Túra

Oravská vrchovina

11.04.04
Osobáčik nás vyložil asi o pol jedenástej v Dolnom Kubíne. Máme pred sebou päť dní a naplánovanú trasu až na Oravice. Počasie skvelé, nálada dobrá a partia ešte lepšia. V tradičnej trojke vyrážame po červenej značke cez Kubín. Sídliskom pomaly stúpame a hľadáme nejaký obchod, kde by sme si doplnili zásoby a dali svoje obligátne pivko.

Miestna samoška to zachraňuje a tak už nič nám nebráni pokračovať ďalej. Cez záhradnú kolóniu, neskôr lúkou, stále stúpame až na Predný Krnáč (801 m). Tu chvíľu odpočívame a kocháme sa fantastickým kruhovým výhľadom na okolie. Oravská Magura s Kubínskou hoľou, Roháče, Veľká i Malá Fatra a dominantný Veľký Choč. To všetko máme ako na dlani. Prekrásnou zvlnenou krajinou pokračujeme a podľa mapy si určujeme dedinky, ktoré máme po oboch stranách trasy. Terén tvoria prevažne lúky s fliačkami lesíkov. Značka kopíruje nenáročný hrebienok trasy a dostáva sa na okraj obce Malatiná. Náš plán je prejsť dedinu krížom dolu a pokračovať po neznačkovanej ceste idúcej okrajom lesa na stretnutie so zelenou značkou. Je asi 32 °C a preto nemôžeme vynechať miestnu krčmu a doplniť tekutiny. Krčma je drevená chata na vysokej podmurovke a miestni štamgasti už obrážajú svoje borovičky s pivom. Celé okolie pracuje teraz na senách a tak je čo hasiť. Už z obce vidíme, ako sa pod lesom v našom smere blíska strecha nejakého seníka. Z vidinou bezva nocľahu sa spúšťame najprv krížom cez lúky dolu k potôčiku a potom mierne hore k lesu. Seník tam naozaj je skvelý a tak je pre dnes rozhodnuté. Rozťahujeme spacáky, varíme a kecáme. Hneď za seníkom vedie lesná cesta, po ktorej chceme zajtra pokračovať. Domorodci ju však hojne využívajú a pretože je sobota a v Malatinej je diskotéka, tak nám až asi do tretej jazdia miestni kaskadéri okolo seníka a z dediny revú repráky diskotékové hity. Nuž disko v seníku sme veru ešte nezažili.

Ráno vstávame dosť skoro a po raňajkách pokračujeme po neznačkovanej ceste krajom lesa. Po ľavej strane pozeráme na prekrásne lúky so salašmi a pasúcimi sa ovečkami a kravkami. Asi za 1 hod. narážame na zelenú značku. Po nej pokračujeme až do záveru Prosieckej doliny. Batohy si schovávame v lese a len naľahko zostupujeme dolu Prosieckou dolinou až do obce Prosiek. Je ešte len asi 10.30 a už stojíme dolu v dedine a dávame si jedno či dve pivká. V dedine máme akési „domovské právo“, pretože dlhé roky sme sem chodievali na konci každého vandru. A preto aj ideme navštíviť niektorých naších známych. Začína mrholiť a my sa opäť vydávame na cestu späť, hore dolinou. Prehánka sa skončila a my nahadzujeme batohy a pokračujeme lúkami Svoradu do Veľkého Borového. Z návštev v Prosieku sme mierne lapnutí nuž a preto asi nemôžeme vynechať ani peknú novú krčmu a okrem kapustnice si dať aj nejaké pivko. V nálade schádzame Boroviankou do Kvačianskej doliny. Pri mlyne si konečne poriadne navaríme a odchádzame po červenej smer Huty. Na kraji dediny nachádzame útočisko pod prístreškom pri rozostavanom dome.

Budíček nám robia murári zo stavby. Pokecáme si s nimi a po raňajkách vyrážame po ceste smer Veľké Borové a potom vpravo po neznačkovanej ceste smer Klin (945 m) až na hrebeň, kde sa napájame na červenú. Značka nás vedie okrajom lesa a my zase len vzdycháme nad krásou tohto kraja a výhľadmi. Míňame okraj dediny Malé Borové, tu tankujeme vodu a začíname prudko stúpať. Trochu ‘kufrujeme‘ ale nakoniec už prekrásnou rovinkou sa dostávame pod vrch Kopec (1251 m). Opäť prudké stúpanie cez porast čučoriedok a za chvíľu sme na vrchu Kopec. Značka začína schádzať lúkami a my sa zas kocháme výhľadom na Roháče a Oravu aj s priehradou. Habovku a Zuberec máme ako na dlani. Dlho klesáme do dediny Oravský Biely Potok (644 m). Stále je veľká horúčava a preto nemôžeme vynechať miestnu krčmu. Dokupujeme i vynikajúci chlieb a je rozhodnuté, že pre dnešok tu končíme. Hľadáme miesto pre nocľah a nakoniec zakotvíme na miestnom futbalovom hrisku, kde nachádzame aj nejakú tú striešku nad hlavou. Okolo ihriska tečie mohutný Biely Potok. Budíček nám robia murári zo stavby. Pokecáme si s nimi a po raňajkách vyrážame po ceste smer Veľké Borové a potom vpravo po neznačkovanej ceste smer Klin (945 m) až na hrebeň, kde sa napájame na červenú. Značka nás vedie okrajom lesa a my zase len vzdycháme nad krásou tohto kraja a výhľadmi. Míňame okraj dediny Malé Borové, tu tankujeme vodu a začíname prudko stúpať. Trochu ‘kufrujeme‘ ale nakoniec už prekrásnou rovinkou sa dostávame pod vrch Kopec (1251 m). Opäť prudké stúpanie cez porast čučoriedok a za chvíľu sme na vrchu Kopec. Značka začína schádzať lúkami a my sa zas kocháme výhľadom na Roháče a Oravu aj s priehradou. Habovku a Zuberec máme ako na dlani. Dlho klesáme do dediny Oravský Biely Potok (644 m). Stále je veľká horúčava a preto nemôžeme vynechať miestnu krčmu. Dokupujeme i vynikajúci chlieb a je rozhodnuté, že pre dnešok tu končíme. Hľadáme miesto pre nocľah a nakoniec zakotvíme na miestnom futbalovom hrisku, kde nachádzame aj nejakú tú striešku nad hlavou. Okolo ihriska tečie mohutný Studený (Biely) potok. Nasleduje kúpanie a očista, varíme a len trošku leňošíme. Veľká horúčava nás riadne vysušila a tak lochtáme vodu z potoka a akosi zabúdame, že len asi 4 km proti prúdu je dedina Habovka.

Už ráno je mi zle od žalúdku, mám silnú hnačku a pocit na zvracanie. Kamaráti si ma doberajú, že som fajnovka. Skúšam to liečiť borovičkou, ale nič mi nepomáha. Cítim sa slabý a som bez nálady. Pôvodne sme chceli vystúpať na hrebeň Skorušinských vrchov a ním ísť až na Oravice. Meníme však plán a capkáme cestou do Habovky. Odtiaľ sa autobusom presúvame do skanzenu v Zuberci. Kamaráti robia prehliadku skanzenu a ja kontrolu WC. Neskôr štartujeme po zelenej smer Oravice. Pre mňa je to krížová cesta. Keď tam konečne dorazíme, som úplne hotový. Všade sú bezva stánky s jedlom a pitím, ale ja už by som bol najradšej v spacáku. Moji dvaja súputníci si dávajú ako sa patrí a ja trpím. Neskôr sa presúvame ďalej po červenej a na odbočke modrej si robíme kemp.

Ráno som ja už v poriadku, čo sa nedá povedať o mojích kolegoch. Chceli by sme si aspoň na hodinku či dve poliečiť reumu v bazénoch ale obávam sa aby ich nechtiac neznečistili, čo by isto bola veľká rana pre tisíce Poliakov chrochtajúcich si v bazénoch. Riskujeme a ideme do vody. Keď asi po dvoch hodinách máčania vyliezame, sme neuveriteľne čistí ba až voňaví. Obliekame sa a ja sa konečne aj najem. Potom vyrážame na ľahkú túru bez báglov do Juráňovej doliny. Je to paráda naľahko vykračovať. Prekrásna Juráňová dolina nás nadchýňa. Na konci prechádzame na zelenú značku a ňou do Bobroveckej doliny a po modrej späť. Teraz už konzumujem len ja a kamaráti behajú po okolitých WC. Znovu robíme kemp na pôvodnom mieste a vzhľadom na náš stav rozhodujeme, že zajtra končíme.

Ráno chytáme autobus už o 8.00hod a náš veľký vander sa predčasne končí. Urobili sme veľkú chybu. Z potokov pijeme takmer vždy, ale dbáme na to, aby nebola žiadne dedina nad nami. Naviac sme nemali žiadne antisračkové lieky a ani všeliek borovička nezabral. Nuž ale keď to tak zoberiem, bola naozaj veľká sranda.

Fórum nová téma
Oravská vrchovina 11/04/04 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Rada Čo má perie, všetko letí – detailne o páperovej výbave Používanie peria pri výrobe outdoorového vybavenia je dlhodobou záležitosťou. Perie spolu s kožušinou tvorilo základ pre vybavenie polárnikov, horolezcov a iných výprav do krajín mrazu a snehu. Dodnes je perie najlepšou „výplňou“ teplého oblečenia, ale hlavne spacích vakov, kde zabezpečuje dostatok izolácie (tepla) i pri najextrémnejších podmienkach. Orientovať sa v tom, aké perie tvorí náplň vášho spacáka, či oblečenia, by mohol pomôcť môj text. Rovnako by vám mohol pomôcť pri výbere či nákupe nového vybavenia. 31/07/19 Boro Tomis Začíname
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Vizionár Julo Januška bol vizionár. Nie že by mal nejaké celosvetové vízie, to nie, on bol skôr taký náš malý, obecný vizionár. Popravde treba povedať, že Julo bol vlastne kurič. Kurič v horskom hoteli, vzdialenom len asi tak hodinku chôdze od obce. Dostatočne ďaleko na to, aby ho jeho žena Betka nemohla stále kontrolovať a šikanovať, a pritom dosť blízko, aby, ak sa mu zachcelo, a šéf to dovolil, mohol si skočiť domov pozrieť rodinu, či varovať obec pred katastrofami. Lebo Julo videl do budúcnosti celkom jasne, i keď zvyčajne len čierne. 10/05/19 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. dnes Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. včera Peter Straka Javorníky
Prístrešok Rokoš Ďalšiu možnosť úkrytu pri potulkách Strážovskými vrchmi ponúka prístrešok, vybudovaný pár metrov od vrcholu Rokoša. Jeho výhodou je, že má vytvorený v podkroví priestor pre zopár nocľažníkov (hoci možnosť nocľahu je limitovaná neprítomnosťou vodného zdroja v okolí). 17/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Oravská vrchovina 11/04/04 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Oravská vrchovina, Skorušinské vrchy, Chočské vrchy, Západné Tatry
  • Počet dní
    • 5
  • Nadmorská výška
    • max: 1251 m n. m.
    • min: 595 m n. m.
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 01.04.2004
  • Štart trasy
    • šírka: 49.21683 ° SŠ
      dĺžka: 19.29624 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.29733 ° SŠ
      dĺžka: 19.74647 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • seníky/širák, v Oraviciach je chata aj kemp
  • Voda
    • v dedinách a potokoch
  • Mapa
    • VKÚ 1:50 000: Chočské vrchy (č. 111), Roháče (č. 110)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.99 (0.4)