Túra

Jarné Krimmelské vodopády a Gerlosstrasse

05.06.18
V národnom parku Hohe Tauern som bola prvý raz v roku 2011, keď sme absolvovali pár krásnych roklín, Grossglockner Hochalpenstrasse a Kitzsteinhorn. Na Krimmelské vodopády neostal čas, no túžba vrátiť sa a navštíviť ich neutíchala. Podarilo sa mi to až po siedmich rokoch, na prelome apríla a mája, keď sme sa s pár známymi vybrali na predĺžený víkend pod Kitzsteinhorn. Chlapi lyžovali a my, tri nežné žienky, sme volili turistiku.

Štyridsať kilometrov údolím z Walchenu do Krimmlu ubehlo ako voda a začali sme hľadať parkovacie miesto. Na parkovisku najbližšie k vodopádom nefungoval vydávač žetónov, a tak sme to museli otočiť a vrátiť sa nižšie do dediny. Bola nedeľa, nikde nikto, komu by sa dalo zaplatiť parkovné. Rovnako bola zatvorená hlavná budova pri parkovisku, kde sa dajú okrem suvenírov kúpiť vstupenky do Krimmelského vodného sveta. Areál je spravidla otvorený od 1. mája do 28. októbra a človek má možnosť kúpiť si kombinovanú vstupenku sem aj ku vodopádom, vrátane parkovného. My sme prišli 30. apríla.

Krimmelské vodopády

Prešli sme podchodom popod cestu a nasledovali zvuk vody. Pred nami sa objavila zvláštna kovová stavba s veľkým meradlom prietoku vody. Koniec apríla, v Alpách sa po výdatnej zime topí sneh a výsledkom je takmer maximálny prietok vody v rieke Krimmel Ache, a teda aj vo vodopádoch. Hneď vedľa je nenápadný stánok, kde sa predávajú lístky. Zaplatili sme 4,- € a pokračovali sme v dobrodružstve.

Našou prvou zastávkou bol spodok vodopádov, kde sme si pripadali doslovne ako v sprche. Nepredstaviteľná masa vody padala z výšky 140 metrov do doliny, narážala na skaly a trieštila sa do širokého okolia. Keď sme sa nabažili pohľadu na demonštráciu sily prírody a vyfotili sa zo všetkých možných svetových strán, vrátili sme sa späť na hlavný turistický chodník. Je pomerne široký a zákrutami sa vinie stále vyššie a vyššie. Každý si ide svojím vlastným tempom, problém vyhýbať sa nastáva len pri preplnených vyhliadkach – a tie sú snáď za každou druhou zákrutou.

Pomaly kráčame ďalej, užívame si výhľady a dúhy, ktoré sa tvoria nad vodou dopadajúcou do doliny, a ani nevieme ako, sme pri hostinci Schönangerl. Náš najslabší článok sa oddeľuje a ide oddychovať na skaly pri potoku. S Aďou ďalej pokračujeme širokou lesnou cestou k vrcholu vodopádov. Čaká nás ďalšie prevýšenie 140 metrov, akurát na kratšej vzdialenosti. Cesta je stále dostatočne široká, kľukatí sa popri potoku a vodopáde, ale je strmšia. Kde-tu sa zúži, narážame dokonca na jedno menšie snehové pole, ktoré zasahuje na chodník.

Na vrchole nie je taký dav ľudí, stretávame len pár detí s rodičmi, a rozhodujeme sa kam ďalej. Sú štyri hodiny popoludní, 140 metrov pod nami nás čaká kolegyňa a na najbližšiu chatu je to dve hodiny pešo dolinou. Prejdeme aspoň prvých pár desiatok metrov, aby sme sa pokochali jej úvodom, a vraciame sa nazad. V reštaurácii si chceme dať kávu. No je ešte zatvorená – stále nezačala hlavná sezóna. Kočky si teda aspoň v bufete kúpia nanuky, na chvíľu si sadneme a po dojedení sa vydávame na pomerne rýchly zostup k parkovisku.

Gerlosstrase

Nastupujeme do auta a mierime na Gerlosstrase, platenú horskú cestu, z ktorej vyhliadok vidieť Krimmelské vodopády v ich celej kráse. Na jej vrchole platíme 9,50 € za prechod a pokračujeme v ceste späť do Walchenu. Počasie nad Zillertálskymi Alpami nasvedčuje tomu, že do rána bude pršať. No neprekáža, v tomto ročnom období sa počasie v Alpách mení rýchlosťou vetra a dážď aspoň prečistí vzduch.

K histórii a faktom okolo vodopádov pred desiatimi rokmi napísala užitočný článok Jitka. A tak, aby som sa neopakovala, dovolím si pridať odkaz na článok Chodníkom Krimmelwasserfallweg.

Diskusia
Jarné Krimmelské vodopády a Gerlosstrasse 15/06/18 12:59 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Extra Punkevní jeskyne a Macocha Asi ako všetky deti, aj to naše miluje jaskyne. Ideálne, keď v nich niekto zhasne a ostaneme v úplnej tme. Pri prvom takomto zážitku, majúc ho tesne pri sebe v nosiči, som čakala plač. Mal dva roky. Tichučko sa opýtal: „Tatino?“ Keď sa manžel ohlásil, darmo, že sme boli telo na telo, uistil sa otázkou: „Mamina?“ A bolo dobre. Žiadny plač, žiadny strach. Namiesto toho po znovu zasvietení svetiel nasledovala otázka, kedy teta zhasne znova. Preto keď sme sa nedávno rozhodovali, aký program zvolíme na víkend, voľba padla na Punkevní jeskyni a priepasť Macocha u našich českých susedov. Z Bratislavy pohodová dvojhodinová cesta po diaľnici a od Brna pár kilometrov po okresných cestách. 13/09/18 Martina Haratíková Jaskyne
Túra Letný Goldeck a Raggaschlucht Cestou na chorvátsku Istriu sme sa koncom leta 2016 zastavili u známych v Spittal an der Drau. Vedomie „ideme do hôr“ mi bohato stačilo a nerobila som si žiadnu väčšiu prípravu. Však čo už asi tak stihneme počas toho jedného voľného dňa, ktorý tam budeme mať. Nakoniec som dobre urobila, lebo vedieť vopred, že budeme kúsok od Heiligenblutu, asi by som si zopakovala výlet na Grossglockner Hochalpenstrasse a vynechala by som mne vtedy neznáme krásy regiónu. 30/08/18 Martina Haratíková Svet
Túra Z Mittersillu k HinterSee Počasie nám začiatkom júla v Alpách veľmi nepraje a tak po upršanom dni mierime s krpcom do Eisreisenwelt. Keďže výlet je tak na štyri hodinky, po odchode z jaskyne sa rozhodujeme, čo s poobedím. Pôvodný plán vyviezť sa lanovkou k Weiβsee kvôli oblačnosti zavrhujeme a mierime o dolinu ďalej – k HinterSee. 27/07/18 Martina Haratíková Rakúsko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Kelčský Javorník z Chaty Tesák Po dlhšej ceste autom z Rožnova pod Radhoštěm cez valašské dedinky sme začali s Mirom stúpať do serpentín Hostýnskych vrchov. Všade po ceste sa opravovalo, na každom kilometri boli nejaké mobilné semafory. Akoby mi chceli pripomenúť starý bulharský seriál „Na každom kilometri“ – taká obdoba poľského seriálu „Štyria z tanku a pes“. Joj, v mojej mladosti takéto seriály leteli. dnes Vladimír Popluhár Svet
Prístrešok Táborisko Mraznica na Stolici Táboriť na vrchole najvyššej hory pohoria sa dá málokde. Buď je na vrchole málo miesta alebo je skalnatý či zarastený vegetáciou, prípadne v chránenom území. Ani jednu z uvedených charakteristík nespĺňa najvyššia hora Stolických vrchov a zároveň Slovenského rudohoria - Stolica. včera Tomáš Trstenský Stolické vrchy
Túra Krížový vrch z Levočskej doliny Počas našich turistických výletov po východnom Slovensku sme jedno pohorie neustále obchádzali. Levočské vrchy so svojou povesťou bývalého vojenského priestoru a s jednou turistickou značkou tiahnucou sa krížom cez pohorie nemohli byť lákadlom pre rodinnú turistiku. Keď sme však už v iných pohoriach zaznamenávali druhú, či ešte častejšiu návštevu, prinútil som sa nulu na konte Levočských vrchov zmazať. Po detailnom štúdiu máp padol výber na Krížový vrch, ktorý leží dostatočne na okraji pohoria, aby sme to štýlom tam a späť zvládli s našimi školákmi bez vážnejších problémov. 21/09/18 Peťo Nový Levočské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jarné Krimmelské vodopády a Gerlosstrasse 15/06/18 12:59 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) - Východné Alpy (Ostalpen) - Centrálne Kryštalické Alpy – Vysoké Taury (Hohe Tauern)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 1460 m n. m.

    • min: 1070 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 390 m

    • klesanie: 390 m

  • Vzdialenosť
    • 8 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 30.04.2018

  • Voda
    • obchodíky a reštaurácie pri mýtnici, hostinec Schönangerl

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.3 (0.04)