skalných útvarov a poskytuje neustále výhľady (len na jednu stranu obzoru). Keďže sme bývali v časti Bošana-Dubrava, mali sme to na skok práve k tejto trase, voľba preto logicky padla na ňu. Na Sveti Vid sme sa vybrali v pánskej trojgeneračnej zostave so značným vekovým rozpätím, keďže ma sprevádzali syn a svokor, obaja hrdo nesúci šestku vo svojom veku. Autom sme sa presunuli asi 2 kilometre od nášho ubytovania v lokalite Dubrava až na prašnú cestu za plážou Sveta Marija, za posledné obydlia, kde by mala začínať značená trasa. Výstup sme začali poobede o 16-tej, keď opadla najväčšia horúčava.

Krátky úvodný úsek ešte viedol zeleným trávnato-krovinatým terénom, zakrátko sa však vegetácia začala vytrácať a stúpali sme po skalnom suťovisku. Značenie bolo bezproblémové, navyše sa chodník v teréne dal aj domyslieť. Nad krovinami nás vítala niečo ako vstupná brána, oblé skalné steny napravo aj naľavo. Hlavne útvar po ľavej ruke vyzeral impozantne. Len čo sme sa dostali nad ňu, otvorili sa nám prvé výhľady a veruže stáli za to. Celé dni dovtedy sme sa na protiľahlé časti ostrova Pag a za nimi sa týčiace pohorie Velebit pozerali z úrovne mora, takže tento pohľad nadchýnal. A to sme boli ešte iba v polovici výstupu. S pribúdajúcou nadmorskou výškou ubúdala suť a dostávali sme sa na pevnú skalu. Treba podotknúť, že zhruba od polovice výstupu sme kráčali v tieni, keďže slnko sa skláňalo na druhú stranu vrchu. Tento jav som si všimol pár dní dozadu a aj vďaka tomu sme si trúfli na poobedňajší výstup.

Pod vrcholom prechádzal chodník trochu náročnejšími pasážami, ako skalná rímsa či žľab. Nebolo to však nič nebezpečné alebo niečo, čo by nezvládol 6-ročný chlapec. Skôr si viem predstaviť, že problém by mohli mať ľudia trpiaci závratmi, pretože pohľad dole do hĺbky bol naozaj dych berúci, aj keď z fotiek či videa to tak vôbec nevyzerá. Ale to je už problém všetkých dvojrozmerných obrázkov, že hĺbku nedokážu zobraziť.

Keď sme sa s poslednými metrami začali dostávať na okraj vrcholu, opäť sme kráčali po slnku, povieval tu však príjemný vetrík, predsa len sme boli vyše 300 metrov nad hladinou mora a slnko sa dostávalo nižšie k obzoru. Vrchol vlastne nebol vôbec vrchol, skôr sa to podobalo na okraj planiny, ako sú u nás v Slovenskom krase. Vrcholová planina sa na opačnej strane len pozvoľna zvažovala k moru, tadiaľ musia viesť ďalšie dve prístupové cesty, poobede by som po nich ale nešiel, slnko by nás uvarilo. Samotný vrchol bol vyznačený hranatým betónovým stĺpikom, vedľa ktorého stála kužeľová kamenná pyramídka. Najväčším objektom tu ale bola rozpadávajúca sa kamenná stavba, niečo ako kaplnka, ktorá mi vďačne poslúžila ako dodatočné výškové metre na zosnímanie okolia.

Odtiaľto sa v plnej kráse ukázali hlavné črty ostrova Pag. Predovšetkým jeho komplikovaný, nepopísateľný tvar, pretiahnutý v smere ZS - JV pozdĺž blízkeho chorvátskeho pobrežia, od ktorého ho delí úzky pás mora známy ako Velebitský kanál. Už na prvý pohľad Pag vyzerá, akoby sa nachádzal niekde v Perzskom zálive a nie na severe Stredozemného mora. Do očí bijúci nedostatok zelene majú údajne na svedomí silné vetry, ktoré hlavne v zime dujú smerom od pobrežia a doslova sprchujú ostrov slanou morskou vodou. Ďalšou zvláštnosťou ostrova je jeho takpovediac vnútroostrovné more – Pažský záliv. Vyzerá to tak, akoby sa stred ostrova prepadol a priehlbinu zaliala morská voda, ktorá sem natiekla cez úzky prieplav, zvaný Paška Vrata, ktorým je toto „jazero“ spojené s Velebitským kanálom. Za tým všetkým leží samotné chorvátske pobrežie, ktoré tvorí impozantné pohorie Velebit.

Celý výstup nám mohol trvať tak hodinku a asi toľko sme sa venovali rozhľadom a vzájomnému fotkovaniu. Keď sme sa tejto činnosti nabažili, rovnakou trasou sme sa vydali na návrat. Celý zostup prebiehal v tieni a k západu sa kloniace slnko začalo vďaka tieňom plastickejšie vykresľovať členité kontúry krajiny pred našimi očami. Po trochu pozdnejšej večeri sme si s dobrým pocitom z vydareného výletu vychutnávali na balkóne zalúžené pivko (niekto džús, samozrejme) a kochali sa výhľadom na oranžovo sfarbený Velebit, na ktorý sme sa ešte pred chvíľou dívali z takej výšky.

Všetky dôležité údaje o ostrove Pag sú spomenuté v článku Chorvátsko - na najvyššie body ostrova Pag, na ktorý sa odvolávam v úvode textu, bolo by zbytočné ich tu uvádzať opäť. Článok chce len doplniť informáciu o ďalšej výstupovej trase, ktorá určite stojí za zváženie, ak sa už našinec na Pagu vyskytne. Priložené fotky a video sú síce sedem rokov staré, nepredpokladám však, že sa na skalách niečo podstatné zmenilo. Náš výletík sa ukázal byť vydareným spestrením pobytu pri mori, preto ho s pokojným svedomím môžem odporúčať každému rozumne zdravému človeku, bez nejakých prehnaných nárokov na fyzickú kondíciu.

Fórum 4 príspevky
Chorvátsko – ostrov Pag – Sveti Vid z Bošany 31/05/18 16:30 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Bukovec a Korban cez Holý vrch od Poráča Bukovec a Korban sú dva najvyššie vrchy Hnileckých vrchov, podcelku Volovských vrchov, ktorý leží na severnom okraji materského pohoria, oddelený od neho dlhou, výraznou dolinou Hnilca. Napriek tomu, že sú susedia, vzdialení od seba ani nie 3 km, ich vzhľad nemôže byť odlišnejší. 29/06/20 Peťo Nový Volovské vrchy
Túra Kôprová a Temnosmrečinská dolina Siedmy diel zo seriálu Tatranské doliny nás privádza na samotný západný okraj Vysokých Tatier, kde leží Kôprová dolina. Ďalej ležia Západné Tatry a je teda namieste otázka, či hraničnú dolinu ešte zaradiť medzi vysokotatranské doliny. Keďže turistická značka vedie až do jej hornej, záverečnej časti, známej ako Temnosmrečinská dolina a je súčasťou Vysokých Tatier, miesto v seriáli o vysokotatranských dolinách jej teda právom patrí. 14/06/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry, Západné Tatry
VHT Tupá, Klin a Ostrva Tatranské vrcholy z nadpisu nepatria medzi najznámejšie, snáď s výnimkou Ostrvy, aj to len vďaka blízkemu sedlu, ktorým prechádza Tatranská magistrála. No každý návštevník Štrbského Plesa o nich určite zavadil pohľadom, keďže sa nachádzajú na asi najznámejšej tatranskej panoráme. Sú to tie nižšie, menej výrazné, oblé vrchy na jej pravej strane. Poďme sa teda na ne pozrieť v druhej časti seriálu Tatry so sprievodcom. 26/04/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zbojníckym chodníkom: Tiesňavy a Obšívanka Nedeľa po skončení vlaňajšieho autorského Hiking stretnutia sa ohlásila slnečným počasím. Výhľad z okna počas raňajok sľuboval krásny deň, no meteorológovia varovali pred silným vetrom na malofatranskom hrebeni. Mala som zabezpečiť odvoz a následný pickup Soni a Ľubovi, ktorí sa chystali na hrebeň. Vietor však zmenil plány, a tak sme sa všetci spoločne s Mirom vybrali na pre mňa neznámu vychádzku Zbojníckym chodníčkom cez Tiesňavy a Obšívanku. dnes Daniela Mäkká Malá Fatra
Túra Kremnickým hrebeňom z kúpeľov do kúpeľov Pri poslednej výprave do Kremnických vrchov k runám na Velestúre som si uvedomil jeden fakt. Úsek červenej značky na juh od Troch krížov je moja terra incognita. A prázdnota v našich mapách láka, nutkanie zaplniť biele miesta je neodolateľné. A tak, keď sa mi neočakávane uvoľnil v predĺženom májovom víkende jeden a pol dňa, prekonávam vlastnú pohodlnosť a neváham. Neplánovane zbalím batoh. Môžem vyraziť za svojím spôsobom novým dobrodružstvom. 04/07/20 Vladimír Mikuš Kremnické vrchy
Túra Hrad Uhrovec – okruh z Jankovho vŕšku s Jankom Keďže sa nerada vraciam rovnakou trasou, akou som išla do cieľa, ak je čo i len trošku možné urobiť si okruh, idem po tejto možnosti ako pes po údenom. V prípade hradu Uhrovec to nebolo inak. Sadla som si k počítaču, otvorila hikeplanner a pustila sa študovať mapu. Ono, možností až tak veľa človek nemá, ak sa potrebuje vrátiť do východiskového bodu, kde nechal auto. A tak padla voľba zobrať to z Jankovho vŕšku na Kňažinové lúky, odtiaľ k hradu Uhrovec a od hradu po modrej nazad na červenú. 03/07/20 Martina Haratíková Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Chorvátsko – ostrov Pag – Sveti Vid z Bošany 31/05/18 16:30 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Chorvátsko: ostrov Pag (otok Pag)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 349 m n. m. – Sveti Vid

    • min: 50 m n. m. – Bošana

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 300 m

    • klesanie: 300 m

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2011

  • Doprava
    • Bošana - pláž Sveta Marija

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.54 (0.22)