Túra

Stratený valal Koňuš (Podhoroď – Koňuš)

08.06.18
Konečne to vyzerá, že so zimou je nadobro koniec. Trocha posledných ranných mrazov sa odzrkadlí na sklách a strechách áut pri rannom východe slniečka, ktoré svojimi hrejivými lúčmi naberá na intenzite a začína nás pekne zohrievať. Jar prišla oficiálne, nielen v kalendári. Vo vrchoch však je ešte dosť snehu, a tak sa na dnešnú akciu pripravujem ako v zime. Počas týždňa som si to preveril a nechcem dnes nič ponechať na náhodu. Predsa len, idem na neznáme miesta, tak je to na mieste. Nebude to však sólová turistika, ale dosť početná skupina.

Na sociálnej sieti som sa dozvedel, že mladí turisti z Gymnázia Pavla Horova v Michalovciach majú záujem prejsť novú miestnu trasu v pohraničí s Ukrajinou, ktorá bola len nedávno vyznačená.

Sobotné ráno si musím trocha privstať, aby som sa mohol presunúť do Michaloviec na parkovisko pred Gymnáziom Pavla Horova, kde je zraz účastníkov. V Michalovciach som v predstihu, a tak čakám na prichádzajúcich mladých, ale aj starších turistov, ktorí dali zelenú podujatiu. Veď jar je už tu a po dlhej zime je potrebné začať ukrajovať z turistických kilometrov na potulkách nádhernou prírodou. V stanovenom čase prichádzajú objednané autobusy, ktoré nás prepravia na štart v dedine Podhoroď, vzdialenej niečo cez 30 km od Michaloviec. Cesta ubehla rýchlo v debate s priateľmi po dlhšej dobe, dorazili sme do miesta štartu a je potrebné vystupovať.

Trasa

Podhoroď – zrúcanina hradu Tibava – Paprtný vrch (622 m) – Beňatinsky travertín – Starý Koňuš – Koňuš

Podhoroď

Dedina ležiaca v kotline Podhorodskej vody, na jednej strane chránená Vihorlatskými vrchmi a na druhej podcelkom Popriečny. Prvá zmienka je z roku 1406 s názvom Varalya, od 1927 Podhoroď, počas II. svetovej vojny maď. Tibaváralya. Osídlenie tu však bolo už skôr, o čom svedčia nálezy z doby rímskej, sťahovania národov a slovanského obdobia od 5. do 10. storočia.

Začíname pri gréckokatolíckom kostole sv. Bazila Veľkého. Na druhej strane cesty je novší chrám – pravoslávna cerkva sv. Kniežaťa Rastislava. Vystupujeme z autobusov a pokračujeme cestou na koniec dediny severným smerom pod hradný vrch. Jeho zvyšky sú nad kameňolomom. Miestami sa belie ešte sneh, a tak sa nahor stúpa obťažnejšie po jeho severnej strane. Ešte spomeniem dole dve informačné tabule o turistickej trase, ktorou dnes ideme. Jedna je o samotnom stratenom "valale" Koňuš a druhá o hradnej zrúcanine.

Tibavský hrad

Aj keď sa nachádza v dedine Podhoroď, tak sa nazýva podľa Tibavského panstva, v ktorom stál. Ide o menší strážny hrádok v gotickom slohu vo výške 485 m s rozmermi asi 40 x 15 m. Dnes v oblasti PP Podhorodský hradný vrch. Bol postavený v druhej polovici 13. storočia s mohutnou vežou a zbúraný bol v roku 1755. Dnes z neho ostalo len malé torzo v podobe spodnej časti veže a niekoľkých ostatkov múrov. Je však z neho nádherný výhľad na dedinu a jej okolie v smeroch sever, západ a juh. Dedina je akoby na dlani v celej svojej veľkosti. Pod hradom na slnečných miestach kvitne pečeňovník trojlaločný, ktorý obdivujem, vidím ho po prvýkrát. V blízkom okolí je do 3 km ešte jeden hrad, a to v Chonkovciach na hrebeni Bralo.

Schádzame dole späť pod hradný vrch a pokračujeme po značkovanej trase smerom na východ dlhočiznou lúkou kráčajúc snehovou pokrývkou nahor pod les na vrchol Paprtný vrch (621,5 m). Naša skupina sa naťahuje do dĺžky, veď nás je okolo 80 turistov, a tak na vrchole čakáme na ostatných, ktorí išli pomalšie. Čakanie si spestrujeme nádherným výhľadom na okolie. Vrchol je z troch strán odlesnený, a tak máme čo obdivovať. Lesný porast borovíc nám zastiera smer na sever, ale ostatné svetové strany sú nádherné, aj keď viditeľnosť nie je najideálnejšia. Juhozápadne je pred nami Veľký a Malý Osojík, na juh Stožok a Starý Koňuš, východne Benatinský travertín a hrebeň podcelku Popriečny. Nižšie aj časť na sever a východ k Národnému parku Poloniny, aj ukrajinské vrcholky a dedinu Inovce. Kráčame stále po lúke nižšie a nižšie, až pri oplotení, v ktorom je dobytok, odbočujeme. Vpravo a strmo dole schádzame na štátnu cestu, po prejdení ktorej sme pod bývalým kameňolomom.

Beňatinský travertín

Hneď pri ceste je informačná tabuľa o Stracenom valale Koňuš a po spevnenej ceste sa dostaneme k lomu. Beňatinský travertín vyššie v doline s rozlohou 0,24 ha bol v roku 1989 vyhlásený za prírodnú pamiatku nachádzajúcu sa v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.

V lome sa zdržiavame trocha dlhšie, aby sme si túto časť dôkladnejšie obzreli, veď je to najvýchodnejší travertín. Jazero je dnes ešte zamrznuté, ale aj nádych ľadu je do zelená, veď voda tu je priam smaragdová. Určite je to nádherné miesto, ktoré si turista zapamätá na dlhší čas a isto bude jedným z najkrajších. Fotoaparáty len tak cvakajú, aby si každý zachoval nádherné miesto. Po jeho ľavej strane pokračuje chodník nahor nad lom a k miestu skadiaľ je najkrajší pohľad dole. Hľadám známu veľrybu, ktorá skáče do vody, trocha jej spodnú časť ukrýva sneh, ale aj tak ju nachádzam. Posledná snímka a ideme ďalej.

Okrajom lúky sa po niekoľkých metroch dostaneme pod malý kopec s názvom Hŕbok, kde odbočíme vpravo a potom inou lúkou schádzame smerom na západ. Kde-tu sa ukáže niekoľko snežienok na okraji lúky na slnečných miestach pod stromami a kríkmi. Dostávame sa na spevnenú cestu, z ktorej odbočujeme po značke k potoku Beňatinská voda. Tu pre niektorých nastávajú problémy, vody je viac, a tak treba hľadať miesto na prekonanie prírodnej prekážky. Určite počas leta by to nebol problém, ale ešte je tu zima. Poniektorí z mladých turistov si naberú trocha vody do topánok, takže sa musia meniť ponožky, ale život turistu za poznaním je niekedy aj takýto.

Po prebrodení sa pokračujeme lesným chodníkom stále mierne stúpajúc, s pribúdajúcou hrúbkou snehovej pokrývky. Kde-tu je potrebné trocha obísť spadnutý strom, vodu, ale ináč pohoda. Dostaneme sa k zvážnici nad rúbaniskom a k výhľadu, ktorý miestami zastierajú stromy. Odbočiac vpravo, idúc do sedla a smerom k miestu, kde mal stáť spomínaný „stracený valal Starý Koňuš“ si odbehnem k menšej skalke vzdialenej do 100 metrov napravo od lesného chodníka. Potom peknou brezovou horou kráčajúc snehom prichádzame k veľkej lúke s chatkou, prameňom a ohradou s prístreškom pre statok pri prameni.

Stratený valal Koňuš

Sme na mieste, ktoré bolo v prvom rade cieľom dnešného podujatia. Je to miesto, kde stálo v minulosti hradisko a dedina Koňuš. Sme na mieste „Straceného valala Koňuš“. V týchto miestach stálo hradisko už počas doby bronzovej, dokonca aj nálezy z doby kamennej, obnovené Slovanmi počas 9. a 10. storočia. Na podlhovastej lúke východne od dnešnej dediny pod vrcholom stolovej hory Starý Koňuš (836 m). V niektorých miestach sú ešte pozostatky valových opevnení po stranách lúky. Počas vpádu Tatárov v rokoch 1241 – 1242 sa obyvatelia ukrývali práve tu a viaže sa k tomu povesť o jazdcovi, ktorý docválal zvestovať správu a stihol len povedať „Koň už...“ a zomrel. Z toho je pomenovaná obec Koňuš. Informácie boli uvedené na začiatku putovania pod hradným vrchom a neskôr pri Beňatinskom travertíne, no v mieste samotného valalu už nie, škoda.

Trocha ma zaujíma miesto najvyššieho bodu, tak idem podľa súradníc hľadať vrchol. Cez dve lúčky sa dostanem k viac zarastenému miestu, ale v snehu sa mi nepodarilo nájsť vrcholový kameň. Vraciam sa späť, určite niektorí vyrazili na posledný úsek trasy, a to cez lúku dole k dedine Koňuš. Občas si niečo odfotím a pokračujem za skupinou, aby som ich dobehol.

Cesta nadol ubieha rýchlo. V niektorých miestach je pekný výhľad smerom k Vihorlatským vrchom, kde je dobre vidieť najvyšší vrchol Vihorlat, k Zemplínskej Šírave a tiež k Senianskym rybníkom a mestu Sobrance. Sneh sa už vytratil z okolia, ale pribudlo blato a viac stekajúcich potôčikov, ktoré občas tiekli aj po chodníku. Prechádzame taktiež cez rúbaniská, ako všade v našich lesoch. Posledné metre lesom a sme vonku nad dedinou, kde je informačná tabuľa o turistickej trase a stratenom valale Koňuš.

Koňuš

Ešte v krátkosti o súčasnej dedine, ktorá je v západnej časti Popriečneho v doline Syrového (Koňušského) potoka v blízkosti hranice s Ukrajinou vo výške 272 m. Spomína sa v roku 1414, keď patrila pod Tibavské panstvo. Viac o histórii sa môže dozvedieť na stránkach obce.

Prechádzame posledné metre a pri potravinách sú odstavené naše autobusy. Miestna značka pokračuje ďalej do dediny, ale k rázcestníku sa nedostanem. Chvíľka oddychu a príchod posledných účastníkov. Treba sa zberať na odchod, ale aj zhodnotiť dnešok.

Záver

Prežil som jeden veľmi pekný turistický deň v novom, neznámom kraji v blízkosti ukrajinskej hranice. Musím dodať, že značenie bolo veľmi dobré a aj v miestach ťažby dreva sa bez problémov dalo orientovať. Začiatok, priebeh trasy a aj koniec boli obohatené o informačné tabule, ktoré dodali dostatok poznatkov. Trasa s dĺžkou niečo cez 13 km bola stredné náročná, čo trocha spôsobil sneh, ktorého miestami bolo ešte dosť. Veľmi pekná okolitá príroda a miesta s výhľadmi dotvárali výnimočnosť. Tibavská zrúcanina hradu, Beňatinský travertín, ale aj výhľad z Paprtného vrchu boli určite pomyselné čerešničky.

Diskusia
Stratený valal Koňuš (Podhoroď – Koňuš) 11/06/18 11:34 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľkonočné túlanie sa s Martinom III. Nemám vo zvyku chodievať do prírody na dlhšie viacdňové turistické trasy, ale dnes skúsim ísť aj tretí deň s priateľom do hôr. Aj keď pohodlie domácej postele tu je adekvátne k odpočinku. Predsa je to tretí deň, čo vyrazíme na spoločnú turistiku na východe Slovenska. Dnes to budú Vihorlatské vrchy a trocha nazrieme aj do Polonín. Dúfame len, že nám bude priať počasie a konečne sa na nás usmeje trocha jarného slniečka. Čakajú nás však aj presuny medzi jednotlivými miestami a trasami, ktoré nám budú uberať z času. Aj tak by sme to všetko, čo je v pláne mali v pohode stihnúť. 02/07/18 Marián Jaššo Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy
Túra Veľkonočné túlanie sa s Martinom II. Na naše stretnutia sa vždy teším. Rád sa s ním stretnem, prejdem a prebádam niečo nové, ale aj zopakujem niečo staršie, čo poznám a môžem ukázať navyše jemu. Celkom nám to spoločne ide, a tak sa stretávame už štvrtý rok po sebe na spoločnej turistike na východe Slovenska. Aj rovinatá časť a okolité pohoria majú čo ponúknuť spriateleným dušiam na potulkách krásnou prírodou. A tak je tomu aj tento rok, keď sa zameriame na niektoré časti Slanských i Vihorlatských vrchov a nakukneme do Polonín. 25/06/18 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Veľkonočné túlanie sa s Martinom I. Prichádzal čas Veľkej noci a očakával som, že sa Martin opäť ozve a budem mať možnosť sa s ním niekde potúlať na čarokrásnom východe. Veď je tu nesmierne množstvo možností na turistické vyžitie a spoznávanie horstiev. Aj keď menej známe, pohoria ako Slanské alebo Vihorlatské vrchy, musia svojou nádhernou prírodou upútať každého milovníka turistiky. 18/06/18 Marián Jaššo Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Šípska Fatra: Kečky a Radičiná z Komjatnej V septembri som sa prešiel z Komjatnej na Ostré (Ostrô). Nad dedinou ma fascinovalo veľké skalné okno a potešili ma výhľady z vrcholového hrebeňa. V apríli som sa do Šípskej Fatry vrátil a pozrel som si hneď štyri skalné okná. Prechádzka bola trochu náročnejšia, pretože som išiel zväčša mimo turistických chodníkov. No jej atraktívnosť to iba zvýšilo. dnes Martin Knor Veľká Fatra a Choč
Túra Poldňovka polhrebeňom Braniska a Bachurne Pohorie Braniska ma fascinovalo už od malička, keď som cestoval okolo neho alebo cezeň po starej ceste. Novú dimenziu dalo cestovanie popod Branisko, tunelom. Po x rokoch pozerania naň, som sa v prvopočiatkoch mojej turistickej kariéry konečne rozhodol ho aj prejsť. včera Henrich Tomáš Branisko, Šariš
Správa Poškodené a uzatvorené chodníky v Tatrách (video) Horská záchranná služba a Štátne lesy TANAP-u upozorňujú všetkých návštevníkov Vysokých Tatier na uzatvorenie turistických chodníkov cez Bielovodskú a Javorovú dolinu z dôvodu ich podmytia a strhnutia mostov. Bielovodská dolina je celá uzatvorená od rázcestia pod Poľským hrebeňom po Lysú Poľanu. Najkritickejšia situácia je v oblasti Javorovej doliny, kde voda strhla časť zeleno značeného turistického chodníka. Momentálne je nepriechodný, na jeho dočasnú uzáveru turistov priamo v teréne upozornia aj informačné tabuľky. 19/07/18 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Stratený valal Koňuš (Podhoroď – Koňuš) 11/06/18 11:34 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Vihorlatské vrchy (podcelok Popriečny)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 836 m n. m. – Starý Koňuš

    • min: 275 m n. m. – Koňuš

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 852 m

    • klesanie: 907 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 24.03.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8189 ° SŠ
      dĺžka: 22.3004 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.77494 ° SŠ
      dĺžka: 22.26965 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň na Starom Koňuši pri chatke

  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Sobrance (bus) - Podhoroď (bus)
      Koňuš (bus) - Sobrance (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.74 (0.19)