Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Skalný hríb
Skalný hríb Zatvoriť

Túra Veľkonočné túlanie sa s Martinom II.

Na naše stretnutia sa vždy teším. Rád sa s ním stretnem, prejdem a prebádam niečo nové, ale aj zopakujem niečo staršie, čo poznám a môžem ukázať navyše jemu. Celkom nám to spoločne ide, a tak sa stretávame už štvrtý rok po sebe na spoločnej turistike na východe Slovenska. Aj rovinatá časť a okolité pohoria majú čo ponúknuť spriateleným dušiam na potulkách krásnou prírodou. A tak je tomu aj tento rok, keď sa zameriame na niektoré časti Slanských i Vihorlatských vrchov a nakukneme do Polonín.

Vzdialenosť
24 km
Prevýšenie
+1608 m stúpanie, -1632 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 30.03.2018
Pohoria
Slanské vrchy
Trasa
Voda
prameň Vyžník, studnička pod Pariakovou, studnička na Bodoni
Doprava
Herlianske sedlo (parkovanie pri rampe), Zlatá Baňa-Sigord (bus, parkovanie pri Centre pre rodinu)
SHOCart mapy
» č.1111 Košice sever (1:50.000)

Máme za sebou prvý deň nášho putovania v Slanských vrchoch. Tak ako v prvý deň, vyrážame trocha skôr autom. Dnes to bude v okolí Herlianskeho sedla, kde navštívime dve veľmi pekné a známe lokality a potom sa presunieme opäť do Zlatobanskej doliny, kde nám ostalo ešte jedno miesto, ktoré sme v prvej časti neuskutočnili pre krátkosť času.

Východiskovým bodom bude Herlianske sedlo, kde je možnosť zanechať dopravný prostriedok, ktorý potrebujeme neskôr popoludní k presunu do inej lokality. Šťastlivo sme dorazili z Trebišova cez dedinu Banské do sedla a odparkovali pri rampe na ceste smerom k Mošníku. Do ruksakov sme vzali len to najnutnejšie, aby sme mali čo najmenšiu záťaž, veď obedovať by sme mohli práve tu. Ide o Rankovské skaly a potom skaly pod Pariakovou.

Vyrážame dole po štátnej ceste v smere na Herľany. Aby sme si trocha skrátili a urýchlili putovanie, tak v niektorých miestach prechádzame cez les a obchádzame serpentíny cesty, až kým nedôjdeme k miestu, odkiaľ odbočíme pri potoku na lesnú cestu, ktorou budeme pokračovať. Po prebiehajúcej ťažbe je to tu ako na tankodrome, a tak sa miestami musíme prebrodiť blatistými časťami lesných ciest.

Rankovské skaly

Na skládke dreva pri drevenom prístrešku prekračujeme potok a začíname mierne stúpať nahor pod hrebeň Veľkého brda, kde sa napojíme na zelenú trasu z Herlian až hore na Výžník s odbočkou k vyhliadke na Rankovských skalách. Značka niekedy smerovala až do dediny Banské a neviem, či je ešte vôbec funkčná. Určite sa po nej pozriem pri iných potulkách v oblasti. Neodbočujme však k iným úvahám, ale poďme za dnešným prvým cieľom v Rankovským skalám, a to ku skalnému oknu, ktoré chceme nájsť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Došli sme k značkovanej trase, a tak pokračujeme ňou ďalej pod Rankovské skaly, kde na začiatku trocha odbočíme vľavo. Niekedy tade viedol značkovaný chodník, dnes je viac vpravo. Je hnusné počasie, nepreniknuteľná hmla nám začína robiť problémy s orientáciou a hľadaním miesta podľa súradníc, kde by malo byť skalné okno. Občas zbehneme dole pod skaly a potom zas hore a hľadáme. Pátrame až konečne objavíme, čo sme dnes chceli nájsť. Skalné okno sme našli a hneď sa vraciame na hrebeň Rankovských skál, kde pokračujeme v snehu k miestu s vyhliadkou. Dnes však žiadny výhľad nebude na juh a západ, žiadne Volovské vrchy a nieto ešte aby sme videli Vysoké Tatry. Dokonca nevidíme ani peknú vysokú homoľu s klobúčikom, ktorá je dole pod vyhliadkou. Čo už, príroda nám nie vždy ponúkne len a len to najkrajšie, niekedy musí stačiť aj len prechádzka v nej.

Odchádzame z Rankovských skál a ideme k smerovníku, ktorý nám udá smer pokračovania po zelenej k Vyžníku. Je ešte kusisko cesty od nás, a tak vyrážame vpred. Miestami sa nám značka stratí v polomoch, a tak nám pomôže moja navigácia. Trocha ustúpila hmla, tak je to na chvíľku trocha lepšie. Došli sme do lesa a prichádzame nad studničku, kde sa pripojí červená hrebeňovka E-3. Pokračujeme obomi značkami k smerovníku Vyžník, kde premýšľame, ako budeme postupovať. Navrhujem, aby sme zišli len tak lesom dole na lesnú cestu ku chatke na skládke dreva. Rozdeľuje sa na dve zvážnice, pokračovať budeme spodnou, ktorá nás dovedie na žltú.

Nachádzame sa pod hrebeňom vrchu Črchliny a hneď od chatky to začína byť zaujímavejšie. Už sa objavujú skalnaté miesta a len pár krokov je dole pod zvážnicou studnička. K značkovanému chodníku, ktorý príde zdola je to ešte kusisko cesty, na ktorej je miestami naviate do metra snehu. Blato, sneh, voda a ľad nie sú veľmi dobrým podkladom pre naše nohy, ktoré sa musia s jarnou zmesou vysporiadať. Občas niečo odfotíme a rozprávajúc dorazíme ku skalám pod Pariakovou.

Pod Pariakovou

Miestečko v strednej časti Slanských vrchov v podcelku Makovice, ktoré bolo v roku 1987 vyhlásené za chránenú prírodnú pamiatku s rozlohou 60 ha. Ide o ochranu skalných miest a útvarov, ktoré vznikli sopečnou činnosťou a tiež sú chránené niektoré rastlinné spoločenstva.

Prvé informácie nás čakajú v mieste, kde zdola okolo skalného mesta vyústi žltá značka na zvážnicu. Je tu umiestnená infotabuľa. Sú spomenuté známejšie skalné útvary: Kamenný hríb, Obria skala a Kamenné srdce (známe tiež ako bozkávajúce sa tváre). Ostatne sú na posúdenie pre turistu. Na vrchole Obrej skaly je vyhliadka, z ktorej je výhľad smerom do doliny a na okolie v čase bez vegetácie.

Pokračujúc zahmleným lesom máme zahalenú vzdialenejšiu krásu skalných častí, ale Skalný hríb je hneď nad cestou, takže ho v žiadnom prípade nemôžeme minúť. Samozrejme ho obdivujeme. Zvážnica nás dovedie k odbočke k Obrej skale, na ktorej vrchol po lesnej cestičke dôjdeme. Len máme smolu, že nám nie je dopriate potešiť sa výhľadom.

Tretie miesto, ktoré bolo hlavným bodom, však napriek našej snahe nenachádzame, a tak dnes Kamenné srdce zostáva pre nás utajené (to netuším, že o štyri dni sa sem vrátim za iných okolnosti, uvidím ho a poteším sa jeho nádherou). Aj keď tuším, kde by to mohlo byť, tak sa dohodneme, že sem ešte niekedy s Martinom prídeme. Sme trocha sklamaní, ale hmla sa nejako nechce zdvihnúť, a tak pokračujeme strmo hore od Obrej skaly na hrebeň, kde narazíme na E-3 a tou sa budeme vracať späť do Herlianskeho sedla.

Chceme dnes ešte zájsť aj do Zlatobanskej doliny, kde sme včera nezašli na miesto Bodoň, a tak sa rýchlejšie presúvame po hrebeni naspäť, až dorazíme k autu. Chvíľka oddychu, narýchlo zjedenie obeda a čaká nás niekoľkokilometrová trasa autom, aby sme naplnili Martinov plán. Presun nám autom trvá tak hodinku na miesto, kde sme parkovali včera.

Sigord

Sme pri Centre pre rodinu Sigord, kde je smerovník Sigord–Rácová, odkiaľ dnes pôjdeme opačným smerom ako včera. Nebude to značkovaný chodník. Na ten narazíme až celkom pod Bodoňom. Vyberáme sa po ľavej strane potoka, a tak máme možnosť cestou nahor uvidieť nejaké skalky, ale veľmi sa nimi nezapodievame, aj keď ja by som to rád urobil. Chceme mať dostatok času na prejdenie toho, čo je dôležitejšie. A to skalné okno v masíve, kde stál hrad.

Pokračujeme lesnou cestou až kým dorazíme na asfaltovú cestu. Ide po pravej strane potoka, čiže opačnej po ktorej sme vyrazili. Cesta nás dovedie k lesnej odbočke smerom hore a tá nás má doviesť na žltú (prichádza z Abranoviec). Pribudlo trocha snehu a miestami sa šmýkame, ale na to sme si už zvykli. Nachádzame miesto, kde je vyznačená studnička, tak odbočujeme, aby sme o prameni mali lepšiu predstavu. Je to len niekoľko desiatok metrov od skalnej časti, pod ktorú prídeme. Najprv si ju obzrieme zdola a neskôr budeme hľadať miesto, kade sa čo najbezpečnejšie dostaneme na bralá.

Bodoň a hľadanie skalného okna

Prišli sme zo západnej strany pod skalný útvar - vyvýšeninu, ktorá sa využíva na lezenie. Je to tu samá skoba, rôzne náročné lezecké cesty s výčnelkami a prevismi, ako stvorené na nácvik lezenia. Pod skalnou stenou sa dostaneme južnou stranou na východnú, kde je informačná tabuľa a prístup na vrchol plošiny. Sme hore, a tak poďme hľadať skalné okno, ktoré by malo byť niekde na južnej strane. Po dôkladnej prehliadke okna ideme hľadať pozostatky hrádku.

Na plošine je vidieť kadiaľ išli obvodové hradby a miesto, kde stála veža. Bol postavený počas tatárskeho vpádu a stál len niekoľko desaťročí. Koncom 13. storočia bol zničený a nebol viac obnovený. Schádzame z plošiny dole pod bývalé hradby, kde sa nám pri prehliadke podarí nájsť dve skalné okná.

Skalnú vyvýšeninu máme prezretú zo všetkých svetových strán, a tak odchádzame na spiatočnú cestu dolu do Zlatobanskej doliny k potoku Delňa. Vraciame sa stále po asfaltke. Dole to ide oveľa rýchlejšie, krátka zastávka na vyhliadke do doliny a pokračujeme ďalej, aby sme sa čo najskôr dostali do Sigordu. Sme konečne dole a nás už čaká presun autom späť do Trebišova, kde má priateľ prechodný turistický pobyt.

Zhodnotenie

Sme radi, že sa nám dnes podarilo prejsť všetko, tak ako sme to cestou ráno dohodli. Až na skalné okno, ktoré sme pod Pariakovou nenašli, tak všetko prebehlo ku spokojnosti. Veď počasie nikto z nás nedokáže ovplyvniť, ale aj tak to bol pekný deň. Cesta nám ubieha rýchlo počas spriadania plánov na ďalší deň. Dnešný nám vyšiel na jednotku, a tak sme presvedčení, že ak nám bude trocha viac priať počasie, tak sa budem veľmi tešiť. To však uvidíme až ráno, keď sa opäť stretneme a vyrazíme za novým dobrodružstvom. Presunieme sa do Vihorlatských vrchov a trocha do Polonín. Veríme, že príroda k nám nebude skúpa a opäť nás niečím novým poteší.

Fotogaléria k článku

Najnovšie