Túra

Veľkonočné túlanie sa s Martinom II.

25.06.18
Na naše stretnutia sa vždy teším. Rád sa s ním stretnem, prejdem a prebádam niečo nové, ale aj zopakujem niečo staršie, čo poznám a môžem ukázať navyše jemu. Celkom nám to spoločne ide, a tak sa stretávame už štvrtý rok po sebe na spoločnej turistike na východe Slovenska. Aj rovinatá časť a okolité pohoria majú čo ponúknuť spriateleným dušiam na potulkách krásnou prírodou. A tak je tomu aj tento rok, keď sa zameriame na niektoré časti Slanských i Vihorlatských vrchov a nakukneme do Polonín.

Máme za sebou prvý deň nášho putovania v Slanských vrchoch. Tak ako v prvý deň, vyrážame trocha skôr autom. Dnes to bude v okolí Herlianskeho sedla, kde navštívime dve veľmi pekné a známe lokality a potom sa presunieme opäť do Zlatobanskej doliny, kde nám ostalo ešte jedno miesto, ktoré sme v prvej časti neuskutočnili pre krátkosť času.

Východiskovým bodom bude Herlianske sedlo, kde je možnosť zanechať dopravný prostriedok, ktorý potrebujeme neskôr popoludní k presunu do inej lokality. Šťastlivo sme dorazili z Trebišova cez dedinu Banské do sedla a odparkovali pri rampe na ceste smerom k Mošníku. Do ruksakov sme vzali len to najnutnejšie, aby sme mali čo najmenšiu záťaž, veď obedovať by sme mohli práve tu. Ide o Rankovské skaly a potom skaly pod Pariakovou.

Vyrážame dole po štátnej ceste v smere na Herľany. Aby sme si trocha skrátili a urýchlili putovanie, tak v niektorých miestach prechádzame cez les a obchádzame serpentíny cesty, až kým nedôjdeme k miestu, odkiaľ odbočíme pri potoku na lesnú cestu, ktorou budeme pokračovať. Po prebiehajúcej ťažbe je to tu ako na tankodrome, a tak sa miestami musíme prebrodiť blatistými časťami lesných ciest.

Rankovské skaly

Na skládke dreva pri drevenom prístrešku prekračujeme potok a začíname mierne stúpať nahor pod hrebeň Veľkého brda, kde sa napojíme na zelenú trasu z Herlian až hore na Výžník s odbočkou k vyhliadke na Rankovských skalách. Značka niekedy smerovala až do dediny Banské a neviem, či je ešte vôbec funkčná. Určite sa po nej pozriem pri iných potulkách v oblasti. Neodbočujme však k iným úvahám, ale poďme za dnešným prvým cieľom v Rankovským skalám, a to ku skalnému oknu, ktoré chceme nájsť.

Došli sme k značkovanej trase, a tak pokračujeme ňou ďalej pod Rankovské skaly, kde na začiatku trocha odbočíme vľavo. Niekedy tade viedol značkovaný chodník, dnes je viac vpravo. Je hnusné počasie, nepreniknuteľná hmla nám začína robiť problémy s orientáciou a hľadaním miesta podľa súradníc, kde by malo byť skalné okno. Občas zbehneme dole pod skaly a potom zas hore a hľadáme. Pátrame až konečne objavíme, čo sme dnes chceli nájsť. Skalné okno sme našli a hneď sa vraciame na hrebeň Rankovských skál, kde pokračujeme v snehu k miestu s vyhliadkou. Dnes však žiadny výhľad nebude na juh a západ, žiadne Volovské vrchy a nieto ešte aby sme videli Vysoké Tatry. Dokonca nevidíme ani peknú vysokú homoľu s klobúčikom, ktorá je dole pod vyhliadkou. Čo už, príroda nám nie vždy ponúkne len a len to najkrajšie, niekedy musí stačiť aj len prechádzka v nej.

Odchádzame z Rankovských skál a ideme k smerovníku, ktorý nám udá smer pokračovania po zelenej k Vyžníku. Je ešte kusisko cesty od nás, a tak vyrážame vpred. Miestami sa nám značka stratí v polomoch, a tak nám pomôže moja navigácia. Trocha ustúpila hmla, tak je to na chvíľku trocha lepšie. Došli sme do lesa a prichádzame nad studničku, kde sa pripojí červená hrebeňovka E-3. Pokračujeme obomi značkami k smerovníku Vyžník, kde premýšľame, ako budeme postupovať. Navrhujem, aby sme zišli len tak lesom dole na lesnú cestu ku chatke na skládke dreva. Rozdeľuje sa na dve zvážnice, pokračovať budeme spodnou, ktorá nás dovedie na žltú.

Nachádzame sa pod hrebeňom vrchu Črchliny a hneď od chatky to začína byť zaujímavejšie. Už sa objavujú skalnaté miesta a len pár krokov je dole pod zvážnicou studnička. K značkovanému chodníku, ktorý príde zdola je to ešte kusisko cesty, na ktorej je miestami naviate do metra snehu. Blato, sneh, voda a ľad nie sú veľmi dobrým podkladom pre naše nohy, ktoré sa musia s jarnou zmesou vysporiadať. Občas niečo odfotíme a rozprávajúc dorazíme ku skalám pod Pariakovou.

Pod Pariakovou

Miestečko v strednej časti Slanských vrchov v podcelku Makovice, ktoré bolo v roku 1987 vyhlásené za chránenú prírodnú pamiatku s rozlohou 60 ha. Ide o ochranu skalných miest a útvarov, ktoré vznikli sopečnou činnosťou a tiež sú chránené niektoré rastlinné spoločenstva.

Prvé informácie nás čakajú v mieste, kde zdola okolo skalného mesta vyústi žltá značka na zvážnicu. Je tu umiestnená infotabuľa. Sú spomenuté známejšie skalné útvary: Kamenný hríb, Obria skala a Kamenné srdce (známe tiež ako bozkávajúce sa tváre). Ostatne sú na posúdenie pre turistu. Na vrchole Obrej skaly je vyhliadka, z ktorej je výhľad smerom do doliny a na okolie v čase bez vegetácie.

Pokračujúc zahmleným lesom máme zahalenú vzdialenejšiu krásu skalných častí, ale Skalný hríb je hneď nad cestou, takže ho v žiadnom prípade nemôžeme minúť. Samozrejme ho obdivujeme. Zvážnica nás dovedie k odbočke k Obrej skale, na ktorej vrchol po lesnej cestičke dôjdeme. Len máme smolu, že nám nie je dopriate potešiť sa výhľadom.

Tretie miesto, ktoré bolo hlavným bodom, však napriek našej snahe nenachádzame, a tak dnes Kamenné srdce zostáva pre nás utajené (to netuším, že o štyri dni sa sem vrátim za iných okolnosti, uvidím ho a poteším sa jeho nádherou). Aj keď tuším, kde by to mohlo byť, tak sa dohodneme, že sem ešte niekedy s Martinom prídeme. Sme trocha sklamaní, ale hmla sa nejako nechce zdvihnúť, a tak pokračujeme strmo hore od Obrej skaly na hrebeň, kde narazíme na E-3 a tou sa budeme vracať späť do Herlianskeho sedla.

Chceme dnes ešte zájsť aj do Zlatobanskej doliny, kde sme včera nezašli na miesto Bodoň, a tak sa rýchlejšie presúvame po hrebeni naspäť, až dorazíme k autu. Chvíľka oddychu, narýchlo zjedenie obeda a čaká nás niekoľkokilometrová trasa autom, aby sme naplnili Martinov plán. Presun nám autom trvá tak hodinku na miesto, kde sme parkovali včera.

Sigord

Sme pri Centre pre rodinu Sigord, kde je smerovník Sigord–Rácová, odkiaľ dnes pôjdeme opačným smerom ako včera. Nebude to značkovaný chodník. Na ten narazíme až celkom pod Bodoňom. Vyberáme sa po ľavej strane potoka, a tak máme možnosť cestou nahor uvidieť nejaké skalky, ale veľmi sa nimi nezapodievame, aj keď ja by som to rád urobil. Chceme mať dostatok času na prejdenie toho, čo je dôležitejšie. A to skalné okno v masíve, kde stál hrad.

Pokračujeme lesnou cestou až kým dorazíme na asfaltovú cestu. Ide po pravej strane potoka, čiže opačnej po ktorej sme vyrazili. Cesta nás dovedie k lesnej odbočke smerom hore a tá nás má doviesť na žltú (prichádza z Abranoviec). Pribudlo trocha snehu a miestami sa šmýkame, ale na to sme si už zvykli. Nachádzame miesto, kde je vyznačená studnička, tak odbočujeme, aby sme o prameni mali lepšiu predstavu. Je to len niekoľko desiatok metrov od skalnej časti, pod ktorú prídeme. Najprv si ju obzrieme zdola a neskôr budeme hľadať miesto, kade sa čo najbezpečnejšie dostaneme na bralá.

Bodoň a hľadanie skalného okna

Prišli sme zo západnej strany pod skalný útvar - vyvýšeninu, ktorá sa využíva na lezenie. Je to tu samá skoba, rôzne náročné lezecké cesty s výčnelkami a prevismi, ako stvorené na nácvik lezenia. Pod skalnou stenou sa dostaneme južnou stranou na východnú, kde je informačná tabuľa a prístup na vrchol plošiny. Sme hore, a tak poďme hľadať skalné okno, ktoré by malo byť niekde na južnej strane. Po dôkladnej prehliadke okna ideme hľadať pozostatky hrádku.

Na plošine je vidieť kadiaľ išli obvodové hradby a miesto, kde stála veža. Bol postavený počas tatárskeho vpádu a stál len niekoľko desaťročí. Koncom 13. storočia bol zničený a nebol viac obnovený. Schádzame z plošiny dole pod bývalé hradby, kde sa nám pri prehliadke podarí nájsť dve skalné okná.

Skalnú vyvýšeninu máme prezretú zo všetkých svetových strán, a tak odchádzame na spiatočnú cestu dolu do Zlatobanskej doliny k potoku Delňa. Vraciame sa stále po asfaltke. Dole to ide oveľa rýchlejšie, krátka zastávka na vyhliadke do doliny a pokračujeme ďalej, aby sme sa čo najskôr dostali do Sigordu. Sme konečne dole a nás už čaká presun autom späť do Trebišova, kde má priateľ prechodný turistický pobyt.

Zhodnotenie

Sme radi, že sa nám dnes podarilo prejsť všetko, tak ako sme to cestou ráno dohodli. Až na skalné okno, ktoré sme pod Pariakovou nenašli, tak všetko prebehlo ku spokojnosti. Veď počasie nikto z nás nedokáže ovplyvniť, ale aj tak to bol pekný deň. Cesta nám ubieha rýchlo počas spriadania plánov na ďalší deň. Dnešný nám vyšiel na jednotku, a tak sme presvedčení, že ak nám bude trocha viac priať počasie, tak sa budem veľmi tešiť. To však uvidíme až ráno, keď sa opäť stretneme a vyrazíme za novým dobrodružstvom. Presunieme sa do Vihorlatských vrchov a trocha do Polonín. Veríme, že príroda k nám nebude skúpa a opäť nás niečím novým poteší.

Fórum 6 príspevkov
Veľkonočné túlanie sa s Martinom II. 12/05/19 18:45 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistikou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. 20/06/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Túra Podhorie Slanských vrchov 5 Ak počasie praje turistovi a je poriadne rozbehnutý, tak ho nezastaví takmer nič. Je čas ukončiť putovanie podhorskými obcami Slanských vrchoch. Aj keď je to piata časť, tak pre mňa je poslednou, ktorá mi chýbala k úplnému spojeniu trás a k uzatvoreniu okruhu bicyklom a pešo. 13/06/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Podhorie Slanských vrchov 4 Po búrkach sa počasie trocha umúdrilo a vyzerá, že by malo byť teplejšie, a tak ani veľmi nerozmýšľam nad pokračovaním podhoria Slanských vrchov. Po dvoch cyklistických etapách to bude opäť klasika po vlastných. Už mi do spojenia celého okruhu ostávajú, len dve časti. Dnešná a potom v tomto roku to chcem konečne došliapať k zdarnému koncu a záveru 16-etapového putovania za súčasnosťou, históriou obcí v malebnom pohorí, ktoré ukrýva množstvo prírodných krás v ich okolí. Putovanie vo mne jednoznačne zanecháva množstvo dojmov zo života obyvateľov, či už z minulosti alebo súčasnosti. 07/06/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. dnes Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. včera Peter Straka Javorníky
Prístrešok Rokoš Ďalšiu možnosť úkrytu pri potulkách Strážovskými vrchmi ponúka prístrešok, vybudovaný pár metrov od vrcholu Rokoša. Jeho výhodou je, že má vytvorený v podkroví priestor pre zopár nocľažníkov (hoci možnosť nocľahu je limitovaná neprítomnosťou vodného zdroja v okolí). 17/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Veľkonočné túlanie sa s Martinom II. 12/05/19 18:45 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 899 m n. m. – Črchlina

    • min: 467 m n. m. – Zlatá Baňa-Sigord

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1608 m

    • klesanie: 1632 m

  • Vzdialenosť
    • 24 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 30.03.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.81207 ° SŠ
      dĺžka: 21.52833 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.95552 ° SŠ
      dĺžka: 21.39212 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň Vyžník, studnička pod Pariakovou, studnička na Bodoni

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Herlianske sedlo (parkovanie pri rampe), Zlatá Baňa-Sigord (bus, parkovanie pri Centre pre rodinu)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.04 (0.36)