Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Nad Zemplínskymi Hámrami - Hámorský NCH - výroba dreveného uhlia
Nad Zemplínskymi Hámrami - Hámorský NCH - výroba dreveného uhlia Zatvoriť

Túra Veľkonočné túlanie sa s Martinom III.

Nemám vo zvyku chodievať do prírody na dlhšie viacdňové turistické trasy, ale dnes skúsim ísť aj tretí deň s priateľom do hôr. Aj keď pohodlie domácej postele tu je adekvátne k odpočinku. Predsa je to tretí deň, čo vyrazíme na spoločnú turistiku na východe Slovenska. Dnes to budú Vihorlatské vrchy a trocha nazrieme aj do Polonín. Dúfame len, že nám bude priať počasie a konečne sa na nás usmeje trocha jarného slniečka. Čakajú nás však aj presuny medzi jednotlivými miestami a trasami, ktoré nám budú uberať z času. Aj tak by sme to všetko, čo je v pláne mali v pohode stihnúť.

Vzdialenosť
18 km
Prevýšenie
+1349 m stúpanie, -1341 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 31.03.2018
Pohoria
Vihorlatské vrchy - Humenské vrchy (CHKO Vihorlat) Bukovské vrchy (Národný park Poloniny)
Trasa
Voda
Humenskosokolská studnička, studnička medzi rázcestiami Nad lúkami a Rovienky
Doprava
parkovanie pri vstupe NCH Humenský Sokol, Uličská dolina (parkovanie pri lávke cez Zbojský potok), Zemplínske Hámre (bus, parkovisko pri kameňolme pri infocentre)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke
» č.1119 Bukovské vrchy (1:50.000)

Témou dňa budú tak isto ako v predchádzajúce dni skalné okná, okienka, či už pravé, alebo nepravé. Len aby nám súradnice dobre napovedali a hlavne, aby boli správne. V prvú časť dňa budú Humenské vrchy, a to NCH Humenský Sokol. Sobotné ráno sedíme v aute o šiestej a pokračujeme v ústrety turistike na Humenné. Hodinka cesty a parkujeme pri vstupe NCH Humenský Sokol.

Humenský Sokol

Chodník už bol opísaný, tak sa nebudem veľmi zaoberať jeho vznikom. Hneď po krátkej príprave vstupujeme do lesa na trasu, ktorou budeme vystupovať na hrebeň. Dostaneme sa pod najvyššiu časť lokality v Pčolinom. Po stranách chodníka je to samý modrý kvet, vo veľkom kvitne scila dvojlistá.

Obchádzaním skaliek sa dostaneme k prvej vyhliadke a potom na hrebeň, kde odbočiac vľavo pokračujeme k Červenej skale. Tam by sa malo nachádzať skalné okno. Trasa povedie aj k Dúpnej jaskyni a do dediny Jasenov, kde by priateľ chcel pomyselne spojiť svoje predchádzajúcu návštevu v oblasti a takto sa napojiť, aby to malo nejakú celistvosť.

Návratom späť na hrebeň budeme pokračovať dole, aby sme mali prejdený celý NCH. Sme pod vrcholom a nachádzame v skalnej časti okienko, o ktoré hlavne išlo. Po jeho prehliadke je niekoľko metrov na vrchol, kde je pekná vyhliadka na celé okolie. Sme tu v čase, kedy kvitnú poniklece, a tak máme možnosť potešiť oči peknou kvetinou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Z vyhliadky vidíme na sever mesto Humenné, na západ je dedina Jasenov hneď pod nami a južne nad ňou zrúcanina Jasenovského hradu. Na východnú stranu sú Vihorlatské vrchy a v mrakoch sa nám stráca najvyšší vrchol Vihorlat.

Pokračujem južne po skalnom hrebeni obdivujúc niektoré skalky svojimi tvarmi až nás hrebeň dovedie do sedla pred posledným vrškom, kde odbočíme okolo skalky dole k Dúpnej jaskyni. Podľa dostupných zdrojov je dlhá 35 m, ale časť, v ktorej sme je len tretina.

Odchádzame smerom na západ dole okolo skalky, aby sme sa dostali do dediny Jasenov. Je vidieť podľa vychodeného chodníka, že domáci tadiaľ chodia, a ten nás nasmeruje, až sa dostaneme na lúku pod lesom, z ktorej je pekný výhľad. Vľavo je hradný vrch, pred nami Jasenov a vpravo mesto Humenné. Nad dedinou sa nám rozprší. Ponad záhrady sa dostaneme do dediny na cestu a potom ideme k hlavnej ceste, kde by sme spojili Martinovu dávnejšiu trasu.

Pri autobusovej zastávke nachádzame smerovník a niekoľko informačných tabúľ o cyklotrasách a turistických chodníkoch. Modrá prichádza zo Zemplínskej Šíravy časť Hôrka cez hrad Vinné až do mesta Humenné a žltá z Chlmu na hradný vrch. Vraciame sa späť rovnakou cestou ako sme prišli až sa okolo jaskyne dostaneme na hrebeň a potom odbočíme podľa značky po trase NCH Humenský Sokol.

Prestalo pršať, a tak sa hneď cítime lepšie. Pri schádzaní je to obťažnejšie, v niektorých miestach nám križujú chodník padnuté stromy, a tak ich obchádzame. Spomeniem ešte studničku a sme nad lúkou, z ktorej je pekný výhľad k Vihorlatu. Stáčajúc sa vľavo lesom dostaneme okolo farmy s pekným rybníčkom späť k miestu, kde sme ráno prvú časť putovania začali.

Poloniny – skalné okno Ťava

Sadáme do auta a presúvame sa cez Sninu, Stakčín, okolo VN Starina do dediny Uličské Krivé. Za ňou bude druhé dnešné zastavenie pri skalke s názvom Ťava. Sme na mieste a hľadáme lávku, cez ktorú sa musíme dostať na druhú stranu potoka. Voda sa hučiac valí dolinou z topiacich sa snehov v horách.

Druhé zastavenie bude krátke, niečo cez 1 km chôdze. Zaparkovali sme v blízkosti lávky cez potok a už sa objavuje červená značka. Pri lávke je popis, že by sa mala využívať len za vysokého stavu vody v potoku a v zime. Sme na druhom brehu Zbojského potoka a pokračujeme po značke. Prechádzame jeden prítok potoka zľava a podľa súradníc ideme hľadať skalné okno.

Vchádzame do lesa pri elektrických stĺpoch 6 kV vedenia a hľadáme skalnú časť. Objavuje sa niečo cez sto metrov a nevyzerá nejako veľmi zaujímavo, ale prvý pohľad bol klamlivý. Severná časť skalnej vyvýšeniny je celkom zaujímavá, a tak ju ideme dôkladnejšie prebádať. Tu niekde by malo byť skalné okno, ktoré bolo dôvodom návštevy Polonín. Keď sa pod skalnou časťou prechádzame, tak to skutočne trocha vyzerá na hlavu ťavy. Potom nachádzame okno, ktoré má svojho obyvateľa a nechce nás pustiť dnu.

Na okraji sa po daždi usadila salamandra škvrnitá a začudovane sa pozerala, čo tu chceme. Nakoniec nám zdvorilo dovolila, aby sme nazreli do jej príbytku. Prezreli sme si skalnú časť po spodnej strane a vyliezli aj na jej vrchol. Severná časť bola krajšia, južná sa strácala zhruba po sto metroch v hrebeni. Odchádzame dole k lesnej ceste, ktorou sa vraciame k potoku a autu.

Sninský kameň a Janičková skala

Sadáme do auta a ukrajujeme z kilometrov na spiatočnej ceste, kde sa ešte chceme zastaviť v Zemplínskych Hámroch. Presun nám trval hodinku a sme na parkovisku v blízkosti kameňolomu nad dedinou. Časove sme na tom veľmi dobre, a tak sa pod prístreškom posilníme zo zásob, zaženieme smäd dúškom minerálky a len rýchlo prezeráme tabule pri informačnom centre.

Zemplínske Hámre je mladá dedina, ktorá vznikla v roku 1809, keď podnikateľ Jozef Rholl zo Spiša tu chcel ťažiť zlato, ale nakoniec sa ťažilo železo, a tak postupne z osady vznikla dedina. Dnes sa v lome ťaží kvalitný kameň z obsahom andezitu 75 %. Názov osady bol Jozefsthal, neskôr v roku 1918 ako Sninské Hámre a od roku 1956 už ako Zemplínske Hámre. Je prechodovým bodom pre cyklotrasy a východiskom pre trasu na Sninský kameň a Morské oko. Na vrchol Sninského kameňa sa môžeme dostať zelenou a žltou trasou. Prechádzajú tade tri cyklotrasy, a to červená s názvom Po stopách Herkula (Snina – Ubľa), Sninská úzkokoľajka je zelená a tiež žltá, ktorá prechádza cez Sninské rybníky.

Informačné centrum bolo zavreté, a tak sme ani nezisťovali ako funguje. Východisko pri lome je súčasťou Hámorského náučného chodníka s dĺžkou 6,8 km a 14 zastaveniami o histórii baníctva a ťažbe v okolí. Dnes z NCH budeme mať v trase niekoľko jeho zastavení. Hneď tri tabule sú na parkovisku pri lome (8, 9 a 10), ktoré opisujú výrobu dreveného uhlia, banské štôlne a úzkokoľajnú železničku.

Postupujeme po zelenej k smerovníku Nad lúkami, odkiaľ máme veľmi pekný výhľad na samotné Zemplínske Hámre, mesto Snina a trocha ďalej na sever a západ. Pri smerovníku odbočuje značka do lesa a začíname pomaly stúpať. Cestou je studnička a potom sme pri smerovníku Rovienky, kde sa pripojí modrá od Sniny cez Sninské rybníky. Spomeniem aj časť zastavenia NCH Banské polia.

Kde-tu sa nám objavia snežienky a nejaká skalka, ale nič veľmi zaujímavé, a tak pokračujeme naberajúc výškové metre lesnou cestou, až kým chodník neodbočí na hrebeň pod Sninský kameň. Hore pribudol zľadovatený sneh a ľad, tak by sa zišli aj mačky, ale dá sa to zvládnuť aj bez nich.

Niekde nad 700 m by malo byť podľa súradníc skalné okno, ale nikde v dohľadne nie sú žiadne skaly a tak to vyzerá, že sa nám nepodarí nájsť, čo by sme radi videli, ale ešte stále máme asi 300 výškových metrov na vrchol. Priateľ začína mať problém s nohou a ošetruje si menšie pľuzgiere .

Snehovým poľom sme dorazili pod Sninský kameň a hľadáme miesta, na chodníku stratenému v snehu, kadiaľ sa najlepšie dostať pod schody, aby sme mohli ísť hore na vyhliadku - z menšej, prvej časti Sninského kameňa. Skladá sa totiž z dvoch skalných plošín. Ideme len na nižšiu, ale kým sa dostaneme k schodom, tak nás to stojí nemalé úsilie v snehu a ľade.

Konečne sme hore, a tak sa tešíme z pohľadu na okolie. Sme pri kríži, odkiaľ sa pozeráme, aj keď ku stopercentnej spokojnosti z výhľadov je to dosť ďaleko. Aj to málo nás však teší, hlavne, aby z mrakov nad nami nezačalo pršať. Obhliadkou vrcholu nachádzame menšie skalné okienko, ale nie to, čo sme mali v pláne.

Mňa to ťahá stále na žltú, nedá mi pokoj, že skalné okno bude práve cestou dole po žltej a pri skale Janičková. Martin kvôli nohe a pľuzgieru sa vracia dole po rovnakej trase ako sme sem vyšli. Ja si to trocha predĺžim a pôjdem späť cez Tri tably.

Som pri smerovníku medzi obomi skalnými plošinami Sninského kameňa a smerujem si to dole po červenej. Aj keď vrstva snehu je ešte dosť hrubá, ale je to vychodené a stvrdnuté. Napriek tomu sa stane, že sa prepadnem do snehu aj po kolená, a tak aj keď sa ponáhľam, stúpam opatrne. Vpravo je vidieť nejaké skalky, ale dnes ma nejako nezaujímajú, ponáhľam sa, aby ma priateľ dlho nečakal.

Cestou do sedla Tri tably stretnem dva páriky, ktoré si robia prechádzku, ale ani oni nevedia povedať bližšie niečo o skalnom okne. Martin mal pravdu, v doline je viac snehu ako na hrebeni, keď sme išli nahor po modrej. Vpravo pred sebou vidím skalnú časť, viem, že sa blížim ku Janičkovej skale. No nič nenasvedčuje tomu, že by tu malo nejaké okno. Už som skoro rezignoval a chcel to vzdať, keď som si spomenul, že na fotke to bolo niekde dole celkom nad povrchom. Idem sa ešte raz pozrieť na južnú stranu tesne ku skale a mám ho. Skalné okno vytvorené pozdĺžne v tvare diery s rozmermi 40 - 60 cm a dĺžkou cez 2 m (smer východ–západ). Tak predsa ma tušenie nesklamalo, škoda, že priateľ tu nie je. Ale už vieme, kde to je, a tak sa sem môžeme kedykoľvek vrátiť a zdokumentovať to podrobnejšie. Skala je hneď pri zvážnici a preteká pri nej potôčik.

Odchádzam dole lesom a chodníkom. Sneh sa už vytratil spod nôh a miestami je plno vody a zo všade to steká a zurčí. Došiel som k brodu cez potok, čo teraz? Nerád by som sa veľmi namočil, aj keď nie som celkom suchý. Len niekoľko metrov vidím popadané kmene cez potok a tak sa idem pozrieť, či tade nebude schodnejšia cesta. Je, a tak vodu prekonávam po kmeňoch stromoch a som opäť na chodníku.

Od Janičkovej skaly mi trvá hodnú chvíľu, kým prídem na parkovisko k lomu. Priateľ je už tu a oddychuje. Vraj čaká štvrťhodinku. Hneď mu hovorím, že ma moje tušenie neklamalo a skalné okno som našiel. Cestou domov nás zastihne výdatnejší dážď, ale v aute nám to neprekáža. Cesta ubieha pomalšie, ale máme za sebou ďalší spoločný turistický deň.

Celkové zhodnotenie

Dnes to bolo s počasím tak ako to býva na jar. Dážď aj slnko, ale prežili sme spoločné chvíle v čarokrásnej prírode Vihorlatských vrchov a Polonín. Dosť času nám zaberal presun na jednotlivé miesta, ale aj napriek tomu sme naplnili očakávania a prešli sme, čo mal priateľ naplánované. Odmenou nám budú spomienky z pekných zákutí.

V dnešnom hodnotení chcem poukázať na celé trojdňové putovanie za skalnými oknami na východe Slovenska. Až na dve miesta sa splnil cieľ priateľovej návštevy východu. Až na skalné okno pod Pariakovou mal možnosť spoznať dostatočne nádherné miesta a turistami málo navštevované Slanské vrchy. Rankovské skaly, prielom Šebastovky, skaly Čiernej hory, Kujavy, Bodoň a skaly pod Pariakovou patria medzi najkrajšie miesta pohoria.

Vo Vihorlatských vrchoch Humenský Sokol a prírodná pamiatka Sninský kameň tiež nezaostávajú krásou a nádhernými zákutiami. Aj keď len krátko sme nazreli do Polonín, tak nás presvedčili. Len tak blízko a skalné okno bolo na skalke v tvare hlavy ťavy veľmi očarujúce. Jednoznačne sme prešli za tri dni peknými miestami s nenarušenou prírodou.

Fotogaléria k článku

Najnovšie