Túra

Oravská vrchovina

11. 04. 2004
Osobáčik nás vyložil asi o pol jedenástej v Dolnom Kubíne. Máme pred sebou päť dní a naplánovanú trasu až na Oravice. Počasie skvelé, nálada dobrá a partia ešte lepšia. V tradičnej trojke vyrážame po červenej značke cez Kubín. Sídliskom pomaly stúpame a hľadáme nejaký obchod, kde by sme si doplnili zásoby a dali svoje obligátne pivko.

Miestna samoška to zachraňuje a tak už nič nám nebráni pokračovať ďalej. Cez záhradnú kolóniu, neskôr lúkou, stále stúpame až na Predný Krnáč (801 m). Tu chvíľu odpočívame a kocháme sa fantastickým kruhovým výhľadom na okolie. Oravská Magura s Kubínskou hoľou, Roháče, Veľká i Malá Fatra a dominantný Veľký Choč. To všetko máme ako na dlani. Prekrásnou zvlnenou krajinou pokračujeme a podľa mapy si určujeme dedinky, ktoré máme po oboch stranách trasy. Terén tvoria prevažne lúky s fliačkami lesíkov. Značka kopíruje nenáročný hrebienok trasy a dostáva sa na okraj obce Malatiná. Náš plán je prejsť dedinu krížom dolu a pokračovať po neznačkovanej ceste idúcej okrajom lesa na stretnutie so zelenou značkou. Je asi 32 °C a preto nemôžeme vynechať miestnu krčmu a doplniť tekutiny. Krčma je drevená chata na vysokej podmurovke a miestni štamgasti už obrážajú svoje borovičky s pivom. Celé okolie pracuje teraz na senách a tak je čo hasiť. Už z obce vidíme, ako sa pod lesom v našom smere blíska strecha nejakého seníka. Z vidinou bezva nocľahu sa spúšťame najprv krížom cez lúky dolu k potôčiku a potom mierne hore k lesu. Seník tam naozaj je skvelý a tak je pre dnes rozhodnuté. Rozťahujeme spacáky, varíme a kecáme. Hneď za seníkom vedie lesná cesta, po ktorej chceme zajtra pokračovať. Domorodci ju však hojne využívajú a pretože je sobota a v Malatinej je diskotéka, tak nám až asi do tretej jazdia miestni kaskadéri okolo seníka a z dediny revú repráky diskotékové hity. Nuž disko v seníku sme veru ešte nezažili.

Ráno vstávame dosť skoro a po raňajkách pokračujeme po neznačkovanej ceste krajom lesa. Po ľavej strane pozeráme na prekrásne lúky so salašmi a pasúcimi sa ovečkami a kravkami. Asi za 1 hod. narážame na zelenú značku. Po nej pokračujeme až do záveru Prosieckej doliny. Batohy si schovávame v lese a len naľahko zostupujeme dolu Prosieckou dolinou až do obce Prosiek. Je ešte len asi 10.30 a už stojíme dolu v dedine a dávame si jedno či dve pivká. V dedine máme akési „domovské právo“, pretože dlhé roky sme sem chodievali na konci každého vandru. A preto aj ideme navštíviť niektorých naších známych. Začína mrholiť a my sa opäť vydávame na cestu späť, hore dolinou. Prehánka sa skončila a my nahadzujeme batohy a pokračujeme lúkami Svoradu do Veľkého Borového. Z návštev v Prosieku sme mierne lapnutí nuž a preto asi nemôžeme vynechať ani peknú novú krčmu a okrem kapustnice si dať aj nejaké pivko. V nálade schádzame Boroviankou do Kvačianskej doliny. Pri mlyne si konečne poriadne navaríme a odchádzame po červenej smer Huty. Na kraji dediny nachádzame útočisko pod prístreškom pri rozostavanom dome.

Budíček nám robia murári zo stavby. Pokecáme si s nimi a po raňajkách vyrážame po ceste smer Veľké Borové a potom vpravo po neznačkovanej ceste smer Klin (945 m) až na hrebeň, kde sa napájame na červenú. Značka nás vedie okrajom lesa a my zase len vzdycháme nad krásou tohto kraja a výhľadmi. Míňame okraj dediny Malé Borové, tu tankujeme vodu a začíname prudko stúpať. Trochu ‘kufrujeme‘ ale nakoniec už prekrásnou rovinkou sa dostávame pod vrch Kopec (1251 m). Opäť prudké stúpanie cez porast čučoriedok a za chvíľu sme na vrchu Kopec. Značka začína schádzať lúkami a my sa zas kocháme výhľadom na Roháče a Oravu aj s priehradou. Habovku a Zuberec máme ako na dlani. Dlho klesáme do dediny Oravský Biely Potok (644 m). Stále je veľká horúčava a preto nemôžeme vynechať miestnu krčmu. Dokupujeme i vynikajúci chlieb a je rozhodnuté, že pre dnešok tu končíme. Hľadáme miesto pre nocľah a nakoniec zakotvíme na miestnom futbalovom hrisku, kde nachádzame aj nejakú tú striešku nad hlavou. Okolo ihriska tečie mohutný Biely Potok. Budíček nám robia murári zo stavby. Pokecáme si s nimi a po raňajkách vyrážame po ceste smer Veľké Borové a potom vpravo po neznačkovanej ceste smer Klin (945 m) až na hrebeň, kde sa napájame na červenú. Značka nás vedie okrajom lesa a my zase len vzdycháme nad krásou tohto kraja a výhľadmi. Míňame okraj dediny Malé Borové, tu tankujeme vodu a začíname prudko stúpať. Trochu ‘kufrujeme‘ ale nakoniec už prekrásnou rovinkou sa dostávame pod vrch Kopec (1251 m). Opäť prudké stúpanie cez porast čučoriedok a za chvíľu sme na vrchu Kopec. Značka začína schádzať lúkami a my sa zas kocháme výhľadom na Roháče a Oravu aj s priehradou. Habovku a Zuberec máme ako na dlani. Dlho klesáme do dediny Oravský Biely Potok (644 m). Stále je veľká horúčava a preto nemôžeme vynechať miestnu krčmu. Dokupujeme i vynikajúci chlieb a je rozhodnuté, že pre dnešok tu končíme. Hľadáme miesto pre nocľah a nakoniec zakotvíme na miestnom futbalovom hrisku, kde nachádzame aj nejakú tú striešku nad hlavou. Okolo ihriska tečie mohutný Studený (Biely) potok. Nasleduje kúpanie a očista, varíme a len trošku leňošíme. Veľká horúčava nás riadne vysušila a tak lochtáme vodu z potoka a akosi zabúdame, že len asi 4 km proti prúdu je dedina Habovka.

Už ráno je mi zle od žalúdku, mám silnú hnačku a pocit na zvracanie. Kamaráti si ma doberajú, že som fajnovka. Skúšam to liečiť borovičkou, ale nič mi nepomáha. Cítim sa slabý a som bez nálady. Pôvodne sme chceli vystúpať na hrebeň Skorušinských vrchov a ním ísť až na Oravice. Meníme však plán a capkáme cestou do Habovky. Odtiaľ sa autobusom presúvame do skanzenu v Zuberci. Kamaráti robia prehliadku skanzenu a ja kontrolu WC. Neskôr štartujeme po zelenej smer Oravice. Pre mňa je to krížová cesta. Keď tam konečne dorazíme, som úplne hotový. Všade sú bezva stánky s jedlom a pitím, ale ja už by som bol najradšej v spacáku. Moji dvaja súputníci si dávajú ako sa patrí a ja trpím. Neskôr sa presúvame ďalej po červenej a na odbočke modrej si robíme kemp.

Ráno som ja už v poriadku, čo sa nedá povedať o mojích kolegoch. Chceli by sme si aspoň na hodinku či dve poliečiť reumu v bazénoch ale obávam sa aby ich nechtiac neznečistili, čo by isto bola veľká rana pre tisíce Poliakov chrochtajúcich si v bazénoch. Riskujeme a ideme do vody. Keď asi po dvoch hodinách máčania vyliezame, sme neuveriteľne čistí ba až voňaví. Obliekame sa a ja sa konečne aj najem. Potom vyrážame na ľahkú túru bez báglov do Juráňovej doliny. Je to paráda naľahko vykračovať. Prekrásna Juráňová dolina nás nadchýňa. Na konci prechádzame na zelenú značku a ňou do Bobroveckej doliny a po modrej späť. Teraz už konzumujem len ja a kamaráti behajú po okolitých WC. Znovu robíme kemp na pôvodnom mieste a vzhľadom na náš stav rozhodujeme, že zajtra končíme.

Ráno chytáme autobus už o 8.00hod a náš veľký vander sa predčasne končí. Urobili sme veľkú chybu. Z potokov pijeme takmer vždy, ale dbáme na to, aby nebola žiadne dedina nad nami. Naviac sme nemali žiadne antisračkové lieky a ani všeliek borovička nezabral. Nuž ale keď to tak zoberiem, bola naozaj veľká sranda.

Fórum nová téma
Oravská vrchovina 11/04/04 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Príbeh Dve staré bludičky Rudo mi zavolal asi tak desať dní pred akciou. Ešte som sa ani nestačil začudovať, že čo mi tak nenazdajky volá, a už to vychrlil: "Ahoj starký, tak čo, dostal si pozvánku a hlavne – ideš?" "Rudo, dostal, vlani som nebol, ale tento rok by som veru rád išiel." 08/05/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Smrť v konzerve Keď som sa v 1971 vrátil z vojny, zostali mi spomienky na kamaráta Juriho, s ktorým sme spolu slúžili v Hodoníne pri delostreleckej batérii a s ktorým sme spolu zažili naozaj správne vandrácke chvíle pri vojenských cvičeniach v teréne. Juraj pochádzal z Trenčína a poviem vám, že keď sme sa spolu ocitli v kasárňach v Hodoši, ihneď sme vedeli, že sa stretli dvaja trampi. No, a tak sme spolu odolávali kreténskemu mechanizmu a môžem s kľudom povedať, že sme odolali. 20/03/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Ako sme držali bobríka hladu Raz, keď sme vandrovali kdesi v Slovenskom rudohorí, večer, sediac pri ohni a oddychujúc po celodennom trmácaní sa, sme začali spomínať na naše krátke, ale o to nezabudnuteľnejšie členstvo v Skautingu. Boli sme vtedy veľmi mladí a Skauting bol v tej dobe zakázaný, a tak sa naše spomienky točili iba okolo niektorých akcií, ktoré nám utkveli v pamäti. 21/02/20 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hrebeňovka Javorníkov zo Žiliny Pôvodne som plánoval ísť na hrebeňovku Slanských vrchov, po ktorej dlhšie pokukujem, ale kvôli africkému moru ošípaných som nakoniec radšej pozmenil plány. Nechcel som ohroziť naše domáce prasce. Nemusel som ani dlho rozmýšľať a hneď som vedel, že náhradným plánom budú Javorníky. Pohorie cez týždeň celkom opustené so zaujímavými horskými lúkami a malými lazníckymi sídlami. dnes Pavel Forgáč Javorníky
Túra Na najvyšší kopec galantského okresu Počas veľkonočných sviatkov som si všimol, že na Hikingu nie je opis trasy, ktorá by ležala celá v galantskom okrese. Rozhodol som sa, že to napravím. Ale kam ísť, keď je v okrese také množstvo atraktívnych turistických cieľov? Vybral som sa na najvyšší kopec okresu, na Šalgočskú dvojtisícovku. včera Martin Knor Podunajsko
Túra Zo Soriškej planiny na vrch Možic Sedíme pod pancierovým pozorovacím zvonom, Lucia aj so svojimi miniatúrnymi kamzíkmi šplhá po strmej lúke a celé Júlske Alpy aj s jazerom Bohinj máme ako na dlani. Sme ohromení a prekvapení, že nenápadne vyzerajúce vrcholky, ktoré nás na mape zaujali predovšetkým lúkami, ponúkajú tak strhujúce výhľady doplnené o štipku vojenskej histórie. Na rozdiel od neďalekého Vogla sme si tu však nemuseli pomôcť lanovkou, ktorá malým deťom veľmi nesvedčí, a výlet si tak mohla naplno užiť aj 17-mesačná Lucia. 29/05/20 Jitka Švarcová Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Oravská vrchovina 11/04/04 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Oravská vrchovina, Skorušinské vrchy, Chočské vrchy, Západné Tatry
  • Počet dní
    • 5
  • Nadmorská výška
    • max: 1251 m n. m.
    • min: 595 m n. m.
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 01.04.2004
  • Štart trasy
    • šírka: 49.21683 ° SŠ
      dĺžka: 19.29624 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.29733 ° SŠ
      dĺžka: 19.74647 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • seníky/širák, v Oraviciach je chata aj kemp
  • Voda
    • v dedinách a potokoch
  • Mapa
    • VKÚ 1:50 000: Chočské vrchy (č. 111), Roháče (č. 110)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.44 (0.68)